Úvodná stránka
Malokarpatská turistická informačná kancelária

Spomienky na Alma máter Spomienky na Alma máter

Spomienky na Alma máter

V nitrianskej Olympii sa v poslednú májovú sobotu zišlo 62 prvých absolventov študijného odboru Prevádzkovo - ekonomickej fakulty VŠP v Nitre, študijné obdobie 1959 - 1964.  Absolventi so striebornými vlasmi prišli do starobylej Nitry pospomínať na svoje začiatky profesionálnej kariéry „hnojárov“, ako nás prezývali študenti z družobnej nitrianskej pedagogickej fakulty pred okrúhlymi  50. rokmi.

         Začiatky nášho štúdia boli zložité, malé mesto nebolo pripravené na prijatie stoviek študentov z celého Slovenska. Spriemyselňovanie poľnohospodárskej výroby si  v tomto období vyžadovalo mladú vzdelanú generáciu odborníkov. Do prvého ročníka nastúpilo 305 študentov, z nich úspešne štúdium ukončilo 153 absolventov.

         Ubytovanie sme mali nevyhovujúce. Časť študentov sa tlačila vo veľkých miestnostiach na kalvárii (dnešný Bohoslovecký ústav), až po 10 osôb na izbe, ďalší boli v internáte pod Zoborom, či v internáte na Damborskéhom ulici pri divadle. Na prednášky a cvičenia sme „poletovali“ po katedrách, ktoré boli rozmiestnené v rôznych budovách mesta. Areál novej školy sa začal stavať na záver nášho štúdia.

         Rektorom školy bol prof. Emil Špaldoň a dekanom Prevádzkovo-ekonomickej Fakulty  doc. Andrej Červený. „Sitom“ v prvých ročníkoch boli organická a anorganická chémia, kde nároční pedagógovia ako Ing. Ladislav Veselský, Ing. Konštantín Holobradý nemilosrdne posielali študentov zopakovať skúšky. Boli to však najmä študenti, ktorí nechodili pravidelne na prednášky a cvičenia, stratili tak náväznosť jednotlivých študijných kapitol náročného predmetu. Poniektorí študenti častejšie chodili do vinárne k Hybalovi pod Zobor, či na rande so študentkami pedagogickej fakulty, čo sa v skušobnom období čiastočne prejavilo na ich vedomostiach.

         Študenti boli z celého Slovenska. Na izbách spolu bývali študenti národnosti slovenskej, maďarskej, či rusínskej. Treba povedať, že niektorí študenti maďarskej národnosti mali problémy so slovenčinou, čo sa však počas štúdia v Nitre postupne odstránilo. „Západniari“, či „východniari“ spoločne nažívali na internáte s balíkom slaniny, či klobás, alebo koláčov a iných potravín sa vzájomne podelili. Väčšie vzájomné problémy neexistovali. Poniektorí mestskí študenti, absolventi gymnázia, nepoznali poľnohospodársku prax, no väčšina študentov však boli z dedín.

Problémom pre študentov bola výrobná prax v prvom ročníku. Po mesiaci pobytu na škole sme odchádzali na päť mesiacov do výroby, zložitej reality, kde poniektorí, najmä mestskí študenti - absolventi gymnázií, si aj poplakali. Provizórne ubytovacie a hygienické podmienky, ťažká namáhavá manuálna práca, zčasti i  skromnejšia strava, nevyhovujúce podmienky na štúdium počas praxe odradilo veľa študentov pokračovať v štúdiu. Bola to krutá realita, ktorú lepšie zvládli chlapci a dievčatá z poľnohospodárskych dedinských rodín, ktorí boli zvyknutí na namáhavú fyzickú prácu. Niektorí šikovnejší študenti vykonávali na praxi napríklad prácu traktoristov, či ošetrovateľov, hospodárskych zvierat, mali tak možnosť zarobiť viacej peňazí na prilepšenie štúdia. Prax sme vykonávali napríklad na majetku cukrovaru v Sládkovičove, na školskom majetku Malanta, v Žabokrekoch a inde.  

         Počas štúdia veľa študentov sa zapájalo do vedecko - odbornej činnosti na jednotlivých katedrách, čo im poznačilo aj ďalšiu profesnú kariéru a výber zamerania diplomových prác. Vo vyšších ročníkoch odborné predmety boli zamerané hlavne na ekonomiku, organizáciu a riadenie podnikov, účtovníctvo, štatistiku. Pedagógovia boli často len o niečo starší ako študenti, a tak vládli priateľské vzťahy.

         Muži radi spomínajú na absolvovanie vojenskej prípravy na škole, z ktorej máme hádam najviac nezabudnuteľných spomienok. Väčšinu vojenskej prípravy sme absolvovali v priestoroch „žrebčína“, kde bola umiestnená katedra. Únavné pochodové cvičenia alebo praktické streľby, či vojenské sústredenie formovalo našu fyzickú kondíciu.

         Veľa absolventov po zaradení do praxe vykonávalo významné funkcie. Všeobecne sa tradovalo, že PEF v Nitre sa stala „dodávateľom“ absolventov pre rôzne odvetvia národného hospodárstva.

         Na záver štúdia každý absolvent povinne dostal tzv. „umiestnenku“ - pracovné miesto. Tie podľa potreby stanovovali vtedajšie okresné poľnohospodárske správy ako riadiace orgány. Absolventi sa tak dostali do všetkých kútov Slovenska, od Ubly na východnom Slovensku, kde som bol pridelený ja, až po Medzilaborce, Slovenské Nové Mesto, Čadcu, Kúty, Komárno, Šahy, Fiľakovo... Boli to pracoviská, kde chýbali odborníci, absolventi stredných a vysokých škôl.

         Naše stretnutie po 45. rokoch bolo srdečné, priateľské, spolužiaci pospomínali i na veselé príhody zo štúdia. Najviac sa   hovorilo o rodinách, deťoch a súkromnom živote. Podľa štatistiky organizátorov stretnutia Jolany Holúbkovej, Blaženy Mojžišovej a Ľudmily Foltínovej, až 23 absolventov zomrelo a o niektorých chýbajú informácie o ich pobyte. Ďalšie stretnutie o rok sa uskutoční na Malokarpatskej vínnej ceste v Modre.

         Naša generácia sa plne zapojila do výstavby moderného poľnohospodárstva. Bolo to ťažké a zložité obdobie organizovania družstevnej poľnohospodárskej veľkovýroby, ktorá patrila na konci 80. rokov medzi popredné poľnohospodárske krajiny Európy. Za tieto úspechy patrí vďaka aj našej alma mater, ktorá nás zodpovedne pripravila pre život, prácu v poľnohospodárstve a na vidieku. Moderná poľnohospodárska výroba, družstevná forma práce na vidieku boli rozhodujúcimi podmienkami, ktoré formovali životnú úroveň obyvateľov vidieka. Poľnohospodárska prvovýroba a rôzne pridružené výroby vytvárali pracovné príležitosti pre všetkých obyvateľov vidieka.

          Porevolučné obdobie v deväťdesiatich rokoch negatívne ovplyvnilo život poľnohospodárov a obyvateľov vidieka. Je nám veľmi smutno, keď sa pozeráme na opustené a schátralé hospodárske dvory, neobrobenú a opustenú pôdu bez kráv a oviec, ktorých počty sa veľmi znížili. Globalizácia priniesla na slovenský vidiek veľa problémov medzi ktoré môžeme zaradiť vysokú mieru nezamestnanosti a tým i nízku životnú úroveň vidieckeho obyvateľstva. Očakávame, že ďalší vývoj poľnohospodárskej výroby na Slovensku nadviaže na predchádzajúcu úroveň a zabezpečí prácu vidieckemu obyvateľstvu. Nespoliehajme sa na dovoz „lacných“ potravín zo zahraničia, nadviažme na všetko pozitívne z minulosti, k čomu prispeli i prví absolventi PEF VŠP v Nitre.    

                                                                                            Ing. František Mach, CSc,.

      Malokarpatská turistická informačná       

                                    kancelária v  Modre