Rozvoj vidieckej turistiky a cestovného ruchu Rozvoj vidieckej turistiky a cestovného ruchu
Obsah
Úvod
1. Remeselná výroba vo vidieckej turistike
1.1. Skúsenosti z označenia originálnej výroby z ČR
1.2. Certifikácia originálnych výrobkov v SR
1.3. Tradičná remeselná keramická výroba v Malokarpatskom regióne
2. Slovenské a malokarpatské vinohradníctvo
2.1. Príčiny úpadku vinohradníckej výroby
2.2. Vínna turistiky na Slovensku
3. Hlavné formy cestovného ruchu v meste Modra
4. Záver
Prílohy :
1. Návrh dotazníka
2. žiadosť a kritéria certifikácie pôvodných výrobkov
3. Začiatky vínnej turistiky pod Malými Karpatmi
4. Činnosť Malokarpatskej turistickej informačnej kancelárie pri rozvoji vidieckeho cestovného ruchu v regióne
Vytváranie predpokladov pre väčšie zapojenie žien do remeselnej výroby, vinohradníctva a vidieckeho cestovného ruchu v BSK
Úvod
Cieľom spracovaných podkladov pre štúdiu „Výskum a tvorba indikátorov rodovej rovnosti ponuky a dopytu na trhu práce v regióne Pezinok - Modry“ je sústrediť domáce a zahraničné poznatky o udržateľnosti remeselnej a vinohradníckej výroby v Malokarpatskom regióne a možnosti jej využitia pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu. Do remeselnej a vinohradníckej výroby, služieb cestovného ruchu sú zapojené najmä ženy, ktoré v týchto odvetviach výroby majú podpriemerne nízke odmeny za prácu. Zvýšenie príjmov žien v pracovnom procese predpokladá uskutočniť zásadné opatrenia pre zvýšenie kvality a odbytu remeselných výrobkov a produktov vinohradníckej výroby ako aj zatraktívnenie programu pobytu turistov v regióne.
Jedným z opatrení zvýšenia odbytu remeselných výrobkov, najmä keramických produktov v Modre a okolí je ich certifikácia ako pôvodného regionálneho produktu s označením výrobku, ktorý má väčšie možnosti uplatnenia na trhu v špecializovaných predajniach a turistických informačných kanceláriách. Opatrenia na zatraktívnenie regionálnych produktov z marketingu, propagácie a odbytu týchto produktov.
Pre Malokarpatský región je rozhodujúce poľnohospodárske odvetvie - vinohradnícka výroba, ktorá tradične vytvára pracovné príležitosti pre obyvateľov regiónu. Do práce vo vinici sa zapájajú najmä ženy, ale i dôchodcovia v rámci zvýšenia doplnkových príjmov a zlepšenia životných podmienok. Súčasný stav vinohradníckej výroby v regióne možno všeobecne charakterizovať ako útlmový, ktorý znižuje možnosti uplatnenia žien v tejto oblasti výroby. Preto zásadné opatrenia zo strany štátu, ale i samosprávy musí smerovať do podpory tejto tradičnej vinohradníckej výroby v regióne. Bez koncepčných prístupov obnovy vinohradníckej výroby v regióne nemožno očakávať zlepšenie v oblasti vidieckej turistiky, konkrétne i na Malokarpatskej vínnej ceste, ktorá vytvára základ pre ďalší úspešný rozvoj miest a obcí regiónu.
V predloženom materiály uvádzame niektoré fakty zo začiatku tvorby turistického produktu Malokarpatská vínna cesta, ktorá už v súčasnosti úspešne reprezentuje región nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Vo verejnosti chýbajú informácie aké aktivity a podmienky predchádzali vzniku Malokarpatskej vínnej cesty. Obyvatelia mesta Modra uskutočnili prvé kroky rozvoja vínnej turistiky v regióne, na čom treba budovať i ďalší rozvoj vidieckeho cestovného ruchu v meste.
V závere predloženého materiálu uvádzame hlavné formy cestovného ruchu v meste Modra a okolí, ktoré súčasne pokladáme za ťažiskové v ďalšom hospodárskom a sociálnom rozvoji mesta. Všetky opatrenia v Pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Modry musí vychádzať z potrieb obyvateľov mesta a ich možnosti uplatnenia na trhu. Mesto Modra má všetky predpoklady pre hospodársky a sociálny rozvoj a tým i náležité uplatnenie žien v pracovnom procese a i zlepšenie životných podmienok v meste.
1. Remeselná výroba vo vidieckej turistike
Rozvoj vidieckeho cestovného ruchu si možno len ťažko predstaviť bez prezentovania osobitostí jednotlivých regiónov, remeselnej a domácej výroby, architektúry, oblečenia, gastronómie, folklóru a zvykov. Práve ľudová kultúra na vidieku spolu s primárnou ponukou predstavujú silnú stránku rozvoje cestovného ruchu vo vidieckych regiónoch Slovenska. Preto jedným z motívov účasti turistov vo vidieckom cestovnom ruchu je spoznávanie kultúry, osobitne prvkov ľudovej kultúry, medzi ktoré patrí aj remeselná výroba.
Produktom vidieckeho cestovného ruchu rozumieme všetko čo sa ponúka na spotrebu a má schopnosť uspokojiť potreby a očakávania turistov. Z hľadiska marketingu ide o zážitok zo spotreby produktov a efektov, ktoré návštevník očakáva počas cestovania a pobytu vo vidieckom prostredí. Tradičné remeslá a domáca výroba sa zakladá na miestnych a regionálnych tradíciách. Remeslá sa rôzne klasifikujú. Z hľadiska miesta ich vykonávania ide o dedinské a mestské remeslá. Podľa použitého materiálu sú to remeslá drevospracujúce, kovospracujúce, remeslá spracujúce vlákna, kožu, kosť a rohovinu, potravinárske remeslá, stavebné remeslá, remeslá spracujúce kameň, hlinu a ostatné remeslá.
Oboznamovanie účastníkov cestovného ruchu s remeselnou výrobou je možné viacerými spôsobmi. Prvou z nich je pasívne vizuálne sledovanie práce a komunikácia s remeselníkmi. Zaujímavé je predvádzanie tradičných remesiel v múzeách ľudovej kultúry, v remeselných dielňach, na jarmokoch, počas kultúrno-spoločenských podujatí. V rámci vidieckej turistiky sú zaujímavé i kurzy remesiel, kde si účastník vytvorí vlastný výrobok. Vhodným spôsobom prezentácie spôsobu života na vidieku a ľudovej kultúry je i beseda s miestnymi obyvateľmi spojená s ukážkou remeselných výrobkov.
Pre turistov sú zaujímavé pobyty v rodinách poľnohospodárov alebo remeselníkov, kde účastník má možnosť zúčastniť sa na každodenných prácach v hostiteľskej rodine ako napríklad pri výrobe ovčích produktov, pletení prútených košíkov, tkaní kobercov, rezbárstve, pečení domáceho chleba, zbere a spracovaní ovocia, zeleniny, lesných plodov, výrobe ozdôb zo šúpolia, vyšívanie a ďalšie práce.
Pre prezentáciu remesiel v rámci vidieckej turistiky treba vytvoriť organizačné a finančné predpoklady. Ide o spoluprácu nielen medzi remeselníkmi v obci a regióne, ale i o spoluprácu podnikateľov so samosprávou, štátnou správou a tretím sektorom. Významným subjektom sú i občianske združenia a regionálne zväzy vidieckeho cestovného ruchu. Len na základe kooperácie týchto subjektov je možné vytvoriť produkt, ktorý komplexne uspokojí potreby účastníkov vidieckej turistiky. Organizátorom tejto spolupráce a i predajným miestom regionálnych výrobkov a produktov je turistická informačná kancelária.
Kultúra obcí a regiónov môže byť takto dostatočným lákadlom pre účastníkov vidieckeho cestovného ruchu, ak sa na jej spoznávanie vytvoria prijateľné podmienky. Úroveň a kvalita ponuky v jednotlivých regiónoch je rozdielna, závisí od miestnych tradícii, medziľudských vzťahov, úrovne vzdelávania, množstva pracovných príležitostí, podnikateľských aktivít, materiálnej vybavenosti a od ochotných organizátorov kultúrneho života. Dôležitým predpokladom je i komplexné posúdenie jednotlivých výrobkov a produktov z hľadiska ich pôvodu, využitia miestnych surovín, ručnej práce a uspokojenia potrieb turistov.
1.1. Skúsenosti z označenia originálny výrobok z ČR
Každý región má svoj neopakovateľný charakter ovplyvnený prírodným bohatstvom, kultúrou, remeslami a storočnými tradíciami miestnych obyvateľov. Výrobky a produkty, ktoré pochádzajú z regiónu nesú časť jeho charakteru do ktorého je vložená práca miestnych remeselníkov a poľnohospodárov. Preto udeľovanie označenia miestnych výrobkov je cesta ako zachovať ich pôvod, aby turista alebo návštevník regiónu si odniesol kvalitný, originálny výrobok, a tak podporil nielen výrobcu, ale aj ekonomiku regiónu a zároveň takto ochraňoval životné prostredie.
Označenie miestnych výrobkov je jedna z možností ako spojiť ochranu prírody a kultúrneho dedičstva s výrobnou činnosťou človeka. Označenie originálnych výrobkov v regiónoch so špecifickou kultúrou a prírodným bohatstvom takto prispieva k jeho lepšej predajnosti. Označené miestne originálne výrobky napomáhajú zviditeľniť celý región a posilniť jeho „image.“ Vďaka systému značenia miestnych výrobkov dochádza k rozšírenie kontaktov medzi podnikateľmi, zástupcami verejnej správy, ochrancami prírody, podnikateľmi v cestovnom ruchu, čím sa vytvárajú i nové formy spolupráce v rámci regiónu. Udelené značky znamená pre výrobcu predovšetkým efektívnu formu reklamy a propagácie. Značka a s ňou i certifikované výrobky sú propagované predovšetkým v rámci cestovného ruchu, sú uverejnené v katalógoch a distribuované predovšetkým do turistických informačných centier. Informácie o certifikovaných výrobkoch sú publikované v regionálnych a i národných médiách. Súčasne sa tak prehlbuje spolupráca s pracovníkmi cestovného ruchu a miestnou samosprávou.
Značka originality sa udeľuje výrobkom spotrebného charakteru určeným pre bežných zákazníkov a turistov. Ide o tri kategórie výrobkov:
- remeselné výrobky a umelecké diela
napr. výrobky z dreva, skla, papiera, slamené ozdoby, keramika, krajky, nábytok, úžitkové predmety, pohľadnice a ďalšie výrobky.
- potraviny a poľnohospodárske produkty
napr. mlieko, syry, mäso, ryby, pečivo, obilniny, ovocie, zelenina, víno, nápoje, kompóty, ako aj šťavy a mušty, destiláty, med a pod.
- prírodné produkty
napr. lesné plodiny, liečivé byliny, čaje, extrakty z rastlín pre kozmetické účely, kompost, minerálna voda a podobne.
Každý región má svoj neopakovateľný charakter ovplyvnený prírodným bohatstvom, kultúrou, remeslami a storočnými tradíciami miestnych obyvateľov. Výrobky a produkty, ktoré pochádzajú z regiónu nesú časť jeho charakteru do ktorého je vložená práca miestnych remeselníkov a poľnohospodárov. Preto udeľovanie označenia miestnych výrobkov je cesta ako zachovať ich pôvod, aby turista alebo návštevník regiónu si odniesol kvalitný, originálny výrobok, a tak podporil nielen výrobcu, ale aj ekonomiku regiónu a zároveň takto ochraňoval životné prostredie.
Označenie miestnych výrobkov je jedna z možností ako spojiť ochranu prírody a kultúrneho dedičstva s výrobnou činnosťou človeka. Označenie originálnych výrobkov v regiónoch so špecifickou kultúrou a prírodným bohatstvom, takto prispieva k jeho lepšej predajnosti. Označené miestne originálne výrobky napomáhajú zviditeľniť celý región a posilniť jeho „image.“ Vďaka systému značenia miestnych výrobkov dochádza k rozšírenie kontaktov medzi podnikateľmi, zástupcami verejnej správy, ochrancami prírody, podnikateľmi v cestovnom ruchu, čím sa vytvárajú i nové formy spolupráce v rámci regiónu. Udelená značka znamená pre výrobcu predovšetkým efektívnu formu reklamy a propagácie. Značka a s ňou i certifikované výrobky sú propagované v rámci cestovného ruchu, sú uverejnené v katalógoch a distribuované predovšetkým do turistických informačných centier.
Značka originality sa udeľuje výrobkom spotrebného charakteru určeným pre bežných zákazníkov a turistov. Ide o tri kategórie výrobkov:
- remeselné výrobky a umelecké predmety
napr. výrobky z dreva, skla, papiera, slamené ozdoby, keramika, krajky, nábytok, úžitkové predmety, pohľadnice a ďalšie výrobky.
- potraviny a poľnohospodárske produkty
napr. mlieko, syry, mäso, ryby, pečivo, obilniny, ovocie, zelenina, víno, nápoje, kompóty, ako aj šťavy a mušty, destiláty, med a pod.
- prírodné produkty
napr. lesné plodiny, liečivé byliny, čaje, extrakty z rastlín pre kozmetické účely, kompost, minerálna voda a podobne.
Aby mohol výrobok získať certifikovanú značku originálneho regionálneho výrobku, musí prejsť procesom jeho certifikácie. Tento proces spočíva v hodnotení výrobku nezávislou certifikačnou komisiou. V prípade, že komisia udelí označenie výrobku, získa certifikát, ktorý oprávňuje výrobcu k užívaniu značky na dva roky. Potom sa certifikácia opakuje znova. Komisia má 11 členov, zložená je z výrobcov a ďalších subjektov ako ÚĽUV, správa chránenej oblasti, obchodná a priemyselná komora, zástupca regionálneho združenia cestovného ruchu, alebo pracovník infocentra, zástupca vyššieho územného celku, pracovník regionálneho múzea, zástupca tretieho sektora a ďalší odborníci. Komisia sa schádza minimálne štvrťročne podľa počtu žiadateľov o certifikáciu výrobkov, posudzuje, či výrobok spĺňa stanovené kritériá, ktoré platia jednak pre výrobcu a samotný výrobok. Napríklad výrobca musí mať trvalý pobyt v regióne, musí mať pre výrobok klasifikáciu, zaručiť dodržiavanie všetkých predpisov a noriem výroby /kvalita, hygiena, financie/ a musí vylúčiť všetky nežiadúce vplyvy na prírodu. Regionálny výrobok musí spĺňať minimálne dve z piatich kritérií: výrobok má tradíciu v regióne, výrobok je vyrobený z miestnych surovín, je vyrobený ručne, nesie charakteristický motív región, má výnimočnú kvalitu.
Označenie originálneho výrobku je rozdielne. Tak napríklad označenie „Šumava - originálny výrobok“ symbolizuje vodné víry horských riek a kanálov, ktoré boli vždy pomocníkom v ľudskej činnosti. Nepravidelné označenie vyjadruje ručnú prácu s istou patinou a dlhoročným užívaním kvalitného výrobku. Výrobok sa označuje visačkou alebo samolepkou s logom výrobku. V niektorých prípadoch je označenie priamo do etikety výrobku alebo pre celý regál, kde sa výrobky predávajú.
Predajné miesta nie sú obmedzené. Pripravujú sieť špecifických predajných miest, ktoré budú garantovať predaj niekoľko výrobkov a budú poskytovať i sprievodné služby, ako napríklad podrobnejšie informácie o výrobkoch a o značke. Ako predajné miesta sa vyberajú informačné turistické centrá, malé obchodíky, múzeá, obchodíky na recepcií hotelov, ale i samotného výrobcu tovaru.
Záujemca o certifikáciu výrobku si vyplní žiadosť, kde popíše svoj výrobok, sám ho ohodnotí, čo dodatočne overuje certifikačná komisia. K žiadosti je potrebné priložiť vzorku výrobku, po schválení je pre výrobok udelený certifikát a uzatvorená zmluva o užívaní značky. So získaním certifikátu sú spojené malé poplatky, ktoré čiastočne zabezpečujú propagáciu výrobku. O systém hodnotenia sa stará Regionálne environmentálne centrum Českej republiky, ktoré sa stará o životné prostredie a fungovanie celého systému hodnotenia výrobkov spoločne s regionálnou rozvojovou agentúrou.
Výrobky so značkou „Šumava - originálny produkt“
Šumavské mäso, čierna šumavská klobása a tmavá šumavská tlačenka
sú tradičné výrobky z firmy „Řeznictví - úzenáÅ™stvo Šnaberger.“ Tieto tradičné výrobky sú z bravčového mäsa, dobre údené, majú zvláštnu neopakovateľnú chuť. Značka má zviditeľniť výrobky a tým i celý región. Výrobca ja zo železnej Rudy.
Šumavská holubička - Ide o tradičný výrobok z dreva, 1- 2 kusy krídiel prepletené niťou. Holubička vo svojich tvaroch skrýva tisícročnú tradíciu ľudových výrobcov, odráža osobitnú národnú kultúru. Z mäkkého dreva sa vyreže profil krídiel, naparí sa, naštiepi, vytvaruje sa telo a hlavička a nakoniec sa jednotlivé plátky rozložia. Od roku 1991 tento produkt vyrába Ing. Pavol Sazauer z Hornej Planej.
Mliečne výrobky a mäso - pochádzajú z Biofarmy Slnečná. Ide o kozie, kravské a ovčie výrobky, čerstvé mlieko, syry, tvaroh, jogurt, maslo a syrové špeciality. Ďalším produktom je mäso, vákuové balenie hovädzieho mäsa, baranie a jahňacie mäso, kozie - kozľacie mäso. Produkty dorába Ján Štefánek zo Žalnova.
Výrobky so značkou „Vyrobené v Beskydách“
Ručne tkané výrobky zo zbytkových materiálov. Jedná sa hlavne o bavlnené materiály, ktoré sú vhodné i pre alergikov. Koberčeky a podušky sú rôznofarebné z ekologického materiálu bavlny, vlny, majú mnohoročnú tradíciu na Valašsku. Výrobky od roku 1996 vyrába Anna Smykalová z Valašskej Polanky.
Drobné drevárske výrobky sú zo smreku, olše, javora, buku, duba a jisana. Na všetkých výrobkoch prevláda ručná práca. Tieto upomienkové predmety /drevená valaška, zvonica, ovečky na podstavci/ a bytové doplnky /valašská chalúpka, polička na miniatúry, odkladacie poličky, soľnička, ozdobný mlynček, svietnik a ďalšie výrobky/, pochádzajú od Jaroslava Hurta zo Vsetína.
Krehké valcované uši zo Štramberga patria do kategórie medového pečiva. Do cesta sa dáva 6 - 11 druhov korenia a med. Cesto sa vyvaľkuje, opečie a stočí do tvaru ucha. Pri výrobe sa vyžaduje zručnosť pretože cesto rýchle tuhne. Pečivo vyrába František Šubert zo Štrambergra.
Dekorácia zo sušených kvetov, vyrába sa z prírodných materiálov nazbieraných na lúkach, doplnené sú jutou. Výrobky sa používajú na dekoráciu interiérov do reštaurácii, hotelov a kancelárii. Aranžuje sa podľa požiadaviek zákazníka. Sušené kvety sú krásnym darom prírody, robia radosť výrobcovi i zákazníkovi. Výrobok je od Hany Hladkej zo Vsetína.
PÅ™iborská frendovka je špeciálny bylinný likér, ktorý je pripravovaný podľa pôvodných receptov. Na trh je distribuovaný vo dvoch typických fľaškách z priesvitného skla. Menšia fľaška „ploskačka“ má veľkosť 0,35 l., väčšia fľaška má obsah 0,7 litra s kovovým uzáverom. Výrobca likéru je Farnese Company, s.r.o.
Pivo Trubač a The Trobacz je vyrobené výlučne z najlepších českých surovín, a to zo sladu, ktorý pochádza z Hané, chmeľ pochádza zo Žatca, voda zo Štrambergu a pivovarníckych kvasníc. K dokonalej chuti prispieva špeciálna výrobná technológia, zákazníci pijú pivo s kvasnicami. Tradičné varenie piva v Štranbergu obnovili po 150. rokoch na mieste kde sa i pôvodné pivo varilo. Špeciálne pivo má i slivkovú príchuť. Výrobok produkuje Mestský pivovar Štramberg.
V Krkonošiach má projekt značenia miestnych produktov i staršieho breta /značka Krkonoše - originálny produkt/. Prvé značky udelili už na jeseň 2005. „Združenie pre Krkonošské produkty“ udelilo certifikát už 13. výrobkom. Združenie sa postupne zmenilo na Miestnu akčnú skupinu /MAS/, ktoré získalo grant na pripravený projekt „Stratégia rozvoja Krkonoš“ a má ďalšie možnosti čerpať európske finančné prostriedky a program LEADER.
Do rodiny regionálnych značiek ČR pribudla ďalšia značka „Moravský Kras - regionálny produkt“, ktorý zavádza miestna akčná skupina Moravský kras za pomoci REC ČR. Značka má už svoje logo, ktoré bolo predstavené v r. 2006 na bio - jarmoku v Brne. Tu sa predávali výrobky z Moravského krasu ako napríklad, med a medové výrobky z Vilemovic a kozí syr z farmy Šúšovce.
Program regionálnych originálnych značiek pripravujú pre rok 2007 i Orlické hory a Moravské KravaÅ™stvo. Postupne sa takto vytvorí celonárodný systém označovania originálnych regionálnych výrobkov a produktov. Aktivity miestnych akčných skupín /MAS/ v ČR sú podnetné i pre slovenské regióny. Je to vhodná forma propagácie originálnych regionálnych výrobkov, ktoré sú zaujímavým suvenírom pre domácich a i zahraničných turistov.
Regionálne produkty boli v tomto roku predmetom konferencie o životnom prostredí Green Week, ktorú požiadala Európska komisia v Bruseli. V rámci celoeurópskej konferencie bol predstavený projekt Regionálneho environmentálneho centra Česká republika / REC ČR /, ktorý obsahoval problematiku označovania miestnych produktov v územiach Natura 2000. Zástupca REC ČR Tomáš Kažimierski bol pozvaný Európskou komisiou, aby v oficiálnom programe predstavil výsledky zavádzania regionálnych značiek na Šumave, v Beskydách a Krokonošiach. Český systém značenia výrobkov v chránených územiach vzbudil veľkú pozornosť. REC ČR pripravil v Bruseli i ukážky pôvodných produktov a predstavil úspešné projekty z oblasti ochrany životného prostredia. Výstavný stánok REC ČR navštívil i európsky komisár pre životné prostredie Staros Dimas. V Európskej únii je trend uchovať pôvodné regionálne produkty a ich zachovanie podporuje i finančne.
Najznámejším regionálnym produktom, ktorý získava svetovú prestíž, je certifikovaný s obchodnou značkou je francúzske nové červené víno Beaujolais z kraja Beaujen. Víno podľa odborníkov nemá výnimočnú kvalitu, ale uplatňujem sa tu povesť i marketingový prístup, že prvé fľaše nového Beaujolais sa otvárajú na celom svete behom jedného dňa. Zložitá je doprava mladého červeného vína do celého sveta. Výsledkom reklamy je, že vinári z kraja Beaujen majú prví na svete vyprázdnené sudy a predané víno. Tento príklad je inšpiratívny i pre malokarpatských vinárov na Slovensku.
1.2. Certifikácia Originálnych výrobkov v SR
Regionálne environmentálne centrum - REC Slovensko je hlavným organizátorom udeľovania znakov pôvodným regionálnym produktom na Slovensku. Prvé certifikáty získali výrobcovia produktov so značkou NATURA 2000 - Poľana, už v roku 2005. Na Podpolianskych folklórnych slávnostiach v Detve udelili prvé certifikáty pre tieto výrobky :
- čaje, sušené zmesi liečivých rastlín
- predaj služieb ponuky vidieckeho turizmu /ubytovanie, stravovanie, rodinné farmy,
- skalolezectvo,
- sprievodcovia, športové požičovne, jazdy na koňoch, turistika a cykloturistika/, semeno smrekovca opadavého.
Miestne označenie NATURA 2000 nenahrádza nijakú dobrovoľne zavedenú značku alebo certifikát výrobkov či služieb. Vyjadruje a zdôrazňuje pôvod konkrétneho produktu vyrobeného alebo poskytovaného v danom území navrhnutom do NATURA 2000 a je zárukou toho, že jeho výroba alebo poskytované služby nie sú v rozpore s cieľmi ochrany územia európskeho významu.
Najnovšie vznikajú na Slovensku ďalšie iniciatívy na udeľovanie označenia pôvodných výrobkov a produktov. Tak napríklad centrum environmentálnych aktivít z Trenčína nadväzuje na staršiu iniciatívu Občianskeho združenia Tradície Bielych Karpát z Hoštetína na Moravskej strane bielokarpatského pohoria. Rovnaký názov na obidvoch stranách hraníc nie je náhodný, vyjadruje úzku cezhraničnú spoluprácu v ochrane prírodného a kultúrneho dedičstva. Zmyslom tejto spolupráce je spoločný marketing miestnych produktov, pomôcť výrobcom ich predať a tak posilniť ich ekonomiku. Výrobky pre ktoré budú udeľovať pôvodné označenie musia spĺňať tieto kritériá:
- spotrebný tovar alebo poľnohospodárske a prírodné produkty vyrobené v Bielych
Karpatoch,
- zaručenie štandardnej kvality,
- šetrnosť k životnému prostrediu,
- jedinečnosť spojená s regiónom.
Regionálne environmentálne centrum Slovensko pripravuje v tomto roku udeľovanie certifikátov pôvodným výrobkom a produktom z Kysúc a Záhoria. V regióne Kysúc vytvárajú výrobky z miestnych surovín, ručne spracované originálne s výnimočnou kvalitou, ktoré sú súčasne i šetrné k prírode a nadväzujú na tradície. Sú to napríklad originálne výrobky desiatok domácich výrobcov z rôznych odvetví tradičnej remeselnej a umeleckej tvorby ako sú rezbárske výrobky, košikárstvo, výrobky z drôtu, tvorby kraslíc, medovnikárstvo, výroba ľudových hudobných nástrojov, paličkovanie, včelárske výrobky, čipkárstvo a ďalšie tradičné a moderné techniky. Viacerí výrobcovia dosahujú v tejto práci vynikajúce výsledky na trhu.
Región Záhorie má celý rad svojich originálnych výrobkov a produktov. Sú to napríklad keramické výrobky Habánov na Záhorí vo Veľkých Levároch, ktorých preslávila výroba fajansy - polievanie hlinených nádob priezračnou cínovo - olovnatou glazúrou. Tieto výrobky vyrábajú v Senici, kde nadväzujú na tradíciu habánskych keramických vzorov úžitkovej keramiky ako sú taniere, hrnčeky, vázy, čutory, popolníky, svietniky a ďalšie výrobky.
Podobne Záhorie preslávil zber hríbov v ihličnatých borovicových lesoch. Desiatky zberateľov z Bratislavy a širokého okolia navštevujú Záhorie s cieľom zberať nielen hríby, ale i ďalšie liečivé rastliny, ktoré sú vhodné na výrobu čajov. V Šaštíne je tradičná výroba čajov, ktoré využívajú liečivé rastliny zo Záhoria. Podobne spracúvajú sušené hríby zo Záhoria, ktoré sú vzácnym artiklom na trhu .
Záhorie má bohatú tradíciu výroby zeleniny, ktorú dodávali na bratislavský a i viedenský trh. Známa je najmä kapusta zo Stupavy, ktorej výrobe sa venujú celé rodiny. Celoročný predaj kyslej kapusty na trhoviskách v Bratislave prináša pre obyvateľov finančný príjem a pracovné príležitosti. Známe sú i rôzne súťaže v príprave kapustovej polievky s rôznymi ingredienciami, ktoré vytvárajú originálnu chuť tohto jedla. Podobne známe sú i „skalické trdelníky“, pečené múčne výrobky, ktoré sú hľadaným produktom trhu na západnom Slovensku. Počas fašiangov na Záhorí pečú šišky, ktoré napichujú na šable účastníkom fašiangového sprievodu. Tradície fašiangov sú na Záhorí zaujímavým spestrením obyvateľom počas zimných mesiacov. Záhorie je známe i ako bohatý poľovnícky a rybársky revír. Výrobky z diviny sú vyhľadávaným produktom na stole v rôznych reštauráciách západného Slovenska. Podobne i med je regionálnym produktom.
V obci Láb sú známe typické kroje, zachovalá architektúra domov s maľovaným nábytkom. Lábčania boli roľníci, zaoberali sa pestovaním zeleniny, ale i remeslami ako stolárstvo, rezbárstvo, úžitkárstvo a iné remeslá. Podobne v Plaveckom Podhradí sa obyvatelia venovali práci v lese, páleniu vápna, výrobe dreveného poľnohospodárskeho náradia, výrobe maľovaného nábytku a drevených plastík. Niektoré tradičné výrobky môžu byť certifikované v regiónu Záhorie.
1.3. Tradičná remeselná keramická výroba v Malokarpatskom regióne
Z hľadiska remeselnej výroby je bohatý na tradíciu i Malokarpatský región. Najdôležitejšou a najrozšírenejšou remeselnou výrobou je keramická výroba, ktorá má v súčasnosti zastúpenie vo viacerých mestách a obciach regiónu. Najdôležitejším výrobcom je výrobné družstvo Slovenská ľudová majolika v Modre. Okrem keramickej výroby v súčasnosti je zastúpené i umelecké drotárstvo, kováčstvo, košikárstvo, rezbárstvo, pernikárstvo, medovnikársvo, čipkárstvo, vyšívanie, tkanie a šitie ľudových krojov, maľovanie ornamentov na steny, výroba suchých kvetov a ďalšie remeslá.
Keramickú výrobu v súčasnosti vykonávajú nasledovní remeselníci v regióne :
Mesto Modra :
- Zlatica Ďureje
- Daniela Jakubcová - Kozáková
- Bohuslava Bázliková
- Marián Liška
- Miroslav Malinovský
- Hana Slaboňová
- Igor Mesik
- Ferdinand Gažo
- Jozef Franko / krby / a ďalší
Mesto Pezinok :
- Drahoslav Chalány
- Karol Alf�¶ldy
- Vladimír Čierny
- Ivan Raždík
- Rodina Vajsabelová
- Ján Granec
- Oskar a Mária Hanúskovci
- Klára Matiašovská a ďalší
V ostatných obciach regiónu keramickú výrobu majú nasledovní remeselníci :
- Ľudovít Ďureje - Doľany
- Jozef Suchoň - Slovenský Grob
- Mária Pohronská - Svätý Jur
- manželia Pečenkovi, Šenkvice
- Viera Zemanová, Viničné
- ďalší remeselníci v regióne
Pre certifikáciu pôvodných výrobkov má v Malokarpatskom regióne najväčšie predpoklady modranská keramika. Najdôležitejším výrobcom je Slovenská ľudová majolika, ktorá pripraví podklady na jej certifikáciu.
Vo vinohradníckej výrobe sú známe vína, ktoré sú typické pre jednotlivé mestá a obce, napr. Račianská frankovka, Limbašský silván, Modranská leanka a ďalšie vína. V rámci certifikácie pôvodných regionálnych produktov možno tieto vína označiť svoj pôvod.
2. Slovenské a Malokarpatské vinohradníctvo
Špecifickým odvetvím slovenského poľnohospodárstva bolo po stáročia VINOHRADNÍCTVO. Dnes je ohrozeným odvetvím, ktoré na posledných 15 rokov zaznamenalo úpadok, viditeľný predovšetkým vo výmere obhospodarovaných viníc.
V dobe politického a ekonomického zlomu v roku 1990 malo Slovensko 33 tisíc hektárov vinohradov. Po vstupe Slovenskej republiky do EÚ v roku 2004 nám bola priznaná obrábateľská kvóta 22 227 hektárov. Dnes je výmera obrábaných vinohradov na Slovensku približne 10,5 tis. hektárov, t.j. ani nie 1/3 viníc , ešte pred 15 rokmi plne produkujúcich . V rokoch 2004 a 2005 klesla výmera produkujúcich viníc približne o 1720 hektárov. Pri tomto vývoji sa za súčasného stavu podpory tomuto odvetviu zníži výmera produkujúcich vinohradov hlboko pod 10 tisíc ha.
2.1 Príčiny úpadku vinohradníckej výroby
Po roku 1991 sa z politických dôvodov postoje k poľnohospodárskym družstvám, ktoré symbolizovali starý režim, neuvážene zmenili. Namiesto podpory preorientácii týchto ťažkopádnych gigantov na funkčné a skutočnými „gazdami“ riadené farmy, zvolilo sa neuvážene negovanie veľkovýroby. Slovenské poľnohospodárstvo, ktoré malo byť hnacím motorom života slovenského vidieka, sa rozpadlo, spoločné majetky sa devastovali a pripustil sa vznik mnohomiliardových nevyčísliteľných škôd. Treba uviesť fakt, že západoeurópske krajiny mali v nových východoeurópskych krajinách s koncentrovanou poľnohospodárskou výrobou opodstatnené obavy z konkurencie, a tak uprednostňovali rozbitie našej veľkovýroby.
Ekonomická slepota a neschopnosť udržať prepojenie poľnohospodárskej a potravinárskej výroby na Slovensku , umožnila aj u nás nadmerný nástup zahraničných potravinárskych reťazcov a zaplavenie slovenského trhu dotovanými potravinami. Táto skutočnosť dodnes pôsobí na naše poľnohospodárstvo likvidačne. Naša politika nízkych produkčných cien pri mnohonásobnom raste cien materiálových vstupov, iba „doplnila“ škálu vplyvov, ktoré vyraďujú naše poľnohospodárstvo až dodnes.
Nebojme sa popravde konštatovať, že práve koncentrácia poľnohospodárskej výroby mohla zachovať tomuto odvetviu aspoň prijateľnú konkurencieschopnosť. Prevážne poľnohospodársky slovenský vidiek určite získal koncentráciou výroby v časoch socializmu, čo sa prejavilo na životnej úrovni a vzhľadu dedín. Stalo sa tak však za politicky neúnosnej situácie a za osobných tragédií vlastníkov pôdy. V súčasnosti sme však zlikvidovali odvetvia, ktoré iba v koncentrácii výroby mohli tvoriť významnú poľnohospodársku a spracovateľskú produkciu: výrobu mlieka, cukrovej repy, mäsa, hrozna, tabaku, sladovníckeho jačmeňa a iných produktoch. V Rakúsku a Nemecku pochopili, že malé a stredné farmy prežijú iba vtedy, keď sa združia v základnej produkcii a aj do spracovateľských aktivít a keď rozšíria svoju činnosť aj na starostlivosť o životné prostredie.
Dôsledky neuváženej politiky voči vinohradníctvu sa prejavujú trvale v jeho postupnom „ústupe zo slávy“. Pri nástupe demokracie mali sme povinnosť podporiť vytváranie fariem dať reálnu šancu obnovy podnikania už v nových podmienkach - aj podporou združovania. Nestalo sa tak a Slovensko bude ešte dlho hľadať cestu, ako sa dostať v poľnohospodárstve zo súčasného úpadku a stať sa rovnocenným štátom spoločnej Európy.
Taký rozsah pohromy tohto odvetvia nezanechala ani historický známa „fyloxéra“ v 19. storočí. Cena nafty stúpla 5-násobne, chemické látky ešte viacej. Ale cena produktu - hrozna - zostala na úrovni roku 1990 a v roku 2005 dokonca iba 4 - 8 Sk za kilogram. Pritom však náklad na vybudovanie l hektára vinice, /ktorý začína rodiť až po 4 rokoch/, dosahuje 0,8 - l,0 milión Sk a postupne sa stalo vinohradníctvo na Slovensku absolútne neefektívnym a stratovým odvetvím. Po socializme zdedené nedostatočné technické vybavenie tejto výroby, ktoré treba u nás nahradzovať vysokými mzdovými nákladmi, vyraďuje Slovensko z konkurencie s českými, rakúskymi či nemeckými producentmi.
Napríklad „ najväčšie slovenské vinohradnícke mesto MODRA“, ako sa hrdo nazývalo toto mesto už niekoľko storočí, dáva dnes tento obraz: V 18. storočí slávu MODRY zakladalo približne 1500 ha vinohradov. V roku 2005 mala Modra 790 ha viníc, z toho registrovaných v EÚ 688 ha. Vinohradnícke a poľnohospodárske družstvo /VaPD/ v Modre sa postupne začalo zbavovať užívaných vinohradov, pretože v polovici 90.-tych rokov vytváralo z tejto výroby až 5 - miliónovú stratu ročne. Staršie vinice nebolo za čo dosádzať a obnovovať, stará technika bola pre vysokú poruchovosť nákladná a na nové nebolo prostriedkov. Niekoľkonásobne sa zvýšili ceny materiálových vstupov do výroby hrozna ako i objem nevyhnutnej ručnej práce. Vinohradníctvo sa bez podpory štátu stalo úplne neefektívnym odvetvím.
Majitelia pôdy si vinice z užívania VaPD síce prevzali, no po roku - dvoch zistili, že obrábacie náklady jednoducho neutiahnú. Naviac nebol záujem ani o výkup produkcie hrozna, ktorý bol privatizáciou oddelený od kapacít spracovateľov a stláčal ceny produktu. Zvýšil sa dovoz lacnej suroviny zo zahraničia, ktorú však na rozdiel od nás okolité štáty výhodne dotujú a likvidácia domácej vinohradníckej výroby bola zavŕšená.
Vinohradnícke krízy zažívalo Slovensko vo svojej histórii mnohokrát. Jednou bola aj kríza v 30. rokoch minulého storočia. Západoslovenskí vinohradníci vtedy čelili hroziacemu zániku vytvorením Slovenského vinohradníckeho družstva. Kolektívne úsilie S V D sústredilo malých vinohradníkov a stalo sa významným faktorom pre primeranú realizáciu produkcie hrozna. Družstvo zorganizovalo výkup hrozna od svojich členov , spracovalo surovinu a zabezpečilo predaj vína. Z tržby za víno zaplatili vinohradníkovi prijateľnú cenu za odkúpené hrozno, /podstatne vyššiu, ako mohol dosiahnuť sám/ a postupne dokázalo vybudovať skladové aj spracovateľské kapacity, ktoré zabezpečovali členom družstva odbyt produkcie hrozna. Tieto sa však po nástupe socializmu stali majetkom štátu a ani v súčasnosti neplnia túto pôvodnú úlohu.
Družstvá podobného typu jestvujú aj dnes v susednom Rakúsku a pomáhajú účinne zveľaďovať úroveň pestovania viniča a kvality dorábaných vín. Náš štát síce podporuje vznik „odbytových združení“, ale je o ne malý záujem. Rozbité a rozdrobené vinohradníctvo sa nekoncentruje, navzájom sa správa konkurenčne - vinohradníci medzi sebou a aj obce vo vinohradníckom prostredí. A práve pod Malými Karpatami, vo vinohradníckom regióne slávneho malokarpatského vína, sú osobitné podmienky pre vznik výkonných pestovateľských a odbytových vinohradníckych združení, ktoré by boli schopné nadobudnúť modernú spracovateľskú techniku na výrobu kvalitných značkových vín, mali dobrý marketing, obchodnú činnosť a účinnú propagáciu .
Vinohradníctvo pod Malými Karpatami má vynikajúce pôdne a klimatické podmienky. Produkuje široko známe kvalitné a konkurencie schopné vína. Kvalitná výroba hrozna a vína vyžaduje však dnes uplatnenie účinných technológií a moderných výrobných zariadení. Rakúski vinári išli touto cestou a po získaní modernej techniky za podpory Európskej únie vyrábajú úspešne kvalitné vína pre domáci i zahraničný trh. Dokážu sa chrániť aj pred zahraničnou konkurenciou vín z južnej Európy. A čo je hlavné, štát chráni domáci trh pred dovozom zahraničných vín a podporuje všetky aktivity, ktoré chránia udržateľnosť a perspektívu vinohradníckej výroby. Okrem iného v zahraničí výrazne podporujú vinnú turistiku, čím sa zabezpečí odbyt vína priamo z roľníckeho dvora.
Na vinohradnícku výrobu pod Malými Karpatami sa musíme pozerať ako na kultúrne dedičstvo našich predkov. Chráňme preto dedičstvo našich otcov. Tento nápis na starej budove Slovenskej ľudovej majoliky v Modre by si mali pozorne prečítať poslanci za malokarpatský región v Bratislavskom samosprávnom kraji a presadiť väčšiu podporu vinohradníckej výroby tak ako je to bežné u našich susedov v Rakúsku alebo ČR.
2.2. Vínna turistika na Slovensku.
Už začiatkom 90. rokoch začali nadšenci z Modry podporovať myšlienku založenia vínnej cesty, ako marketingového produktu cestovného ruchu, ktorý podporuje rozvojové aktivity podnikateľov a obcí regiónu. Po vzore dolnorakúskych a burgenlandských vínnych ciest začali organizovať semináre a exkurzie do Rakúska s cieľom získať účastníkov pre túto myšlienku.
Vínne cesty v minulosti vznikli vo viacerých vyspelých krajinách s vinohradníckou výrobou, prezentujú súčasne prírodný, kultúrny a historický potenciál regiónu. Podnikatelia spoločne so samosprávou sa zapojili do profesných regionálnych združení s cieľom posilniť spoločenský a hospodársky význam vinohradníckej a vinárskej výroby a prispieť tak k ekonomickému rozvoju regiónu cestou vidieckej turistiky a agroturistiky. Vinohradníci takto majú možnosť ponúkať svoje produkty z vinohradníckeho dvora, či pivnice priamo pre turistov, čím sa kráti cesta výrobku k zákazníkovi.
Malokarpatská vínna cesta.
Malokarpatská vínna cesta / MVC / vznikla ešte začiatkom 90. rokov na podnet občianskych združení a podnikateľov z regiónu pod Malými Karpatami. MVC v dĺžke približne 50 km. sa rozprestiera od Bratislavy po Smolenice a Trnavu. Na tejto ceste sú tri bývalé kráľovské mestá Svätý Jur, Pezinok a Modra, ktoré majú bohatú vinohradnícku tradíciu. Okolo týchto miest je spolu až 28 obcí, ktoré spoločne so 130 podnikateľmi tvoria Združenie Malokarpatská vínna cesta. Toto združenie bolo založené v r. 1996 s cieľom propagácie vinohradníctva a vinárstva, spoločne propagovať región na výstavách cestovného ruchu, a takto ho zviditeľniť doma i za hranicami. Prvým predsedom a zakladateľom MVC bol Ing. František Mach CSc. z Modry, súčasným dlhoročným predsedom je podnikateľ, vinár Ing. Milan Pavelka z Pezinka. Sídlom ZMVC je kaštieľ starej vinohradníckej školy v Modre. Najznámejšie sú tradičné miestne výstavy vína, ako je medzinárodná výstava VINOFĂ?“RUM, Vínne trhy v Pezinku, výstava VITIS AUREA v Modre a ďalšie regionálne výstavy. Deň otvorených pivníc sa koná každoročne v novembri, Malokarpatské vinobranie v Modre, Pezinku alebo v ďalších mestách, voľba kráľovnej vína, činnosť rytierskeho rádu vína, detská súťaž výtvarných prác „Malokarpatský vinohradnícky strašiak“ a ďalšie podujatia. Obce, mestá a i vinárske prevádzky sú označené tabuľkami s logom MVC. Združenie MVC každoročne vydáva kalendár podujatí a rozvíja cezhraničnú spoluprácu s cieľom prepojenia vínnych ciest v Rakúsku a na Slovensku. V regióne pracujú viaceré informačné kancelárie, najstaršia je Malokarpatská turistická informačná kancelária v Modre, ktorá bola pri zrode MVC, ďalej Mestské informačné centrum v Pezinku, Svätom Jure a Modre. Prínosom pre rozvoj vínnej turistiky v regióne je otvorenie Národného salónu vína v priestoroch zámockých pivníc v Pezinku.
Vínna cesta Záhorie.
V rámci Malokarpatskej vinohradníckej oblasti sa nachádza až 12 rajónov, z ktorých na Záhorí je najznámejší skalický rajón, ktorý má vinikajúce podmienky pre rozvoj vínnej turistiky. Umiestnenie tohto rajónu je na hranici s Dolným Rakúskom a Južnou Moravou, čím sa vytvárajú dobré podmienky pre cezhraničnú spoluprácu. V roku 2003 bola vytvorená Vínna cesta Záhorie, ktorá sa rozprestiera na území okresov Malacky, Senica a Skalica. Kontaktným miestom Vínnej cesty Záhorie je Turistická informačná kancelária v Skalici, ktorá organizuje exkurzie a návštevy regiónu. Zameraním vínnej cesty je zviditeľnenie a prezentácia regiónu Záhorie na výstavách cestovného ruchu, podpora stredného a drobného podnikania v regióne nielen vo vinohradníctve vinárstve, ale i v ľudových remeslách, vidieckej turistiky a agroturistiky. Prepojenie vinohradníckej výroby na históriu regiónu, remeslá, prírodné danosti vytvára z regiónu zaujímavý produkt cestovného ruchu, ktorý má perspektívu najmä z hľadiska cezhraničnej spolupráce a prepojenie vínnej cesty na Weinviertel v Dolnom Rakúsku, ako aj na vínne cesty na Južnej Morave. Realizácia viacerých cezhraničných projektov PHARE a INTEREG vytvorila dobré základy rozvoja tejto vínnej cesty na Záhorí. Známym producentom kvalitných regionálnych vín je firma MASARYK zo Skalice.
Nitrianska kráľovská vínna cesta.
Nitra je známa ako centrum poľnohospodárstva na Slovensku, sídli tu Slovenská poľnohospodárska univerzita a každoročne sa koná medzinárodná výstava Agrokomplex. Nitrianska kráľovská vínna cesta bola tvorená ako mladšia sestra MVC. Združenie pre cestovný ruch Nitrianska kráľovská vínna cesta bolo zaregistrované v roku 2003, združuje vinohradníkov, vinárov, podnikateľov v cestovnom ruchu, zástupcov samosprávy z Nitrianskej a Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti. Vínna cesta sa skladá z hornonitrianskej vetvy, dolnonitrianskej, tríbečsko-tekovskej a považskej vetvy. Jedna vetva smeruje aj do želiezovského vinohradníckeho regiónu. Prvé základy Nitrianskej kráľovskej vínnej cesty založil nadšenec Ing. Ján Malý koncom 90. tokov.
Občianske združenie Hontianska vínna cesta so sídlom v Hokovciach vznikla ešte v auguste 2000, z iniciatívy najmä miestnej samosprávy. Združuje 34 obcí, najaktívnejšia je obec Sebechleby, kde je množstvo starých pivníc - hajlochov. Vinohradníci lákajú domácich turistov z kúpeľných Dudiniec, ale i zahraničných turistov z Maďarska.
Mikroregión Požitavie propaguje vidiecky cestovný ruch v okolí Zlatých Moraviec, kde je iniciatívna primátorka mesta Ing. Serafína Ostrihoňová, ale aj ďalší z okolia Topolčianok, kde je bohatá vinohradnícka tradícia. Podobne obec Nevidzany, či Nemčiňany už tradične vo svojich pivniciach organizujú ochutnávky vín. Mikroregión vydal už viacerých turistických sprievodcov s cieľom prilákať nielen domácich ale i zahraničných turistov do regiónu.
Modrokamenská vínna cesta
Modrokamenský región sa vyznačuje rozsiahlymi kultúrno - historickými pamiatkami, ako napríklad gotický hrad v Modrom Kameni z 12. storočia s hradnou kaplnkou, kalváriou a ďalšími 19. kostolmi v okolitých obciach, je tu i 8 kaštieľov a kúrii a iné pamiatky. Na modrokamenskom hrade sa nachádza expozícia vinárstva a vinohradníctva, v kaštieli pod hradom je umiestnená expozícia Slovenského národného múzea „Múzeum bábkarských kultúr a hračiek“.
Obec Hrušov získala národné ocenenie „Dedina roka 2003“. Pestovanie viniča, viničné stavby a pivnice výrazne ovplyvnili vzhľad hrušovskej krajiny a ostalo trvalou súčasťou hospodárenia na pôde. Pre uskladnenie vína dobre slúžia pivnice vytesané do pieskového tufu. Stoja v radovom usporiadaní a sú zaujímavou atrakciou pre turistov. Víno bolo pre obyvateľov obce a okolia zaujímavý produkt. Bohaté kultúrne dedičstvo je dodnes zachované v živých folklórnych tradíciách a zvyklostiach, ktoré sa prezentujú každoročne v auguste známym festivalom „Hontianska paráda“.
V regióne pôsobia viaceré vinohradnícke firmy ako NATURAL Alimentaria, ktorá pôsobí od roku 1991. Vyrába ekologické víno, ponúka 7 druhov vína, má vlastnú degustačnú miestnosť. Podobne firma VITIS Janka Ďuríková okrem vinohradníckej výroby má ovocné sady a poskytuje služby v oblasti agroturistiky. Vinárstvo ZIGMOND a podnikateľ Štefan Nozdrovický sa venujú výrobe vína. V Dolných Plachtinciach je odrodová skúšobňa Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave, kde šľachtia nové odrody bieleho a modrého muštového hrozna.
Tokajská vínna cesta.
Vo svete je známy tokajský vinohradnícky rajón, ktorý z Maďarska zasahuje na Slovensko. Dorábajú sa tu vysokokvalitné vína o ktoré je záujem v celej Európe. Tokajská vínna cesta skrýva v sebe veľký prírodný, kultúrny a historický potenciál, ktorý vo väzbe na kvalitu vína vytvára perspektívny región i z hľadiska vínnej turistiky. Známe sú kvalitné výrobky z pivnice pána Ostrožoviča, ktoré sú vysoko cenené na medzinárodných výstavách vín. V tomto regióne je sedem vinohradníckych obcí, ktoré majú ešte rezervy vo vzájomnej spolupráci a spoločnej prezentácii na výstavách cestovného ruchu doma i v zahraničí.
Väčšia podpora štátu.
I napriek pomerne krátkej existencii vínnej turistiky na Slovensku vytvára sa rámci agroturistiky a vidieckej turistiky celkom zaujímavý produkt cestovného ruchu, ktorý vytvára na vidieku nové pracovné príležitosti a pôsobí ako integrujúci činiteľ v spolupráci obci, podnikateľských subjektov a občianskych združení.
Doterajšie výsledky vínnej turistiky na Slovensku potvrdzujú potrebu väčšej podpory zo strany štátu, pri budovaní vinohradníckych fariem a v náväznosti na agroturistiku budovanie i ubytovacích kapacít. K tomuto účelu by mali smerovať i finančné prostriedky z EÚ v plánovacom období 2007 - 2013, čo potvrdili úspešné príklady vínnej turistiky z Rakúska, či ďalších vyspelých európskych štátov. Intenzívnejšia by mala byť i spolupráca slovenských predstaviteľov vínnej turistiky s medzinárodnou organizáciou, ktorá združuje európske vínne cesty. Zahraničné skúsenosti môžu byť ďalším impulzom rozvoja vínnej turistiky na Slovensku.
3. Hlavné formy cestovného ruchu v meste Modra.
Na území mesta Modry možno rozdeliť hlavné formy cestovného ruchu na nasledovné skupiny:
- Rekreačný cestovný ruch - do tejto skupiny patria predovšetkým možnosti, ktoré vytvárajú ubytovacie zariadenia /podnikové a súkromné/, ktoré sú umiestnené v rekreačnej oblasti Modra-Harmónia, Modra-Zochova chata a Modra-Piesky. Rekreanti v tomto prostredí využívajú predovšetkým prírodné prostredie na rekreáciu ako sú hory, vodné plochy, klíma, vegetácia a pod. Ide tu predovšetkým o prímestskú rekreáciu, ktorá sa realizuje najmä v kratšom období 1-3 dni cez víkend, s primeranou dostupnosťou do 45 minút z Bratislavy.
V podmienkach mesta Modry patrí rekreačná oblasť Harmónii k najstarším a najznámejším dýchacím kúpeľom pre obyvateľov Bratislavy. Na prelome 19. -20. storočia sa v Harmónii vybudovali viaceré objekty nielen pre dospelých ale i pre rekreáciu a liečenie detí. Harmónia-Zochová chata má vhodné prírodné a ekologicky čisté prostredie s veľkými plochami lesov vhodných pre liečbu dýchacích ciest
- Kultúrno-poznávací cestovný ruch - v podmienkach mesta Modry tvorí dôležitú funkciu ako prostriedok zvyšovania spoločenskej, kultúrnej, odbornej a všeobecno-vzdelanostnej úrovne človeka poznávaním kultúrnych, umeleckých, historických a spoločenských pamiatok a hodnôt mesta. Ide predovšetkým o aktivity Múzea Ľ. Štúra v Modre ako je národopisná expozícia, galéria I. Bizmayera a ďalšie pamätihodnosti v meste. Patria do tejto kategórie i cirkevné pamiatky ako sú kostoly, mešťanské domy, hradby a ďalšie pamätihodnosti v meste Modra. Do Modry prichádzali v minulosti najmä skupiny turistov s Poľska, ktorí mali záujem o nové zážitky, ochutnávku vín, prehliadku výroby keramiky a návštevu Bratislavy či hrad Červený Kameň. Záujem poľských turistov o mesto Modra v posledných rokoch poklesol v dôsledku zavedených dotácií pre domácu turistiku v Poľsku.
- Športovo-turistický cestovný ruch - v podmienkach Modry a okolia sa orientuje predovšetkým na aktívnu účasť turistov napr. na bežecké a zjazdové lyžovanie, jazda na koni, čiastočne i horolezectvo, tenis, cykloturistika, pešia turistika a ďalšie formy športu v prírode. Okrem toho majú turisti možnosť pasívnej účasti na športových podujatiach ako je hádzaná, futbal, volejbal a iné športy v meste Modra.
- Vidiecky cestovný ruch - v podmienkach Modry ide najmä o agroturistiku v oblasti vinohradníckeho regiónu. Je to najmä ponuka odrodových vín pre turistov v miestnych pivniciach a viechach . Na vidieku sú dôležité i tradície remesiel ako napr. keramická výroba, ktorá v podmienkach Modry má bohatú tradíciu. Medzi významné atrakcie v Modre možno zaradiť Ranč Ingle, ktorý je vyhľadávaným miestom oddychu najmä mestských rodín s deťmi.
Mesto Modra má rozsiahle mestské lesy, v ktorých sa chová poľovná lesná zver predovšetkým srnce, jelene, divé svine a daniele. Okrem toho vo vinohradoch a poľných plochách je drobná poľovná zver ako sú zajace a bažanti. Na týchto poľovných plochách hospodária domáce poľovné združenia, ktorých členmi sú predovšetkým domáci ale i cudzí poľovníci. Táto forma cestovného ruchu je nevýznamná z hľadiska mesta.
- Kongresový cestovný ruch - v podmienkach mesta Modry je sústredený najmä v Harmónii, kde sú vhodné ubytovacie a stravovacie kapacity pre organizovanie seminárov, školení, konferencií, sympózií a iných zhromaždení odborníkov. Je to najmä Slovenská zdravotná akadémia, ktorá má vyhovujúce podmienky pre organizovanie vzdelávacích podujatí celoštátneho i medzinárodného významu s účasťou domácich i zahraničných odborníkov.
Mesto Modra má dobré podmienky na ďalšie vzdelávanie ľudí ako sú
odborné exkurzie a tematické zájazdy. Ide najmä o odborníkov vo
vinohradníctve, odborníkov v oblasti kultúry. Najznámejšie v meste sú
školské exkurzie do Múzea Ľ. Štúra v Modre ale i odborné semináre vo
vinohradníctve a ovocinárstve na SVOŠ v Modre.
Z hľadiska ďalšieho rozvoja cestovného ruchu v meste Modra a okolia najväčšie možnosti vytvára :
- Rekreačný cestovný ruch - v Harmónii a Pieskoch najmä víkendy 1-2
dni, v letnej turistickej sezóne i viacdňový pobyt
- Kultúrno-poznávací cestovný ruch - najmä pre domácich ale
i zahraničných turistov na krátkodobý pobyt
- Vidiecky cestovný ruch - vinohradnícka agroturistika resp. ubytovanie
v rodinných domoch, penziónoch vhodných na viacdňový pobyt
Pre uvedené formy cestovného ruchu bude potreba rozpracovať pobytové programy, ktoré obsiahnú všetky atrakcie prístupné v meste a regióne. Z hľadiska kvality služieb bude potrebné rozpracovať systém hodnotenia - udeľovania certifikátov kvality služieb cestovného ruchu ako aj certifikáty pôvodným výrobkom ako je modranská majoliky alebo odrodové vína.
4.Záver
Na základe domácich a zahraničných skúsenosti jednou z ciest rozvoja mesta Modra a celého Malokarpatského regiónu je podpora rozvoja vidieckej turistiky. Rozvoj remesiel a vinohradníckej výroby v regióne umožňuje väčšie zapojenie žien do pracovného procesu.
Remeselná a vinohradnícka výroba je v súčasnosti v Malokarpatskom regióne v útlme. Hľadanie rozvojových možností týchto odvetví je súčasťou spracovanie Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Modry. Predpokladnie ďalšej prosperity mesta je zvyšovanie konkurencieschopnosti jednotlivých odvetví tradičnej výroby. Zvyšovanie kvality vinárskych produktov ako i certifikácia pôvodných remeselných keramických výrobkov umožní väčší odbyt týchto výrobkov na trhu.
Navrhovaný dotazníkový sociologický prieskum umožní riešiteľom projektu identifikovať prekážky ako i možnosti zapojenia žien do pracovného procesu, najmä v tradičnej remeselnej výrobe, vinohradníctva a vidieckom cestovnom ruchu. Na základe analýzy vyplnených dotazníkov možno navrhnúť cesty ďalšieho rozvoja tradičných výrob v regióne.
Malokarpatská vínna cesta vznikla začiatkom 90. rokov v Modre a u v súčasnosti tu sídli občianske združenie. Mesto Modra je potrebné predstaviť ako „hlavné mesto vína“, sídli tu SVOŠ, výskumné vinohradnícke pracovisko, spolok VINCÚR, poľnohospodárske a vinohradnícke družstvo, Vinohradnícka spoločnosť a ďalšie inštitúcie, ktoré sú zárukou rozvoja vinohradníckej výroby v meste a regióne.
Pri vytváraní podmienok rozvoja vidieckej turistiky v meste a regióne je nevyhnutná úzka spolupráca mestskej samosprávy, podnikateľov a organizácii III. sektoru. Účasť obyvateľstva na formulovaní opatrení v Pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Modry je základným predpokladom stotožnenia sa so stanovenými cieľmi.
Príloha č. 1
Centrum pre výskum regiónov so sídlom v Modre
Dotazník
Cieľom predloženého dotazníka je získať názory žien, pracovníčok samosprávy, remeselníčiek a ďalších žien v oblasti kultúry a cestovného ruchu na možnosti ich zapojenia do pracovného procesu v podmienkach Bratislavského samosprávneho kraja. Anketa bude spracovaná, vyhodnotená a závery využité pri formulácii opatrení na podporu väčšieho zapojenia žien do služieb cestovného ruchu, remeselných činností a do verejných funkcii v tomto regióne. Anketa poukáže na niektoré prekážky, diskrimináciu žien v pracovnom procese a zapojenie do verejného života. Prosíme preto respondentov stručne vyplniť dotazník, za čo Vám ďakujeme. O záveroch ankety Vás budeme informovať.
1. Ako pozeráte na možnosti uplatnenia žien vo svojom okolí ? / výber pracovných miest /
2. Ktoré profesie sú najvhodnejšie pre ženy pri zohľadnení ich materských úloh v spoločnosti ?
3. Sú ženy diskriminované v spoločnosti, ak áno v ktorých oblastiach ?
/ odmeňovanie, zaradenie do funkcie, chorobnosť detí a pod. /
4. Čo navrhujete na odstránenie diskriminácie žien vo Vašom okolí ? / výchova, vzdelávanie, vzorové projekty, výskum diskriminácie a pod. /
5. Sú ženy dostatočne zastúpené v mestskej, resp. obecnej samospráve ? Aké percento tvoria ženy v zastupiteľstve Vášho mesta, obce ? Čo navrhujete ?
6. Ako hodnotíte poskytovanie služieb pre obyvateľstvo vo Vašom okolí ? Čo navrhujete na zlepšenie služieb konkrétne pre ženy ? Chýbajúce služby vo Vašej obci, meste /.
7. Ako hodnotíte verejnú dopravu vo Vašom okolí, možnosti parkovania, servis a ďalšie služby ?
8. Aký je záujem o Vaše mesto, obec zo strany turistov ? Čo vyhľadávajú turisti u Vás najviac ?
9. Aké úspešné kultúrne, športové podujatia organizujete v obci a čo navrhujete na prilákanie turistov do obce ?
10. Ako je využívaný kultúrny dom v obci, je dostatočná podpora samosprávy, mesta, obce pri organizovaní kultúrnych a športových podujatí ?
11. Ktoré občianske združenia v obci sú aktívne pri organizovaní kultúrnych a športových podujatí ? Ste spokojní s ich činnosťou ? Ako sa uplatňujú ženy v občianskych združeniach, aké sú prekážky uplatnenia žien ? Čo navrhujete na zlepšenie súčasného stavu ?
12. Aké tradičné remeslá a služby sú vo Vašej obci, aké sú možnosti odbytu ich výrobkov, služieb pre turistov ? Aké je uplatnenie žien v tradičných remeslách ?
13. Máte v meste, obci schválený „Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja“ ktorý stanovuje úlohy v oblasti ďalšieho rozvoja ? Čo navrhujete zaradiť do opatrení vo Vašej obci na podporu rozvoja kultúry a cestovného ruchu v obci ?
/ ubytovacie, stravovacie a doplnkové služby, cykloturistika, náučné chodníky,
prírodné danosti, história obce, pracovné možnosti obyvateľov a pod. /
14. Ďalšie doporučenia na zlepšenie podmienok rozvoja cestovného ruchu, remesiel, kultúry v meste, obci a celom regióne Bratislavského samosprávneho kraja.
15. Identifikačné údaje anketára :
- pohlavie : muž - žena
- vek :
- vzdelanie :
- bývate v obci / názov /:
- cestujete za prácou, kam ?
- počet detí :
Za vyplnenie dotazníka Vám ďakujú organizátori ankety.
Elektronický formulár žiadosti o značku "Malokarpatský región - originálny produkt" | |||
| €” vyplňte prosím podľa písomnej žiadosti, údaje uvedené v písomnej i elektronickej žiadosti sa musia zhodovať |
| |
| €” vyplňujte iba biele polia, údaje označené hviezdičkou sú povinné; nemeňte prosím formát ani usporiadanie tohoto formulára |
| |
|
|
|
|
| Meno žiadateľa / názov firmy: |
| * |
| Meno zástupcu (u právnických osôb): |
|
|
| Adresa: |
| * |
| IČO: |
| * |
| DIČ: |
| * |
| Tel.: |
| * |
| Fax: |
|
|
| e-mail: |
|
|
| web: |
|
|
|
|
|
|
| Žiadam o udelenie značky „Malokarpatský región - originálny produkt“ pre tento výrobok / skupinu výrobkov: | ||
| Názov výrobku / skupiny výrobkov: |
| * |
| Podrobný popis výrobku / skupiny výrobkov |
| * |
|
|
|
|
| Naplnenie podmienky jedinečnosti (vyberte z možností ktoré objavia kliknutím myši vpravo)) * |
| |
| a. Tradičný výrobok - technológia | a) 5 rokov alebo menej |
|
| b. Produkt z miestnych surovín - výrobok obsahuje: | a) menej ako 10 % miestnych surovín |
|
| c. Ručná / remeselná práca - medzi výrobnými postupmi | a) 0 % (plne automatizovaná prevádzka) |
|
| e. Výnimočná kvalita: | a) Výrobok má “len“ štandardnú kvalitu |
|
|
|
|
|
| K písomnej žiadosti sú priložené tieto dokumenty (vyberte z možností uvedených v bielych políčkach) * |
| |
| (slúži pre kontrolu dokumentov priložených k písomnej žiadosti; po vyplnení predchádzajúcich údajov sa pri povinných prílohách zobrazí *) | ||
| kópia živnostenského listu | ne | *1 |
| doklad o vedení v evidencii príslušného úradu, osvetového strediska | ne | *1 |
| kópia výpisu z katastra nehnuteľností (poľnohospodári) | ne | *1 |
| kópia nájomnej zmluvy (poľnohospodári) | ne | *1 |
| vzorka výrobku | ne | *2 |
| fotografie výrobku | ne | * |
| príloha dokladajúca tradíciu výrobku | ne |
|
| zoznam surovín obsiahnutých vo výrobku (s miestom pôvodu) | ne |
|
| popis výrobného postupu | ne |
|
| zoznam odberateľov výrobku v SR / zahraničí | ne |
|
| kópie certifikátov / ocenení | EŠV |
|
| ďalšie dokumenty: | ne |
|
| - prosím vypíšte tiež: |
|
|
|
|
|
|
| Vysvetlivky: *1= povinný je jeden z týchto 4 dokumentov; *2 = vzorka je povinná, pokiaľ je to možné (inak stačí fotografia) |
| |
|
|
|
|
| * údaje označené hviezdičkou je nutné vyplniť |
|
|
|
|
| |
| Formulár bol prebraný a čiastočne upravený na základe vzájomnej dohody. Jeho úprava a kopírovanie je možné len so súhlasom Regionálneho environmentálneho centra REC pre Českú republiku. |
|
|
|
|
|
|
Príloha č. 2
Certifikačné kritériá pre značku
„Kysuce - originálny produkt“, „Záhorie - originálny produkt“[1]
a Malokarpatský región - originálny produkt.
A. Kritériá pre výrobcov
1. Miestny subjekt
a) Remeselník, ľudový umelec, živnostník, ľudový výrobca, firma, organizácia s prevádzkou v regióne Kysúc/Záhoria - v rámci hraníc turistického regiónu Kysuce/ Záhorie
Spôsob overenia: Predloženie kópie živnostenského listu, výpis z registra firiem, registrácia organizácie. Ak subjekt nemá prevádzku, určujúca je adresa v živnostenskom liste.
b) Poľnohospodár hospodáriaci na území CHKO Kysuce/CHKO Záhorie vrátane ochranného pásma, alebo ktorý má potvrdenie o environmentálnej nezávadnosti prostredia v ktorom vykonáva svoju činnosť
Spôsob overenia: predloženie kópie výpisu z katastra nehnuteľností alebo nájomnej zmluvy
2. Kvalifikácia pre príslušnú výrobu
Výrobcovia musia mať platný živnostenský list alebo byť vedení v evidencii osvetových stredísk alebo múzeí pre danú výrobu. Poľnohospodári musia mať živnostenský list alebo byť vedení v evidencii miestne príslušného obecného úradu obce s rozšírenou pôsobnosťou
Spôsob overenia: predloženie kópie týchto dokumentov.
3. Zaručenie štandardnej kvality výroby
Žiadateľ o udelenie značky zaručuje, že plní zákonné predpisy a normy pre danú prevádzku (hygienické a technické normy, bezpečnosť práce a pod.)
Spôsob overenia: Čestné prehlásenie žiadateľa.
4. Proces výroby nepoškodzuje prírodu
Žiadateľ pri svojej podnikateľskej činnosti nepoškodzuje životné prostredie ani jeho zložky nad mieru stanovenú platnými právnymi predpismi1, hospodári v súlade s plánom starostlivosti o CHKO Kysuce/CHKO Záhorie a podľa svojich technických a finančných možností dodržuje zásady šetrnosti voči životnému prostrediu:
· Šetrné nakladanie s vodou
· Šetrné nakladanie s energiou
· Odpady - minimalizácia odpadov a obalov, dôsledné triedenie odpadov
· Materiál, suroviny - preferencia znovuvyužiteľných, recyklovateľných a recyklovaných materiálov, využívanie miestnych surovín, minimalizácia nakladania s nebezpečnými látkami a ich riadne zneškodňovanie
· Poľnohospodári - minimalizácia chemických prípravkov (hnojív, pesticídov a pod.), etické zachádzanie so zvieratami
Voči žiadateľovi nie je vedené konanie zo strany Slovenskej inšpekcie životného prostredia.
Spôsob overenia: čestné prehlásenie žiadateľa, Certifikačná komisia posúdi plnenie zásad šetrnosti, v prípade pochybností je nutné vyjadrenie správy CHKO Kysuce/CHKO Záhorie.
B. Kritériá pre výrobok
1. Spotrebný tovar alebo poľnohospodárske a prírodné produkty vyrobené na Kysuciach/Záhorí
Žiadateľ predloží vzorku výrobku na posúdenie komisii, žiadateľ musí predložiť výrobok a spolu s ním aj popis výroby aby neprišlo k špekuláciám a zneužitiu značky.
Spôsob overenia: posúdenie certifikačnej komisie podľa vzorky výrobku
2. Zaručenie štandardnej kvality
Žiadateľ o značku zaručuje, že výrobok spĺňa všetky predpisy a normy, ktoré sú pre neho stanovené.
Spôsob overenia: čestné prehlásenie žiadateľa, posúdenie kvality Certifikačnou komisiou.
3. Šetrnosť k prírode
Výrobok ani jeho obal nepoškodzujú životné prostredie, jeho zložky ani zdravie ľudí nad mieru stanovenú platnými právnymi predpismi 2, a to v žiadnej fáze svojho životného cyklu (výroba, používanie, likvidácia) a podľa technických a ekonomických možností spĺňajú (alebo budú v budúcnosti spĺňať) zásady šetrnosti voči životnému prostrediu:
· Materiál - prednostne z recyklovaných, recyklovateľných alebo znovupoužiteľných materiálov, biologicky odbúrateľných, prednostne z miestnych surovín, minimalizácia nebezpečných látok
· Obal - environmentálne vhodný, pokiaľ možno vratný alebo recyklovateľný
· Charakter výrobku - výrobok nie je svojim charakterom nešetrný voči životnému prostrediu alebo ľudskému zdraviu, výrobok nie je určený na jedno použitie (v zmysle alternatívy k podobným výrobkom s dlhodobým využitím)
Spôsob overenia: čestné prehlásenie žiadateľa, certifikačná komisia posúdi plnenie zásad šetrnosti, v prípade pochybností je možné vyjadrenie správy CHKO Kysuce/Záhorie.
4. jedinečnosť spojená s regiónom
Výrobok musí byť jedinečný vo vzťahu k danému regiónu. Toto kritérium je možné splniť dosiahnutím najmenej 10 bodov z celkového súčtu bodov získaných v nasledujúcich piatich sub-kritériách :
a) Tradičný Kysucký/Záhorácky výrobok
Výrobok, výrobná technológia alebo firma existuje na Kysuciach/Záhorí:
5 a menej rokov | Body | 0 |
6 - 10 rokov | Body | 1 |
11 - 20 rokov | Body | 2 |
21 - 50 rokov | Body | 3 |
51 - 100 rokov | Body | 4 |
Viac než 100 rokov | Body | 5 |
Tradícia sa môže týkať buď daného konkrétneho výrobku, výrobnej technológie (aj keď samotný výrobok už môže byť nový) alebo firmy (pôsobí na Kysuciach/Záhorí uvedenú dobu aj keď výrobky alebo technológie môžu byť nové).
Spôsob overenia: predloženie písomného dokumentu alebo historického prameňa, ktorý dokazuje existenciu výroby alebo technológie.
b) Produkt z miestnych surovín
Výrobok je vyrobený aspoň čiastočne z miestnych surovín, teda surovín pochádzajúcich z územia turistického regiónu Kysuce/Záhorie. Suroviny uvedené ako miestne nesmú byť nikdy nahradzované, miešané alebo kombinované s inými surovinami.
Výrobok obsahuje:
Menej než 10 % miestnych surovín | Body | 0 |
Aspoň 20 % miestnych surovín | Body | 1 |
Aspoň 40 % miestnych surovín | Body | 2 |
Aspoň 60 % miestnych surovín | Body | 3 |
Aspoň 80 % miestnych surovín | Body | 4 |
Iba miestne suroviny (takmer alebo úplných 100 %) | Body | 5 |
Percentuálne zastúpenie sa môže týkať hmotnosti výrobku, objemu, počtu jednotlivých súčastí a pod., záleží na charaktere výrobku, do hodnotenia nie je zahrnutý obal výrobku. Do výpočtu sa nezahrňujú nevyhnutné vedľajšie prísady, ktoré nie je možné v danom regióne získať (napr. soľ).
Určité potraviny a produkty musia v tejto časti získať 5 bodov, teda splniť 100 % zastúpenia miestnych surovín.
Ide napr. o: med, mlieko, vajcia, minerálnu vodu, byliny, lesné plody.
Spôsob overenia: predloženie popisu výrobku a zoznamu použitých surovín s udaním miesta pôvodu; certifikačná komisia posúdi percentuálne zastúpenie.
c) Ručná / remeselná práca
Výrobok ja vyrábaný aspoň čiastočne ručne. Pod pojmom ručná práca sa tu rozumie to, že remeselník vnáša do každého výrobku vlastnú osobitosť - každý kus je originál. Pri takejto výrobe teda môže remeselník používať najrôznejšie nástroje a prístroje (napr. aj s elektrickým pohonom), pokiaľ výsledný produkt závisí na jeho remeselnej zručnosti.
Medzi výrobnými postupmi ja nasledujúci podiel ručnej práce :
0 % (plne automatizovaná výroba) | Body | 0 |
Do 20 % | Body | 1 |
Do 50 % | Body | 2 |
Do 70 % | Body | 3 |
Do 95 % | Body | 4 |
(takmer) 100 % | Body | 5 |
Uvedené percentá vyjadrujú podiel doby, počas ktorej sa výrobca osobne (fyzicky) a priamo podieľa na procese výroby daného výrobku. Do celkového trvania výroby sa nezapočítava doba, kedy je výrobok v kľude a pracuje „sám“ (napr. doba chladnutia, uležania, tuhnutia a pod.).
Spôsob overenia: posúdenie certifikačnej komisie podľa popisu výrobného postupu.
d) Výnimočná kvalita - výrobok výrazne reprezentujúci región
Výrobok svojou kvalitou alebo inými výnimočnými vlastnosťami dobre reprezentuje región v rámci celej Slovenskej republiky alebo aj v zahraničí:
Výrobok má „iba“ štandardnú kvalitu | Body | 0 |
Výrobok sa predáva aj mimo regiónu | Body | 1 |
Výrobok sa predáva aj v zahraničí | Body | 2 |
Výrobok získal ocenenie pre svoju kvalitu či inováciu, alebo šetrnosť voči životnému prostrediu | Body | 3 |
Výrobok má slovenské certifikáty alebo značky kvality a šetrnosti voči životnému prostrediu (....) | Body | 4 |
Výrobok má slovenské a európske certifikáty alebo značky kvality a šetrnosti voči životnému prostrediu (ISO....) | Body | 5 |
Certifikačná komisia môže podľa vlastného uváženia udeliť výrobku za výnimočnú kvalitu aj viac bodov (vždy max. 5 bodov), než dovoľuje tabuľka na základe rozsahu predaja a získaných certifikátov.
Spôsob overenia: predloženie kópie certifikátov alebo zoznamu odberateľov vrátane kontaktov (min. 5 odberateľov v SR a/alebo v zahraničí).
Certifikačná komisia má právo zamietnuť udelenie značky výrobku, ktorý je v rozpore s cieľom značky, so stanovami združenia, odporuje morálnym a etickým zásadám, všeobecnému estetickému cíteniu alebo by mohol inak poškodiť dobré meno značky.
---------------------------------------------------------------------------
1 - Predovšetkým zákony: Zákon 543 / 2002 o ochrane prírody a krajiny, Zákon 364 / 2004 o vodách, Zákon 223 / 2001 o odpadoch, Zákon 478 / 2002 o ochrane ovzdušia, Zákon 326 / 2005 o lesoch, Zákon 307 / 1992 o ochrane PPF, Zákon 261 / 2002 o prevencii závažných priemyselných havárií, Zákon 529 / 2002 o obaloch, pripravovaný Zákon o ochrane verejného zdravia, Zákon 163 / 2001 o chemických látkach a chemických prípravkoch.
2 - Predovšetkým zákony: Zákon 529 / 2002 o obaloch, pripravovaný Zákon o ochrane verejného zdravia, Zákon 163 / 2001 o chemických látkach a chemických prípravkoch.
Príloha č. 3
Začiatky vínnej turistiky pod Malými Karpatami.
Prvá slovenská „vínna cesta“ - Malokarpatská vínna cesta - má za sebou desať úspešných rokov. Je to príležitosť vrátiť sa k jej začiatkom a pripomenúť tých, ktorí priložili ruky a stáli pri začiatkoch jej vytvárania.
Myšlienka vytvoriť Malokarpatskú vínnu cestu / MVC / vznikla v Modre. Niekoľko nadšencov, pozorujúcich vývoj vo svete, si uvedomilo nové možnosti, ktoré priniesol voľný pohyb ľudí po roku 1990 a z dostupnej literatúry a z návštevy rôznych miest v Rakúsku a vo Francúzsku vznikla myšlienka využiť podmienky vinohradníckeho regiónu pod Malými Karpatmi pre oživenie ekonomiky prostredníctvom „vínnej turistiky“.
V roku 1991 vznikol „Zväz podnikateľov agroturistiky Slovenska“ / ZPAS / so sídlom v Modre. Jeho prvými krokmi bolo získať slovenských poľnohospodárov pre nové myslenie pri využívaní daností slovenského vidieka. Na siedmych seminároch s medzinárodnou účasťou a mnohých ďalších po celom Slovensku získaval tím „propagátorov agroturistiky“ iniciatívnych poľnohospodárov pre myšlienku vzniku nových povolaní - podnikania vo vidieckej turistike. Spomenieme p. Ing. Z. Dužekovú z Min. hospodárstva, Ing. M. Gergeľa z Min. pôdohospodárstva, prof. Ing. arch. M. Šarafina CSc. z Technickej univerzity, Doc. Ing. Petra Patúša CSc. z UMB v Banskej Bystrici, Ing. F. Macha CSc. a Dpt. Š. Žáka, ktorí získali stovky podnikavých vidiečanov prednáškami o ekonomických, podporných a prevádzkových podmienkach podnikania, o skrášľovaní našej dediny, aby sa stala cieľom turistov.
Rozsiahlu podporu sme získali vo Vínnej akadémii v Ruste, kde nám riaditeľ dr. J. SchĂ?ÂĽller poskytol množstvo študijných materiálov, ale aj vzoriek najkvalitnejších rakúskych vín pre Malokarpatský dom vína /MDV/, ktorý sme zakladali v starej vinárskej škole v Modre. V roku l992 sme spolu s vtedajším primátorom Modry M. Smolenickým zorganizovali exkurziu pedagógov modranskej vinárskej školy / SVOŠ / do Rustu. Nato sme za prispenia ZPAS, Školského majetku a SVOŠ otvorili slávnostne MDV. Metodickú radu viedol doc. J. Farkaš CSc., pedagógovia zo SVOŠ a mnohí ďalší nadšenci. Vytvorilo sa malé školské vinohradnícke múzeum, ukážková pivnica s dubovými sudmi a reprezentačnou degustačnou miestnosťou, v ktorej pod vedením p. Ing. P. Matuškoviča a Ing. M. Dudu degustovali naše vína turistické skupiny návštevníkov. Malokarpatskému domu vína venovali vinohradnícke subjekty, ako PD Bratislava Vinohrady, Vajnory, Svätý Jur, Limbach, Modra a ďalšie 58 vzoriek, ktoré spolu s rakúskymi vínami tvorili prvú vinotéku v regióne. Projekt podporili mnohé vinárske osobnosti - Ing. I. Jung CSc., Ing. L. Tajcnár, Dr. M. Gavalec, Ing. J. Skaličan, Mgr.S.Zoch, Ing. J. Kováč CSc. Ing. J. Mikuš, Peter Gaži a ďalší.
Ešte v roku 1991 sme nadviazali spoluprácu s Dolnorakúskou poľnohospodárskou komorou, ktorej pracovník, priateľ Dipl. Ing. V. Lilge nás zoznámil s prezidentom Vinohradníckeho zväzu Rakúska p. Jozefom Pleilom, ktorý spolu i s ďalšími osobnosťami viackrát prišiel do Modry nielen prednášať, ale aj na naše Vinobrania. Pekná je spomienka na jeho návštevu v pivnici p. Samuela a Ing. Vladimíra Sodomu, kde ocenil ponúknutý Veltlín zelený ako charakteristickejší a výraznejší ako rakúske veltlíny a vyslovil obdiv a blahoželanie k jeho kvalite.
Priatelia z Rakúska nám často pomáhali a na prezentáciu rakúskych vín na Malokarpatskom vinobraní v Modre poskytli vzorky vybraných a ocenených druhov, ktoré v Hoteli Modra prezentovali pod vedením Ing. M. Pavelka, vtedy ešte agronóma pezinského PD a za spolupráce so študentmi SVOŠ. Bola to vydarená, jedna z prvých prezentácii rakúskych vín v regióne.
Dôležitú úlohu pri zakladaní Malokarpatskej vínnej cesty zohrali aj zasadnutia Európskeho zväzu vidieckej turistiky EUROGITES v Strassburgu, na ktorých sa zúčastňovali aj zástupcovia ZPAS. Z exkurzie po Alsaskej vínnej ceste, pripomínajúcej našu Malokarpatskú oblasť, sme si priniesli vzor pre náš prvý plagát „Malokarpatská vínna cesta“. Tento pekný plagát prezentoval MVC prostredníctvom Malokarpatskej turistickej informačnej kancelárie v Modre / MATIK / na mnohých výstavách a podujatiach nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Už v roku 1994, na I. ročníku, založil ZPAS spolu s MATIK tradíciu prezentácie MVC na výstavách SLOVAKIATOUR v Bratislave, v ktorej úspešne pokračuje Združenie MVC a Malokarpatské osvetové stredisko v Modre.
Zaujímavá je spomienka aj na spoločnú exkurziu do Francúzska na Alsaskú vínnu cestu spolu s Ing. Romanom Janouškom a Ivanom Zubajom. Poskytla im veľa inšpirácií a podnetov pri výrobe slovenského šampióna z Vinohradníckej spoločnosti Modra „Rizlingu rýnskeho ročník 2002“ v Ljublane. Uviedli sme do života aj tradíciu počas modranských vinobraní, ochutnávku burčiaku z fontány sv. Floriána pri ktorej nám pomáha spolok VINCÚR v Modre, ale aj Vinohradnícka spoločnosť Modra.
V prvých rokoch sme publikovali mnohé odborné a populárne články o MVC v tlači, vysielali sme mnohé rozhlasové a televízne relácie o MVC, o zahraničných exkurziách v Rakúsku a v Maďarsku. Pôvodne sme uvažovali o názve „Kráľovská vinná cesta“, inšpirovanom pásom kráľovských miest Bratislava, Svätý Jur, Pezinok, Modra, Trnava. Napokon však uspel názov „Malokarpatská“, ktorý bližšie a lepšie prezentuje náš vinohradnícky región. Pri vzniku MVC významne priložila ruku k dielu aj modranská SVOŠ, v ktorej sme organizovali viaceré odborné semináre. Významným počinom tejto školy bolo, že do učebného programu popri vinohradníctve zaradila aj agroturistiku. Absolventi získavajú vedomosti o podnikaní, pomáhajú v praxi rozvíjať vidiecku turistiku vo vinohradníckych regiónoch Slovenska. Výuka vinohradníctva, vinárstva, someliarstva, agroturistiky, gastronómie, marketingu a prispela podstatnou mierou k zvýšeniu kultúry konzumu vín na Slovensku a k organizovaniu kvalitných celoslovenských, regionálnych a miestnych výstav vín.
O potrebe vzdelávania nás svojimi výsledkami presviedčali aj svetoví experti pri návštevách Modry. Navštívila nás prezidentka Zväzu vidieckej turistiky v Nemecku, p. Mária Greshoffová, i skupina španielskych expertov na čele s Ing. Epikom Erhardom, prezidentom Španielskeho zväzu vidieckej turistiky, ktorí strávili na Slovensku desať dní ako poradcovia EUROGITES. V správe o výsledkoch pobytu venovali pozornosť aj práci našej MVC, keď tri dni pobytu strávili v Modre počas Malokarpatského vinobrania 1994.
Slovensko sa dostalo do pozornosti európskej EUROGITES aj návštevou jej prezidenta Erika Jordana z Belgicka v Modre v januári 1996. V starej vinohradníckej škole zorganizoval MATIK besedu s hosťom za účasti starostov, podnikateľov vo vinohradníctve, v ubytovacích a stravovacích službách a so zástupcami 3. sektoru. Na tomto stretnutí bolo založené Združenie Malokarpatská vínna cesta /Z-MVC/. Vo februári 1996 bolo Združenie MVC zaregistrované na MV SR. Prvým predsedom sa stal Ing. František Mach CSc. Pri založení združenia spolupracovali p. M. Haffner, Dpt. Š. Žák, I. Zubaj, Ing. V. Medlen, J. Dudová, PhDr. A. Píchová, V. Jakubec, Ing. O. Bejdáková, M. Strížová, Ing. M. Pavelka a ďalší nadšenci z regiónu. Dlhoročným predsedom Z-MVC je Ing. Milan Pavelka z Pezinka.
V súčasnosti si pozornosť verejnosti zaslúži činnosť „rytierskeho vinárskeho rádu“ na čele s Ing. Františkom Slezákom CSc., ktorý sa úspešne zapojil do stredoeurópskych vinárskych aktivít. Pri zvyšovaní kvality malokarpatských vín neoceniteľnú prácu odviedli degustátori a organizátori miestnych a regionálnych výstav vín v čele s uznávaným enológom profesorom vína F. Malíkom. Zaujímavé aktivity s deťmi organizuje MATIK MODRA a VINCÚR, ktorá so spoluorganizátormi pripravuje každoročne regionálnu výtvarnú súťaž detí „Malokarpatský vinohradnícky strašiak“.
Dnes popri mnohých aktivitách Z-MVC, pri „Dňoch otvorených pivníc“ alebo súťaž „Kráľovná vína“ a ďalších úspešných podujatiach, ktoré sa stretli so značným ohlasom, si pri stručnom rekapitulovaní podmienok vzniku MVC uvedomujeme, že úspech našej vínnej cesty je výsledkom hľadania optimálneho variantu regionálnej spolupráce vinohradníkov pod Malými Karpatmi. Základom práce činnosti sú miestne vinohradnícke spolky, ktorých činnosť musí úzko naväzovať na pôsobnosť a aktivity Z-MVC v celom regióne.
V roku 2000 sme spracovali na základe rakúskych skúseností „kritériá kvality zariadení vidieckej turistiky“, vo vinohradníckych regiónoch konkrétne na MVC, ktoré sú orientáciou pri budovaní obecných a i podnikateľských subjektov na úrovni požiadaviek domácej i zahraničnej turistiky s predpokladom rastu návštevnosti.
Príloha č. 5
13. r o k o v č i n n o s t i
Neziskovej organizácie rozvoja vidieckej turistiky v Modre
AKTIVITY: prevádzka Malokarpatskej turistickej informačnej kancelárie v Modre
- podpora rozvoja vidieckej turistiky v malokarpatskom regióne
- založenie združenia ,, Malokarpatská vínná cesta“
- organizovanie celoslovenských seminárov o vidieckej turistike - január pri príležitosti výstavy Slovakiatour a september pri príležitosti Vinobrania
- organizovanie exkurzií do Rakúska - mesto Rust
- cezhraničná spolupráca s Rakúskom v oblasti vinohradníctva a propagácie turistiky
- realizácia projektov cezhraničnej spolupráce, natočenie filmu ,,Krajina ako víno“
- rozvoj družobnej spolupráce s obcou Wolfsthal v Rakúsku
- usporiadanie výstavy starých pohľadníc ,,Chráňme dedičstvo našich predkov“
- vydávanie propagačných materiálov „Vážne i veselo o víne“, ,,Malý turistický sprievodca Bratislavským krajom“, Malý lexikón o víne, pohľadnice o Modre a výroba plagátov o regióne
- publikovanie informácií o regióne a Modre v Pezinsku, Národnej osvete, Vinohrad, Večerník, Roľnícke noviny, Obecné noviny, Kuriér, Euroregióny
- v spolupráci s STV natočených 5 dokumentárnych filmov o regióne
- spolupráca so školami pri ochrane kultúrneho dedičstva, Strom roka 2004
- spolupráca so spolkom VINCÚR pri prevádzke vinotéky a výstave vín
- seminár ,, Miesto remesiel vo vidieckej turistike Bratislavského kraja“
[1] Zdroj: Regionálne environmentálne centrum pre Českú republiku, http://www.domaci-vyrobky.cz/ , adresa: Senovážná 2, 110 00 Praha, Česká republika Tel/Fax: (+420) 224 222 843, E-mail: rec@reccr.cz
Kritériá boli prebrané a čiastočne upravené na základe vzájomnej dohody. Ich ďalšie preberanie a úprava je možná len so súhlasom Regionálneho environmentálneho centra REC pre Českú republiku.