Úvodná stránka
Malokarpatská turistická informačná kancelária

Mestečko pod Kuglom Mestečko pod Kuglom

Modra. Mesto, kde počas vojny žil rakúsky kanárik, kde takmer postavili mrakodrap a ktoré má svoju vlastnú PR managerku - Editu Walterovú.

Vo svojej druhej knihe Mestečko pod Kuglom sa snaží rekonštruovať históriu od spomienok milovanej babičky až po tie vlatné, nedávne. Ukazuje, že Modra nežila len dorábaním vína a vypaľovaním keramiky. Žila svojím pestrým obyvateľstvom, ktoré ju vyformovalo do dnešnej podoby. Ľudia, mená a miesta patriace minulosti maľuje slovami tak, aby si s nimi poradila fantázia každého čitateľa. Či už z pohľadu bezstarostného dieťaťa alebo uvedomelej

učiteľky, príbehy striedaním veselosti a tragiky kopírujú realitu, mnohými otvorenými otázkami s presnou muškou triafajú do problémov, ale predovšetkým učia.

Milovať svoje mesto.

Početné básne spestrujú prózu a potvrdzujú hlboký vzťah autorky. Ilustráciami prispel do publikácie výtvarník Martin Kellenberger.

Slušne neslušný humor a moderný slovník v kombinácii s archaizmami môžu zaujať i mladších čitateľov, cezpoľným priblížia duchovné bohatstvo oblasti medzi vinohradmi a Šúrom.

To, čo by vylepšilo publikáciu by boli dobové fotografie a obrazy. Citeľne chýbajú aj zážitky ostatných rodákov. Hádam do pokračovania prispejú aj oni.

Edita Walterová - Modra je mestom rodoľubov a umelcov

Rozhovor s autorkou Mestečka pod Kuglom o slávnych rodákoch, mestskej časti Kráľová a spomienkach, ktoré sa do knihy nedostali.

Sníva sa Vám niekedy o Modre?

O Modre sa mi sníva stále, lebo som Modranka od narodenia. Vidím Modru krásnu, ako z rakúskeho katalógu. Želám si, aby bola znovu takáto, aby ju mladí obnovili. 
 

Modra má  veľa významných rodákov a obyvateľov. Je vôbec spravodlivé, aby jedno malé mesto pojalo taký duchovný skvost?

Samozrejme sa mi to zdá  spravodlivé. Ak chcete použiť toto slovo. Prečo nie? V Modre žijú pracovití a dobrí ľudia. Žilo a tvorilo tu veľa rodoľubov a umelcov. Napríklad Štefan Cpin, Ferko Hrtús, Vierka Kreicová ( Krajcová ), Jozef Ilečko, Vinco Šikula, Martin Kellenberger a Modra stále láka a okúzľuje ďaľších. V súčasnosti tu žije a tvorí Renáta Vestenická, Ľubo Rapoš, Šima-Juríček, Cpinov syn, mladý sochár Dzurek, nové hudobné talenty vychováva Základná umelecká škola. A Modre zostal verný aj básnik Jožko Mihalkovič, zaujímavé knižky píše Veronika Šikulová a Agáta Petrakovičová. 

Takže ešte veľa vecí  sa do knihy ani nedostalo...

Áno, kniha je iba po evakuáciu Modry. Nenájdete tam jarné, letné, jesenné a zimné zvyky, a tradície, keramikárov a všetkých remeselníkov - starých krajčírov, holičov, proste to, čo oživovalo Modru.  
 

V knihe spomínate, že veľa modranských ulíc bolo v priebehu času premenovaných. Keby ste Vy mali jednu pomenovať, aké meno by ste jej vybrali?

Hľadáme ulicu pre Jožka Hajnócyho, o ktorom vydal knihu pán Kantek (modranský spisovateľ a historik) ktorý sa snaží navrátiť po niekoľkých storočiach slávu rodákovi, a potom po Rudolfovi II., ktorý nám udelil titul kráľovského mesta. 
 

Čo pre Vás znamená slovo ,,lokálpatriot“?

Pre mňa znamená toľko, aby  celým srdcom a silami budoval svoje mesto a snažil

sa, aby bolo stále krásne. 
 

Teda ak vás tak nazvú, neurazíte sa...

Nie, lebo ho chápem v správnom význame. 
 

Máte okrem Modry aj iné  mesto, ktoré Vám prirástlo k srdcu?

Milujem babičkinu Nitru, o ktorej píšem aj v knihe. Tam som chodievala na prázdniny, trávila množstvo času.  A v srdci mám aj Amsterdam, mesto Rembrandta, kde mám dobrých známych. 

Mohli by ste trochu odhaliť  obsah druhého dielu?

V druhom dieli sa chcem venovať keramikárom, vinohradníkom, a všetkým umelcom, ale aj bývalým remeselníkom, ktorí Modru vystavali a oživovali ulice.  Bolo tu veľa cukrární, obchodov, holičstiev, ktoré už v klasickej podobe nenájdete. Ešte rozmýšľam nad témami, možno ma budú inšpirovať moji rodáci.  

Čo na Modre nemáte radi?

Trápia ma tie ulice, ktoré  zničila povodeň a ošarpané domy na námestí. Ľudia,  nemajú čas, aby sa starali o svoje predzáhradky a balkóny - mladí dlho pracujú, starí nevládzu. Nie je tu ten duch Modry ako kedysi. 
 

Čo si myslíte o súperení Modry a Pezinka?

No, to je stará boľavá  otázka, v tomto dieli píšem aj o tom, ako nám Pezinčania vzali okres, ani tá pôrodnica už nie je. Bohužiaľ, asi sa to už nedá vrátiť do Modry. Ale novomodrania si chvália mesto, vraj je tu väčší kľud a dobrý vzduch. No súperenie je znakom aktivity, nemalo by prestať. 

A Modra vs. Kráľová?

To je kamienok, ktorý  tiež tlaží. Mnohí Modrania si myslia, že Kráľová  je iba ulica, ktorá preskočila vŕšok a usadila sa ďalej od mesta. Kráľová je však ako maľovaná dedinka a možno si raz vydobyje aj samostatnosť, na truc „mešťanom“ Modranom. V druhom dieli knižky budem viac o nej písať, lebo veľa Modranov bolo evakuovaných ( na konci vojny ) práve v Kráľovej. 

Koho by ste v Modre radi privítali?

Cez Mestečko pod Kuglom prechádzal v papamobile už aj pápež Ján Pavol II., mnohí prezidenti, Obama to však má ďaleko, aj sponzori z EÚ. Takže, vítame všetkých dobrých ľudí. 

Meno: Nikoleta Wechterová