Poďakovanie

Na tomto mieste sa chcem úprimne poďakovať všetkým, ktorí svojim priateľským prístupom k mojej práci sa zaslúžili o vznik a vydanie tejto knihy. Plne si uvedomujem, že bez ich pochopenia mojej myšlienky by som ťažko bol schopný realizovať svoj dávny sen napokon pretavený do projektu a reálnej podoby diela. Predovšetkým, moje poďakovanie patrí môjmu dobrému priateľovi a spoľahlivému spolupracovníkovi Ing. Rudolfovi Hasprovi, CSc., editorovi, za obetavý prístup a neoceniteľnú pomoc pri tvorbe knihy a iniciatívu pri spracovaní údajov a informačných zdrojov. Za spoluprácu pri vydávaní knihy rovnako ďakujem aj Ing. Františkovi Machovi,CSc., Ing. Miroslavovi Senkovi, Mgr. Jozefovi Knoppovi, kolegom publicistom Mikulášovi Gálovi, Mgr. Kataríne Potokovej A.Čusovej, za sprostredkovanie informačných údajov a mnohým ďalším, tu nemenovaným.

Vyjadrujem uznanie a vďaku za finančnú pomoc z kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ing. Petrovi Bacovi, Ing. Miroslavovi Maxonovi, Ing. Zoltánovi Černákovi, Ing. Elemírovi Foltínovi, Ing. Romanovi Serenčéšovi, Ing. Zoltánovi Strculovi, Ing. Jozefovi Rosenbergovi a mnohým ďalším za sponzorské príspevky a pochopenie podmienok za akých táto kniha vznikala.

Nadovšetko ďakujem mojej drahej manželke za všetku lásku a pochopenie, ako aj celej svojej rodine, ktoré mi preukazovali počas náročnej práce pri tvorbe tejto knihy. Som si vedomý, že len vďaka pochopeniu všetkých respondentov, ktorí súhlasili so zaradením svojich príspevkov, lebo len ich vlastnou výpoveďou, mohlo vzniknúť aj toto dielko.

Napokon by som chcel všetkým, ktorí prejavili záujem o túto knihu poďakovať a zaželať im pekné, príjemne i užitočne prežité chvíle pri jej listovaní.

Milan Maloch

Predhovor

Moja orientácia súvisí s prostredím, v ktorom som sa pohyboval takmer po celý život a s rodinným zázemím. Morálne zásady a vyhranené etické princípy mi priamo predurčovali priestor, ktorý bol dostatočne široký, aby som ho mohol využívať, aj keď nie práve nadlimitne alebo dokonca zneužívať. Bol som vychovávaný v evanjelicko-luteránskej viere a k demokraticko-humanistickému svetonázoru. Spomínam si, že už ako desaťročný chlapec som s otcom často počúval rozhlasové vysielanie Radio BBC Volá Londýn, Hlas Ameriky, Slobodnú Európu, Hlas svobodného Československa. To všetko, napríklad aj zápisky o prebiehajúcich bojoch povstaleckých slovenských vojakov s Nemcami za SNP som si zapisoval do notesa, ktorý som dostal od „tatinka“, mi pomerne jasne predurčovali moju budúcu životnú cestu.

Vždy som rád písal, priam som miloval slohové úvahy. Ako qartán I. Štátneho gymnázia v Košiciach som si obľúbil hodiny slovenského jazyka a jeho profesora Klementa Krotkého, ktorý vyučoval aj francúzštinu. Možno sa mu páčili moje slohové úvahy. Nezriedka ma vyvolal aj z vyučovania iného predmetu a vyzval, aby som ho nasledoval do triedy vyššieho ročníka, kde práve vyučoval slovenčinu, aby som tam pred ich triedou prečítal svoju úvahu a tak im ju dal za vzor. Isteže ma tí starší študenti za to veľmi nechválili a nemilovali, skôr mi ukazovali svoje päste.

Nuž, prežil som to v zdraví, chvalabohu. Bol som súťaživý typ a snažil som sa vyniknúť aj keď nie za každú cenu. Vždy som miloval divadlo, klasickú hudbu, koncerty a priznám sa, aj recepcie. Ani nie kvôli tým podávaným lahôdkam, ale predovšetkým kvôli tým výnimočným a múdrym ľuďom, ktorí sa ich zúčastňovali. A pre mňa to bol blažený okamžik, ak som bol v ich blízkosti alebo sa s nimi aj stretol a porozprával. A toto mi zostalo už na celý život – ľudia, ich život a dielo.

Ich životné osudy, osobné poznatky a pracovné skúsenosti ma vždy nesmierne zaujímali, takže som sa čoskoro rozhodol písať o nich, približovať aj ostatným ich úspechy, víťazstvá, ale aj prehry, porážky, sklamania. Samozrejme, nie každému je príjemné, aby sa o tom vedelo, či písalo. Surový štýl bulvárneho písania ma nikdy nebavil, ani nevzrušoval. Aj keď takýmto „pisálkom“ prináša patričné finančné zisky i „pofidérnu“ slávu. Ja som sa vždy pridŕžal skromného a triezveho hodnotenia životných udalostí. Snažil som sa reálne chápať kto, ako a čo dosiahol vo svojej práci, ktorú venoval rozvoju spoločnosti nielen v materiálnej, ale predovšetkým v duchovnej sfére, do akej miery prispel ku všeobecnému rozvoju svojho podniku, firmy, spoločnosti alebo „len“ rodiny.

Všetky tie ich životné peripetie, drámy, zážitky sa prelínajú do udalostí, ktoré ma nemôžu nikdy nechať ľahostajným, nedávajú pokoja, hoci zo všetkých strán neustále počúvam, aby som to písanie už nechal tak, že svet aj tak nespasím. Isteže nie, ale raz som sa už taký narodil a písanie je môj život. Aj keď si plne uvedomujem, že nie som nijaký Hemingway ani Egon E. Kisch, som obyčajný novinár, ktorý sa snaží približovať literatúru faktu, zachytávať a uchovávať do budúcnosti všetko, čo je tu pominuteľné a dočasné.

V prvej, najrozsiahlejšej časti, som spracoval tie významné osobnosti, ktoré sa v minulosti, ale aj v súčasnosti najväčšou mierou zaslúžili alebo sústavne podieľajú na rozvoji slovenského poľnohospodárstva v ktoromkoľvek politicko-spoločenskom režime. A hádam nepreháňam, keď poviem, že sa mu oddali a venovali mu celý svoj život, svoje vedomosti, schopnosti a nadanie. Uvedomujem si, že všetky významné osobnosti z odvetvia pôdohospodárstva som v tejto knihe nemohol obsiahnuť a za to sa im ospravedlňujem. Žiaľ, niektoré oslovené osobnosti na môj list neodpovedali.

Do druhej časti som zaradil niekoľko osobností vidieka, predovšetkým z oblasti duchovného života – kňazov aj mučeníkov, ktorí trpeli a umierali za svoju vieru a preto si plne zaslúžia, aby sa o nich nielen vedelo, ale aj hovorilo. Sú to nevšední ľudia, ktorí vykonávajú svoje dielo nielen ako službu Bohu, ale aj ako poslanie pre túto spoločnosť. Práve oni boli pre roľníka jedinou a niekedy aj poslednou spásou v zložitých obdobiach ich ťažkého života. Preto si myslím, že patria do tejto knihy.

V tretej časti sú osobnosti, ktoré už medzi nami nežijú, ale svojou prácou a jej výsledkami, ako odkazom pre nás žijúcich pokračovateľov, dokázali, že si ich máme s úctou pripomínať a malou spomienkou na ich pozemský život aj takto vzdávať hold ich dielu.

Napokon, do knihy som miestami zaradil aj krátke glosy, v ktorých som vyjadril svoje pocity k odpovediam niektorých respondentov alebo k aktuálnym spoločenským a politickým udalostiam.

Samostatnú časť tvorí Obrazová galéria osobností, ktorí poskytli svoje fotografie. Predstavujeme aj sponzorov, ktorí finančne podporili vydanie tejto knihy.

Ak sa mi knihou podarilo vzbudiť aspoň minimum záujmu, moja snaha nebola vôbec márna a som šťastný, že trocha pozornejší čitateľ našiel v nej to, čo ho naozaj zaujalo, prípadne aspoň trochu obohatilo o informácie, ktoré doteraz nemal. Som presvedčený, že v obsahu tejto knihy sa vyskytli aj také mená ľudí, o ktorých celkom iste mnohí čitatelia doposiaľ ani nepočuli, či nemali dôvod ich hľadať alebo jednoducho nemali čas sa nimi vôbec zaoberať. Myslím, že budú prekvapením pre čitateľa tak, ako boli aj pre mňa, keď som knihu písal.

Takýto vlastne bol aj môj cieľ pri zostavovaní tejto knihy. Pre historické zovšeobecnenie chcem zachovať mená ľudí (ktorých som si bez uprednostňovania vybral a zoradil podľa abecedy) s ich životnými osudmi a odkazmi pre potomkov, budúce generácie. Preto som ich navštívil a položil im desať otázok, aby sa zainteresovali svojimi odpoveďami na zdokumentovaní minulosti a súčasnosti vývoja našej spoločnosti v odvetví poľnohospodárstva a vidieka. A oni sa vyjadrili slobodne, nezávisle, otvorene, ale hlavne úprimne.

Milan Maloch

Desať otázok pre zainteresované osobnosti

1. Kedy a kde ste sa narodili, čo bolo pre toto obdobie charakteristické, aké bolo prostredie, v ktorom ste svoju životnú dráhu začali, čo vás formovalo?
2. Vybrali ste si poľnohospodárstvo ako svoju najväčšiu lásku, či ako prirodzenú súčasť svojho prostredia alebo ako nevyhnutnosť, ba povinnosť k pôvodu rodičov, rodnej obce, vidieka, odkiaľ pochádzate?
3. Potom ste absolvovali štúdia základné, stredné, vysokoškolské, odborné, aj nadstavbové. Poháňalo vás k tomu presvedčenie (možno aj politické) alebo jednoducho chceli ste čosi dokázať ? Predpokladám, že zárobok nebol tým motivačným, či rozhodujúcim momentom.
4. Prevažnú časť svojej aktívnej pracovnej činnosti (alebo aj kariéry) ste prežili v inom spoločenskom systéme než prežívate v súčasnosti. Uvedomovali ste si vtedy, že vtedajší režim, napríklad, nebol až taký ideálny aj pre ľudí z vášho okolia a všeobecne?
5. Pociťovali ste, či dokonca osobne prežívali nejakú traumu v podobe nespravodlivosti až nezákonnosti alebo sa vás v tom čase rôzne mocenské praktiky, spôsoby riadenia a propagandy natoľko osobne netýkali? Snažili ste sa na to radšej nemyslieť a venovali sa iba svojej práci, ak sa vôbec ona dala vytrhnúť z celkového kontextu?
6. Splnili sa až dosiaľ všetky vaše plány a predsavzatia? Aký a ktorý výsledok vašej tvorivej práce si ceníte najviac a prečo? Ste, či nie ste spokojný s tým, čo ste doteraz dosiahli, komu alebo čomu najviac vďačíte za úspešný pracovný výsledok?
7. Na ktorý moment vášho života by ste najradšej zabudli a ako negatívny najradšej okamžite vymazali z vášho curriculum vitae. Keby ste sa ešte raz mohli vrátiť do minulosti, zachovali by ste sa úplne rovnako alebo urobili niečo úplne inak?
8. Svojim životom a prácou ste priniesli osobný vklad do rozvoja poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu na Slovensku. Spomeňte si aspoň stručne na vaše odborné a podnikateľské úspechy, publikačnú činnosť, či výsledky vedecko-výskumnej činnosti.
9. Zúčastňovali ste sa aj na spoločensko-odbornom rozvoji tejto krajiny? Čo myslíte, kde sa stali pri transformácii nášho poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu chyby, čo sme mohli robiť lepšie a v čom sú naše úspechy?
10. Ako hodnotíte šance nášho agrokomplexu uspieť v náročnej konkurencii spoločného európskeho trhu, čo súdite o našej konkurencie schopnosti a o postavení Slovenska ako členskej krajiny EÚ?