Miestna a regionálna kultúra láka turistov Miestna a regionálna kultúra láka turistov
V minulých dňoch si mesto Modra pripomenulo 400. výročie od udelenia výsad slobodného kráľovského mesta Rudolfom II. Habsburským. Pri tejto príležitosti modrančania pripravili celý rad výstav, na ktorých si pripomenuli toto významné jubileum. O tom ako vyzerala Modra v minulosti a v súčasnosti dala návštevníkom odpoveď výstava pod názvom MODRA hlavné mesto vína a keramiky. Komisár výstavy je Ing. František Mach CSc. z Neziskovej organizácie rozvoja vidieckej turistiky v Modre, je dlhoročným propagátorom mesta, ale aj celého Malokarpatského regiónu. V roku 1991 bol zakladateľom Slovenského zväzu vidieckej turistiky a agroturistiky a 10 rokov viedol tento profesný zväz. O jeho skúsenostiach z dobrovoľníckej práce sme sa s ním pozhovárali na výstave v Modre počas slávnosti.
- Aký cieľ ste si kládli pri príprave výstavy Modra - hlavné mesto vína a keramiky ?
- Chceli sme ukázať návštevníkom Modry jeho premeny od konca polovice 19. storočia po súčasnosť na dobových fotografiách a pohľadniciach. V spolupráci so SNM Múzeom Ľ. Štúra sme pripravili v poradí už 3. výstavu, ktorá podobne ako predtým zaujala návštevníkov. Súčasnosť sme zaznamenali na reportážových fotografiách zo života obyvateľov mesta, ktoré pripravila Malokarpatská turistická informačná kancelária v Modre. Venujeme sa propagácii mesta, ako turistického centra Malokarpatského regiónu. Preto sme i výstavu nazvali Modra hlavné mesto vína a keramiky.
- Ako hodnotíte mesto Modra z hľadiska minulosti a súčasnosti ?
- Detstvo som prežil v Modre. Za hlavné piliere prosperity považujem jeho bohatú históriu, tradičnú vinohradnícku a keramickú výrobu. Modra patrila k popredným slovenským mestám, ktoré sa zaslúžili o národné povedomie Slovákov. Ľudovít Štúr tu tragicky skončil životnú púť, mesto v minulosti preslávila príroda Malých Karpát, kvalitné modranské víno a pestrofarebné výrobky modranských keramikárov. Tieto „lákadlá“ mesta Modra predurčili aby patrilo medzi turistické centrá regionálneho významu.
Žiaľ súčasnosť je skromnejšia. Múzeum Ľ. Štúra nemá majetkovo vyriešené svoje priestory, vinohradníctvo je na úpadku, keramické výrobky nemajú potrebný odbyt a i kultúrne, historické objekty v mete si žiadajú rozsiahlu rekonštrukciu. Preto sme i na výstave poukázali na minulosť mesta a súčasné rezervy, ktoré bude nutné urýchlene riešiť i prostredníctvom projektov podporených z EÚ.
- V 90. rokoch ste bol zakladateľom profesnej organizácie Slovenského zväzu vidieckej turistiky a agroturistiky. Ako sa s odstupom času pozeráte na začiatky vidieckej turistiky a agroturistiky na Slovensku ?
- Počas môjho profesného pôsobenia v ekonomickom a sociologickom výskume som získal presvedčenie, že slovenská vidiek a poľnohospodárska veľkovýroba musí hľadať v 90. rokoch nové aktivity a cesty udržania zamestnanosti a životnej úrovne vidieckeho obyvateľstva. Bezhlavá likvidácia štátnej a družstevnej poľnohospodárskej veľkovýroby na Slovensku sa podpísala pod vysokú nezamestnanosť vidieckeho obyvateľstva a masový odchod mladých ľudí za prácou do zahraničia. Preto i založenie SZVTA si kládlo za cieľ využiť slovenskú prírodu, remeselné tradície, ľudový folklór a ďalšie kultúrne tradície a prednosti slovenského vidieka na poskytovanie služieb vidieckeho cestovného ruchu, najmä pre mestské obyvateľstvo. Príkladom pre nás boli západní susedia v Rakúsku, Nemecku, Francúzku a inde, kde mali bohaté skúsenosti z rozvoja tejto podnikateľskej činnosti na vidieku.
Stali sme sa v roku 1994 členmi Európskeho zväzu vidieckej turistiky agroturistiky (EUROGITES) , navštívili nás významné osobnosti európskeho turizmu, ktoré nám pomohli v začiatkoch činnosti profesného zväzu, najmä v oblasti vzdelávania. Prezidentka EUROGITES pani Maria Mayer Greshofová z Nemecka nám zdôrazňovala potrebu hľadania vlastnej cesty založenej na domácich tradíciách, kultúrnych hodnotách, ktoré zdôraznia jedinečnosť Slovenska.
- Ako sa tieto ciele daria napĺňať v súčasnosti ?
- Slovensko prešlo bolestnými zmenami, ktoré priniesli okrem pozitívnych i negatívne dôsledky. Životná úroveň vidieckeho obyvateľstva poklesla, výkonnosť poľnohospodárstva sa podstatne znížila, sebestačnosť potravinárskej výroby ohrozila, podstatne sa zvýšila nezamestnanosť vidieckeho obyvateľstva. Vzrástol záujem o podnikanie vo vidieckej turistike v horských a podhorských regiónoch Slovenska, čím sa vytvárajú i podmienky pre zapojenie obyvateľstva do pracovného procesu. Dôležitým faktorom sú legislatívne podmienky podnikania vo vidieckej turistike, agroturistike, činnosť regionálnych profesných združení a materiálna podpora podnikania v tejto oblasti, ktorá je nižšia ako v susedných krajinách Európy.
- Vaša Nezisková organizácia rozvoja vidieckej turistiky už 12 rokov prevádzkuje v Modre Malokarpatskú turistickú informačnú kanceláriu / MATIK /. Aké aktivity na podporu rozvoja vidieckeho cestovného ruchu vykonávate v meste a regióne ?
- Okrem zabezpečenia celoročnej prevádzky MATIK máme úzku spoluprácu so SNM Múzeom Ľ. Štúra v Modre pri organizovaní rôznych podujatí zameraných na históriu, kultúru, propagáciu mesta na výstavách, ale i medzi mladými ľuďmi. Modra sa nazýva i mestom mladých. Organizovali sme viaceré literárne súťaže žiakov a študentov Modry zamerané na rozvoj mesta očami detí. V spolupráci s Regionálnym environmentálnym centrom Slovensko sme sa zapojili do realizácie projektu trvaloudržateľný rozvoj mesta Modry. Modranské deti sme zapojili do súťaže „Strom roka 2004“, kde sa modranská Oskoruša a častovský Gaštan jedlý, umiestnili na poprednom mieste. Spolupracujeme na formulovaní zámerov tvorby Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Modry, kde chceme využiť skúsenosti z domácich, ale i zahraničných príkladov.
Ako pozitívny príklad úspešnej realizácie projektu vidieckej turistiky v Malokarpatskom regióne možno uviesť obec Slovenský Grob, ktorú každoročne navštívi v jesenných mesiacoch viac ako 60.000 domácich, ale i zahraničných návštevníkov. Gastronomická ponuka pečenej husi, lokše, ale i malokarpatského vína sa stala známou vo svete, vytvorila nové pracovné príležitosti pre obyvateľov obce. Slovenský Grob ocenili i v rámci EÚ za realizáciu projektu podnikania obyvateľov obce v cestovnom ruchu.
- Vaša nezisková organizácia sa podieľala v roku 1996 na založení Združenia Malokarpatská vínna cesta. Bol ste prvým predsedom tohto združenia. Ako sa pozeráte s odstupom času na realizáciu tohto úspešného projektu ?
- Malokarpatská vínna cesta patrí medzi najúspešnejšie realizované projekty vidieckeho cestovného ruchu na Slovensku. Hlavnými aktérmi sú vinohradnícke spolky v jednotlivých obciach regiónu, kde sa združujú podnikatelia vo vinohradníctve a vinárstve. Združenie som zakladal v Modre za účasti prezidenta EUROGITES Erika Jordana z Belgicka. Začiatky činnosti boli zamerané na vzdelávanie, exkurzie a propagáciu regiónu na výstavách CR. Po organizačnej stránke činnosť združenia podporuje Malokarpatské osvetové stredisko v Modre. Je to príklad úspešného prepojenia podnikateľskej sféry v malokarpatskom vinohradníctve s prácou osvetového strediska a územnou samosprávou BSK. Organizovanie miestnych výstav vín, prezentácia regiónu na výstavách cestovného ruchu doma i za hranicami, organizovanie úspešných podujatí, ako novembrové „Dni otvorených pivníc“ prinášajú už prvé ekonomické výsledky. I zásluhou MVC sa dostáva do povedomia obyvateľov, že vinohradnícka výroba ako kultúrne dedičstvo našich predkov je nutné zachovať a podporovať najmä zo strany štátu tak ako je to bežne u našich susedov v Česku, či Rakúsku.
V súčasnosti sa zapájame v spolupráci s REC Slovensko do realizácie projektu označovania pôvodných regionálnych výrobkov na Záhorí a Kysuciach. Chceme i z Malokarpatského regiónu vybrať a certifikovať niektoré remeselné, keramické výrobky, ale i gastronomické špeciality, ktoré sú významné i z hľadiska rozvoja vidieckej turistiky.
- Ste dlhoročným aktívnym členom redakčnej rady Národnej osvety. Ako sa pozeráte na využitie kultúrnych danosti slovenského vidieka v rámci vidieckeho cestovného ruchu.
- Turista očakáva od pobytu na vidieku nové zážitky, poznanie života domáceho obyvateľstva, ale najmä domáce kultúrne dedičstvo, ktoré vytvárali naši predkovia po stáročia. Vítam realizáciu projektov zameraných na obnovu kultúrnych pamiatok, rekonštrukciu kultúrnych domov, podporu folklórnych, či hudobných skupín, ale i ľudovej tvorivosti mládeže. Každý región má čo ponúknuť pre turistov, preto podporujem činnosť regionálnych združení cestovného ruchu, ktoré koordinujú spoluprácu podnikateľských subjektov a propagujú región na výstavách cestovného ruchu. Potešiteľné je, že na výstavách sa stretáme nielen s ponukami ubytovania na vidieku, ale i s propagáciou remesiel, vystúpením folklórnych súborov, prezentáciou gastronomických špecialít a ďalších zaujímavosti, ktoré lákajú turistov na vidiek.
Chcem však pripomenúť potrebu zvyšovania kvality poskytovaných služieb na vidieku nielen pre domácich, ale najmä zahraničných turistov. Najlepšia reklama je spokojný zákazník, ktorý doporučí známym a priateľom pobyt na vidieku, kde ho očakávajú neopakovateľné zážitky. Preto je nutná spolupráca podnikateľských subjektov s obecnou samosprávou a tretím sektorom. Iba spoločná prezentácia regiónu, vzájomné prepojenie služieb, a vysoká kvalita poskytovaných služieb, a príslovečná slovenská pohostinnosť sú zárukou spokojného turistu.
Záverom chcem oceniť prácu redakcie Národnej osvety, ktorá sa cieľavedome venuje problematike vidieckej turistiky a napomáha tak užšie prepojenie s miestnou a regionálnou kultúrou.
Za rozhovor ďakuje Rudolf Haspra