Kráľova oslávila 400 rokov Kráľova oslávila 400 rokov

Starobylé mesto Modra podobne ako Pezinok a Svätý Jur dostalo kráľovské výsady pod podmienkou, že bude spravovať a mať vlastnú poddanskú obec. Takto  vznikla mestská časť Modry Kráľova, ktorá koncom mája oslávila svoje 400 ročné narodeniny. Oslavy to boli veľkolepé, kráľovské. Už začiatkom predošlého roka nadšenci pod vedením poslankyne mestského zastupiteľstva Lýdie Liberčanovej pripravili návrh programu kráľovského hodovania.  Organizátori získali pre myšlienku kráľovských osláv skoro celú obec. Od myšlienky po jej realizáciu bolo však ďaleko. Bolo treba prekonať veľa organizačných problémov, ale najmä finančných. Dnes po úspešných oslavách 400. výročia založenia poddanskej obce Kráľova možno konštatovať, že prekážky úspešne prekonali vďaka nadšeniu a zanieteniu organizátorov osláv a obyvateľov obce. Oslavy bola príležitosť obzrieť sa na 400 ročnú cestu rozvoja poddanskej obce, zbilancovať úspechy, ale i sklamania, ktoré ich postihli v minulosti.

         Oslavy začali už vo štvrtok 28. mája otvorením, expozície Múzea ľudovej školy a výstavy „Umelci Kráľovej“ v priestoroch evanjelického kostola.

V piatok otvorili miestni hasiči svoju výstavku v hasičskej zbrojnici a výstavu o histórii Kráľovej otvorili v hale Kultúrneho domu. Organizátorom výstav sa podarilo sústrediť množstvo dobových fotografii a ďalších exponátov od občanov Kráľovej, ktorí mali takto možnosť pospomínať na uplynulé roky.

         Vyvrcholenie osláv 400 ročných „narodenín“ Kráľovej sa konalo v sobotu. Medzi obyvateľov Kráľovej prišiel župan BSK Vladimír Bajan i primátor susedného kráľovského mesta Pezinok Oliver Solga. Modranský primátor Peter Majtán v doprovode mestských poslancov so prezreli veľkolepý slávnostný sprievod obcou. V alegorickom sprievode sa okrem iných prezentovali členovia OZ Kráľovan. Pod vedením richtára Kráľovej Petra sa v sprievode predstavili miestni vinári, remeselníci, hasiči, turisti, družstevníci i mládež. V centre Kráľovej pri kostoloch katolíckej a evanjelickej církvy sa odohrali viaceré sprievodné podujatia. Najväčšie zaťaženie zvládal Kultúrny dom, kde boli hlavné oslavy. Okrem iného tu  vystúpilo Modranské kráľovské divadlo, ktoré pod vedením Jozefa Šimečka zahralo predstavenie „Štyristofka“.

         Kráľovské hodovanie sa vyznačovalo i vystúpeniami rôznych folklórnych súborov z okolitých obcí ako Dubová, Šenkvice i ponukou gurmánskych špecialít. Kráľovania ponúkali klasickú slávnostnú polievku s Kráľovskou špecialitou „frkaculami“, ktoré pochválili všetci oficiálni hostia. Cigánska, husacina s lokšami, divinový guláš a rôzne iné dobroty rozvoniavali ulicami Kráľovej, a tak záverečný deň osláv sa už niesol v znamení vďaky za bohatý stôl. Uskutočnili sa ekumenické bohoslužby v katolíckom a evanjelickom kostole a pietna spomienka na miestnom cintoríne.

         O úspešný priebeh osláv sa postarali desiatky nadšencov, ktorí pod taktovkou Lýdie Liberčanovej realizovali oslavy. Spomenieme iba niektorých ako Božena Uherčíková, ktorá si okrem iného i posťažovala na malý záujem predstaviteľov mesta o dianie na Kráľovej, Ing. arch. Annu Hlubockú a Ing. Zuzanu Somorovskú, ktoré riešili nielen organizačné, ale i vecné a finančné problémy slávností. Zvlášť aktívne do osláv sa zapojilo OZ Modranská beseda, ktorá pod vedením Ing. arch. Hany Hlubockej pripravila viaceré sprievodné podujatia a realizovali projekty ako Náučný chodník o histórii Kráľovej a otvorenie Múzea ľudovej školy. Projekty sú pokračovaním minuloročného projektu „Poznaj svoje korene“. Všetky aktivity „Modranskej besedy“ sa stali predmetom záujmu obyvateľov a ostatných návštevníkov kráľovského hodovania.

         Čo uviesť na záver tohto úspešného podujatia ? Organizátorom sa podarilo „postaviť na nohy“ obyvateľov Kráľovej, pospomínať na úspešnú minulosť, ale i vytýčiť ďalšie úlohy rozvoja miestnej časti Modry - Kráľovej.  Právom im môžu závidieť obyvatelia ostatnej Modry, ako sa vedeli spojiť a podporiť v dobrej snahe osláviť bohatú minulosť, ale i zamyslieť sa ako ďalej.

                                                                                                             F. Mach