Úvodná stránka
Malokarpatská turistická informačná kancelária

Agroturistika vo vinohradníckych regiónoch Slovenska

Agroturistika vo vinohradníckych regiónoch Slovenska

Vinohradnícka výroba na Slovensku má bohatú tradíciu, najmä vo vhodných prírodných podmienkach s teplým podnebím a na juh orientovanými svahmi, ako napríklad pod Malými Karpatmi. Ešte v začiatku 90. rokov bolo na Slovensku viac ako 30.000 ha. rodiacich vinohradov. Dnes je výmera vinohradov intenzívne obrábaných a rodiacich len okolo 11.000 ha., čo je asi tretina pôvodnej výmery. Pod tento pokles výmery vinohradov sa podpísala neodborné riadenie rezortu, nakoľko sa neprijali opatrenia na podporu rozvoja tohto tradičného odvetvia výroby na Slovensku, ale sa umožnilo rozdrobiť veľkovýrobu a tým zamedziť efektívnu výrobu. Ďalšou príčinou je rast ceny vstupov do výroby najmä chémie, pohonných hmôt, techniky a i ľudskej práce. Umožnil sa dovoz zahraničných dotovaných produktov, ktorý postupne likvidoval domácich výrobcov. Chýbali aj investičné zdroje, ktoré napríklad v českej republike zabezpečili nárast výmery vinohradov z 10.000 ha. na súčasných 20.000 ha. vinohradov. Pri vstupe SR do EÚ bola pre Slovensko stanovená kvóta približne 22 tisíc hektárov vinohradov.

Vinohradnícka výroba na Slovensku sa nachádza v 6. vinohradníckych oblastiach, 40 vinohradníckych rajónov a 624 vinohradníckych obcí. Vinohradnícka oblasť je základnou jednotkou v regionálnom členení vinohradníckych plôch a vyznačuje sa relatívne homogénnymi podmienkami ovplyvňujúcimi charakter a kvalitu vína. Vinohradnícky rajón je časť vinohradníckej oblasti, vyznačuje sa vyšším stupňom homogenity ovplyvňujúcim kvalitu a charakter vína. Slovenské vinohradnícke oblasti sú na severnej hranici pestovania viniča hroznorodého v Európe alebo tesne pod ňou. Ich prírodné podmienky nedovoľujú dosahovať úrody porovnateľné v južných vinohradníckych oblastiach kde sú vyššie priemerné teploty i zrážky. Hrozno dopestované v našich vinohradníckych oblastiach je svojou kvalitou suroviny vhodné na výrobu kvalitných a vysoko kvalitných vín. V aktuálnej platnej listine registrovaných odrôd Slovenska je zapísaných 52 odrôd viniča hroznorodého. Celkové množstvo pestovaných odrôd je však podstatne vyššie. Najmä záhradkári pestujú i staré krajové a novošľachtené odrody, ktoré nie sú zapísané v listine registrovaných odrôd Slovenska i odrody dovezené zo zahraničia.

Podľa regionalizácie cestovného ruchu v SR, spracované Ústavou turizmu v Bratislave v spolupráci s AUREX s.r.o., Bratislava pre Ministerstvo hospodárstva SR je na Slovensku 21 regiónov cestovného ruchu. Do vínnej turistiky sa na Slovensku zapájajú tieto regióny:

  • Bratislavský región – Malokarpatský subregión
  • Záhorský región – Skalica a okolie
  • Dolnopovažský región – Trnava a Hlohovec
  • Nitrianský región – vinohradnícke obce v okresoch Nitra, Zlaté Moravce, Leváre, Nové Zámky
  • Hornonitrianský región – Topoľčany, Oponice, Radošina a iné
  • Ipeľský región, Krupina, Dudince, Sebechleby, Levice, Šahy, Veľký Krtíš, Malý Krtíš, Modrý Kameň, Vinica
  • Dolnozemplínsky región, Sobrance, Trebišov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Viničky a ďalšie

V súčasnosti chýbajú najmä veľkí spracovatelia hrozna, ktorí zabezpečia nákup hrozna od malých výrobcov. Chýbajú odbytové združenia, ako ich poznáme v zahraničí, napríklad v susednom Rakúsku, kde úspešne realizujú výrobu malých vinohradníkov. V súčasnosti sa vo vinohradníckych oblastiach združujú vinári a vinohradníci za účelom prezentácie svojich výrobkov a v konečnom dôsledku realizácie svojich produktov na trhu. K tomuto využívajú i kultúrno-historické, prírodné danosti regiónu, poskytujú ubytovanie na vidieku, či na agroturistickom dvore, a takto lákajú na vínnych cestách domácich a zahraničných turistov.

Malokarpatská vinohradnícka oblasť má 4889 ha. vinohradov, čo tvorí 28,7 % z celkovej plochy vinohradov na Slovensku. Skladá sa z 12. vinohradníckych regiónov na území 141 obcí. Ide prevažne o vinohradnícke oblasti pod Malými Karpatmi, ale aj o región Skalický, Záhorský, Stupavský, Senecký, Trnavský, Hlohovecký a Vrbovecký.

Vinohrady sú v Malých Karpatoch lokalizované na svahoch väčšinou juhozápadných, západných a juhovýchodných. Príznačné je aj heterogenita pôd, na juhovýchode prevláda ťažká hlinitá pôda, na severozápade ľahšia kamenistá. Z odrôd tu prevláda Veltlín zelený, v Rači je charakteristická Frankovka modrá, v Pezinku Rizling vlašský, v Limbachu Silvánske zelené, v Modre Písecká Leánka a ďalšie odrody ako Chardoné, Devín a Alibernet. V rámci Malokarpatskej vinohradníckej oblasti pôsobí Malokarpatská vínna cesta a Vínna cesta Záhorie.

Malokarpatská vínna cesta

Malokarpatská vínna cesta / MVC / vznikla ešte začiatkom 90. rokov na podnet občianskych združení a podnikateľov z regiónu pod Malými Karpatami. MVC v dĺžke približne 50 km. sa rozprestiera od Bratislavy po Smolenice a Trnavu. Na tejto ceste sú tri bývalé kráľovské mestá Svätý Jur, Pezinok a Modra, ktoré majú bohatú vinohradnícku tradíciu. Okolo týchto miest je spolu až 28 obcí, ktoré spoločne so 130 podnikateľmi tvoria Združenie Malokarpatská vínna cesta. Toto združenie bolo založené v r. 1996 s cieľom propagácie vinohradníctva a vinárstva, spoločne propagovať región na výstavách cestovného ruchu, a takto ho zviditeľniť doma i za hranicami. V súčasnosti združuje MVC 250 kolektívnych a individuálnych členov. Prvým predsedom a zakladateľom MVC bol Ing. František Mach CSc. z Modry, súčasným dlhoročným predsedom je podnikateľ, vinár Ing. Milan Pavelka z Pezinka. Sídlom ZMVC je kaštieľ starej vinohradníckej školy v Modre. Najznámejšie sú tradičné miestne výstavy vína, ako je medzinárodná výstava VINOFÓRUM, Vínne trhy v Pezinku, výstava VITIS AUREA v Modre a ďalšie regionálne a obecné výstavy. Deň otvorených pivníc sa koná každoročne v novembri, Malokarpatské vinobranie v Modre, Pezinku alebo v ďalších mestách, voľba kráľovnej vína, činnosť rytierskeho rádu vína, detská súťaž výtvarných prác „Malokarpatský vinohradnícky strašiak“ a ďalšie podujatia. Obce, mestá a i vinárske prevádzky sú označené tabuľkami s logom MVC. Združenie MVC každoročne vydáva kalendár podujatí a rozvíja cezhraničnú spoluprácu s cieľom prepojenia vínnych ciest v Rakúsku a na Slovensku. V regióne pracujú viaceré informačné kancelárie, najstaršia je Malokarpatská turistická informačná kancelária v Modre, ktorá bola pri zrode MVC, ďalej Mestské informačné centrum v Pezinku, Svätom Jure a Modre. Prínosom pre rozvoj vínnej turistiky v regióne je otvorenie Národného salónu vína v priestoroch zámockých pivníc v Pezinku a Sieň slávy malokarpatských vín so sídlom v Limbachu.

V Malokarpatskom regióne počas Dňa otvorených pivníc je pre návštevníkov k dispozícii viac ako 120 výrobcov vína, ktorí prezentujú svoje produkty pre turistov na vínnej ceste. Medzi najvýznamnejšie podnikateľské subjekty na MVC možno zaradiť Chateau Modra, a.s., Karpatská perla s.r.o., JM Vinárstvo Doľany, Villa Víno Rača a.s., Víno Ludvík Pezinok, Víno Mrva & Stanko s. r. o. Trnava, Matyšák Pezinok a ďalšie subjekty. V regióne podľa obcí sú vytvorené spolky a združenia vinohradníkov, ktoré vykonávajú predovšetkým vzdelávaciu a propagačnú činnosť pre svojich členov. Viac informácii na www.mvc.sk.

Vínna cesta Záhorie

V rámci Malokarpatskej vinohradníckej oblasti je na Záhorí najznámejší skalický rajón, ktorý má vinikajúce podmienky pre rozvoj vínnej turistiky. Umiestnenie tohto rajónu je na hranici s Dolným Rakúskom a Južnou Moravou, čím sa vytvárajú dobré podmienky pre cezhraničnú spoluprácu. V roku 2003 bola vytvorená Vínna cesta Záhorie, ktorá sa rozprestiera na území okresov Malacky, Senica a Skalica. Vínna cesta Záhorie spája 42 obcí, 11 vinárov a 8 firiem najzápadnejšej časti Slovenska. Spája mesto Skalica, Holič, Gbely s obcami Kopčany, Modrý Háj, Radošovce, Smrdáky, Unin, Radimov, Petrová Ves, Borský Mikuláš, Moravský svätý Ján, Prietrž, Hradište, Kovaľov, Dubové a Štefanov. Kontaktným miestom Vínnej cesty Záhorie je Turistická informačná kancelária v Skalici, ktorá organizuje exkurzie a návštevy regiónu. Zameraním vínnej cesty je zviditeľnenie a prezentácia regiónu Záhorie na výstavách cestovného ruchu, podpora stredného a drobného podnikania v regióne nielen vo vinohradníctve vinárstve, ale i v ľudových remeslách, vidieckej turistiky a agroturistiky. Prepojenie vinohradníckej výroby na históriu regiónu, remeslá, prírodné danosti vytvára z regiónu zaujímavý produkt cestovného ruchu, ktorý má perspektívu najmä z hľadiska cezhraničnej spolupráce a prepojenie vínnej cesty na Weinviertel v Dolnom Rakúsku, ako aj na vínne cesty na Južnej Morave. Realizácia viacerých cezhraničných projektov PHARE a INTEREG vytvorila dobré základy rozvoja tejto vínnej cesty na Záhorí. Známym producentom kvalitných regionálnych vín je firma MASARYK zo Skalice. Podrobné informácie možno získať na www.vcz.sk 

Južno-slovenská vinohradnícka oblasť má 5018 ha. vinohradov, čo tvorí 29,4 % z celkovej plochy na Slovensku, skladá sa z 8. rajónov a 129 obcí. Ide o rajóny Šamorínsky, Dunajskostredský, Galandský, Palárikovský, Komárnianský, Hurbanovský, Strekovský a Štúrovský. V tejto oblasti sú výborné klimatické podmienky, a preto hrozno pravidelne dosahuje vysokú cukornatosť. Osobitne kvalitné hrozno je dopestované v Strekovskom a Štúrovskom regióne. Z bielych odrôd sa tu pestujú najmä Rizling vlašský a Rizling rýnsky, z modrých odrôd Frankovka modrá. Začínajú sa tu pestovať i Devín, Cabernet Sauvignon, ale i ďalšie nové slovenské odrody Dunaj, Nitra, Váh a Hron. V rámci južno-slovenskej vinohradníckej oblasti pôsobí Kameninská vínna cesta pri Štúrove.

Kameninská vínna cesta

Vinárstvo v regióne má bohatú históriu, vinice tu založili ešte Kelti. Výborné prírodné podmienky južných svahov Farickej pahorkatiny sú základom dobrej úrody hrozna a vína so zvláštnou príchuťou typickou pre Tokajské vína. Kameninská vínna cesta sa od roku 1999 rozdelila z pôvodných 6 obcí na 16 obcí, dnes je celé Dolné Pohronie súčasťou vínnej cesty, ktorá je následne prepojená i na cyklistické trasy popri Hrone a s medzinárodnou Dunajskou cyklotrasou. Návštevníci regiónu tu nájdu kvalitné vína a gastronomické špeciality v príjemných rázovitých malebných pivničkách. Najvýznamnejším podujatím v regióne je Vínny festival v Strekove, ktorého sa zúčastňuje viac ako 40 podnikateľských vinohradníckych subjektov. Festival sa koná vo viniciach nad Strekovom, tohoročná návštevnosť festivalu dosiahla okolo 8 tisíc domácich i zahraničných návštevníkov.

Nitrianská vinohradnícka oblasť má 3891 ha. viníc, pozostáva z 9. vinohradníckych rajónov, a to Šintovského, Nitrianského, Radošínskeho, Zlatomoraveckého, Vrábelského, Žitavského, Želiezoveckého, Tekovského a Pukaneckého. Vinohradnícka výroba je na území 187 obcí, vyznačuje sa veľkou geografickou a odrodovou heterogenitou. Najviac sa pestuje Rizling vlašský, Veltlín zelený, Silvánske zelené a Tramín červený. Malé zastúpenie majú modré muštové odrody, Rulandské modré, Svätovavrinecké a Frankovka modrá. Pre Levice je typická Frankovka modrá, pre Vráble Sauvignon, pre Radošinu Rulandské modré /Radošínsky Klevner /. V oblasti sa nachádzajú aj najväčší výrobcovia šumivých vín na Slovensku, preto sa tu pestujú aj aromatické odrody Muškát Otonel a Irsai Oliver. V rámci Nitrianskej vinohradníckej oblasti pôsobí Nitrianská kráľovská vínna cesta, ktorá je najdlhšia a najväčšia, ďalej Požitavská vínna cesta.

Nitrianska kráľovská vínna cesta

Nitra je známa ako centrum poľnohospodárstva na Slovensku, sídli tu Slovenská poľnohospodárska univerzita a každoročne sa koná medzinárodná výstava Agrokomplex. Nitrianska kráľovská vínna cesta bola tvorená ako mladšia sestra MVC. Združenie pre cestovný ruch zriadilo Nitrianskú kráľovskú vínnu cestu, ktorá bola zaregistrovaná v roku 2003, združuje vinohradníkov, vinárov, podnikateľov v cestovnom ruchu, zástupcov samosprávy z Nitrianskej a Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti. Vínna cesta sa skladá z hornonitrianskej vetvy, dolnonitrianskej, tríbečsko-tekovskej a považskej vetvy. Jedna vetva smeruje aj do želiezovského vinohradníckeho regiónu. Prvé základy Nitrianskej kráľovskej vínnej cesty založil nadšenec Ing. Ján Malý koncom 90. tokov.

Požitavská vínna cesta bola založená začiatkom roka 2009, dohodu podpísal región požitavie so 74 obcami, kam spadá i Zlatomoravecký vinohradnícky región, vrábeľský a Žitavský vinohradnícky región. Signatári dohody v prvej fáze chcú propagovať myšlienky založenia vínnej cesty a v ďalšom období chcú intenzívnejšie propagovať Požitavskú dolinu a najmä vínnu cestu.

Mikroregión Požitavie propaguje vidiecky cestovný ruch v okolí Zlatých Moraviec, kde je iniciatívna primátorka mesta Ing. Serafína Ostrihoňová, ale aj ďalší z okolia Topolčianok, kde je bohatá vinohradnícka tradícia. Podobne obec Nevidzany, či Nemčiňany už tradične vo svojich pivniciach organizujú ochutnávky vín. Mikroregión vydal už viacerých turistických sprievodcov s cieľom prilákať nielen domácich ale i zahraničných turistov. Informácie sú na www.zitava.sk 

Stredoslovenská vinohradnícka oblasť má 1580 ha viníc, 7 regiónov, a to Ipeľský, Hontiansky, Vinický, Modrokamenský, Fiľakovský, Gemerský a Tornaľský. Vinohradnícka oblasť sa rozprestiera na území 127 obcí. Oblasť je situovaná na južných svahoch Krupinskej pahorkatiny a v Ipeľskej nížine. Južná časť oblasti je teplá a suchá s miernou zimou, severná časť vlhká s chladnou zimou. Najviac sa pestujú odrody Rizling vlašský, Veltlínske zelené, Müler – Thurgau. Vysokú kvalitu obsahuje tramín červený a Rulandské biele. Z modrých odrôd sa pestujú tie, ktoré majú kratšie vegetačné obdobie a nižší obsah kyselín, napríklad Svätovavrinecké, Modrý Potugal a Frankovka modrá. V rámci stredoslovenskej vinohradníckej oblasti pôsobí Modrokamenská vínna cesta.

Modrokamenská vínna cesta

Modrokamenská vínna cesta bola otvorená v Apríli 2005 občianskym združením pre rozvoj regiónu Veľký Krtíš na hrade Modrý kameň, kde je aj tradičná vinohradnícka expozícia. Zakladatelia môžu takto prispieť k rozvoju Veľkokrtíšskeho regiónu, projekt vzikol s podporou EU. Modrokamenská vínna cesta nadväzuje takto na stratégiu rozvoja cestovného ruchu v okrese Veľký Krtíš.

Prvá písomná zmienka o vinohradníctve v tejto oblasti je z roku 1135, keď kráľ Belo I. daroval 2 vinice benediktínskemu kláštoru v Bzoviku. Najvýznamnejšie vinohradnícke plochy sa nachádzajú na južných svahoch Krupinskej vrchoviny a v Ipeľskej kotline. Podnebie je tu mierne a suché. Vynikajúce vína sú najmä z oblasti Veľkého Krtíša, najmä odrody Tramín červený, Rizling rýnsky, Frankovka, Cabernet Sauvignon a ďalšie odrody. Modrokamenský región sa vyznačuje rozsiahlymi kultúrno – historickými pamiatkami, ako napríklad gotický hrad v Modrom Kameni z 12. storočia s hradnou kaplnkou, kalváriou a ďalšími 19. kostolmi v okolitých obciach, je tu i 8 kaštieľov a kúrii a iné pamiatky. Na modrokamenskom hrade sa nachádza expozícia vinárstva a vinohradníctva, v kaštieli pod hradom je umiestnená expozícia Slovenského národného múzea „Múzeum bábkarských kultúr a hračiek“.

Obec Hrušov získala národné ocenenie „Dedina roka 2003“. Pestovanie viniča, viničné stavby a pivnice výrazne ovplyvnili vzhľad hrušovskej krajiny a ostalo trvalou súčasťou hospodárenia na pôde. Pre uskladnenie vína dobre slúžia pivnice vytesané do pieskového tufu. Stoja v radovom usporiadaní a sú zaujímavou atrakciou pre turistov. Víno bolo pre obyvateľov obce a okolia zaujímavý produkt. Bohaté kultúrne dedičstvo je dodnes zachované v živých folklórnych tradíciách a zvyklostiach, ktoré sa prezentujú každoročne v auguste známym festivalom „Hontianska paráda“.

V regióne pôsobia viaceré vinohradnícke firmy ako NATURAL Alimentaria, ktorá pôsobí od roku 1991. Vyrába ekologické víno, ponúka 7 druhov vína, má vlastnú degustačnú miestnosť. Podobne firma VITIS Janka Ďuríková okrem vinohradníckej výroby má ovocné sady a poskytuje služby v oblasti agroturistiky. Vinárstvo ZIGMOND a podnikateľ Štefan Nozdrovický sa venujú výrobe vína. V Dolných Plachtinciach je odrodová skúšobňa Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave, kde šľachtia nové odrody bieleho a modrého muštového hrozna.

Východoslovenská vinohradnícka oblasť má 863 ha viníc, pozostáva zo 4 regiónov, a to Moldavský, Sobranecký, Michalovský a Kráľovochlmecký. Vinohrady sa nachádzajú na území 999 miest a obcí, najmä pri Michalovciach, Sobranciach, Kráľovského Chlmca, Strážske a Moldava nad Bodvou. Vinohrady sa nachádzajú na svahoch Vihorlatského pohoria a severnom okraji Východoslovenskej nížiny. Pestujú sa tu odrody Rizling vlašský, Silvánske zelené, Dievčie hrozno, Müler Thurgau, na južných svahoch Tramín červený a Rulandské biele. V rámci východoslovenskej vinohradníckej oblasti pôsobí Turnianska vínna cesta, ktorá vznikla začiatkom roka 2009.

Turnianska vínna cesta

Turnianska vínna cesta vedie Moldavským vinohradníckym regiónom z obce Silická Jablonica cez obce Hrušov, Jabloňov nad Turňou, Hrhov, Dvorníky, Včeláre, Turňa nad Bodvou do mesta Moldava nad Bodvou. Turniansku vínnu cestu založilo občianske združenie Krasturist, združuje malopestovateľov viniča rôznorodého, malovýrobcov vína, poskytovateľov ubytovacích a stravovacích služieb, remeselníkov a ďalších podnikateľov cestovného ruchu. Združenie sa zameralo na propagáciu cestovného ruchu v Slovenskom krase a na historické pamiatky, tradície, zvyky a miestnych gastronomických špecialít Gemersko - Turčianskej oblasti. Záujemcovia nájdu informácie na www.krasturist.webnode.sk  

Vinohradnícka oblasť Tokaj  má 801,7 ha. viníc, tvorí ju 7 vinohradníckych obcí Bara, Čerkov, Černockov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové mesto, Veľká Tŕňa a Viničky. Vinohrady sa nachádzajú najmä na svahoch s južnou, juhozápadnou a juhovýchodnou expozíciou. Pestujú sa tu predovšetkým odrody Furmit, Lipovina a Muškát žltý, ktoré tvoria za priaznivých podmienok cibety považované na výrobu tokajských výberových vín a tokajských esencií. V rámci vinohradníckej oblasti pôsobí Tokajská vínna cesta, ktorá vznikla na podporu turizmu, kultúry, ale i kultúrno – spoločenského života v Tokajskej vinohradníckej oblasti.  

Tokajská vínna cesta

Tokajská vínna cesta začína v okresnom meste Trebišov prechádza do tokajského mikroregiónu cez obec Veláty smerom na Čerkov, Veľká Tŕňa, Malá Tŕňa, Bara, Viničky, Borša a Slovenské Nové Mesto. Z Viničiek pokračuje vínna cesta do obci Ladomorce a Zemplín, ktoré sú spolu s obcou Borša bez tokajských vinohradov historicky späté s mikroregiónom. Ustanovujúce valné zhromaždenie Združenie Tokajská vínna cesta sa uskutočnilo v roku 2008 v Slovenskom Novom Meste. V súčasnej podobe ponúka možnosť navštíviť pivnice, vinohrady a agroturistické zariadenia, kde okrem ochutnávky vín môžu ochutnať i gastronomické špeciality.

Vo svete je známy tokajský vinohradnícky rajón, ktorý z Maďarska zasahuje na Slovensko, má 800 ha. viníc. Dorábajú sa tu vysokokvalitné vína o ktoré je záujem v celej Európe. Tokajská vínna cesta skrýva v sebe veľký prírodný, kultúrny a historický potenciál, ktorý vo väzbe na kvalitu vína vytvára perspektívny región i z hľadiska vínnej turistiky. Známe sú kvalitné výrobky z pivnice pána Ostrožoviča, ktoré sú vysoko cenené na medzinárodných výstavách vín. V tomto regióne je sedem vinohradníckych obcí, ktoré majú ešte rezervy vo vzájomnej spolupráci a spoločnej prezentácii na výstavách cestovného ruchu doma i v zahraničí. Viac informácii na www.tvc.sk 

Podpora vidieckej turistiky

Producenti hrozna a výrobcovia vína na Slovensku postupne oživujú vinohradnícke a vinárske tradície formou vinobraní, degustácií a výstav vína, dni otvorených pivníc a zriaďovaním vínnych ciest v jednotlivých regiónoch Slovenska. Vínne cesty slúžia i na propagáciu regionálnych vín a potravinárskych výrobkov, gastronomických špecialít a vinárskych tradícií. Vinárov takto inšpirujú k výrobe kvalitných vín, ktoré sa úspešne umiestňujú na domácich a zahraničných výstavách vín.

Významnú úlohu pri vzdelávaní a zvyšovaní kvality produkovaných vín na Slovensku zohráva i Vinársky rytiersky stav, ktorý sa pod vedením Ing. Františka Slezáka CSc. z Pezinka postupne úspešne zapája do osvetovej odbornej vinárskej činnosti na Slovensku. Podobne Nezisková organizácia rozvoja vidieckej turistiky v Modre, ktorá viac rokov organizuje odborné semináre a exkurzie do Rakúska zamerané na vínnu turistiku a vzdelávanie vinohradníkov a vinárov v tejto oblasti.

I napriek pomerne krátkej existencii vínnej turistiky na Slovensku vytvára sa rámci agroturistiky a vidieckej turistiky celkom zaujímavý produkt cestovného ruchu, ktorý vytvára na vidieku nové pracovné príležitosti a pôsobí ako integrujúci činiteľ v spolupráci obci, podnikateľských subjektov a občianskych združení.

Doterajšie výsledky vínnej turistiky na Slovensku potvrdzujú potrebu väčšej podpory zo strany štátu, pri budovaní vinohradníckych fariem a v náväznosti na agroturistiku budovanie i ubytovacích kapacít. K tomuto účelu by mali smerovať i finančné prostriedky z EÚ v plánovacom období 2007 - 2013, čo potvrdili úspešné príklady vínnej turistiky z Rakúska, či ďalších vyspelých európskych štátov. Intenzívnejšia by mala byť i spolupráca slovenských predstaviteľov vínnej turistiky s medzinárodnou organizáciou, ktorá združuje európske vínne cesty. Zahraničné skúsenosti môžu byť ďalším impulzom rozvoja vínnej turistiky na Slovensku.