Úvod

Jednou z možností rozvoja cestovného ruchu na Slovensku je vidiecka turistika a agroturistika. Popri prírodných danostiach ako sú hory, jaskyne, vodné plochy, liečivé a minerálne pramene, pestrá flóra a fauna sú zachovalé niektoré historické stavby, hrady, zámky, kaštiele, ľudová architektúra, ale aj tradičné remeslá, ľudové zvyky, slovenský folklór a iné kultúrne hodnoty. Všetky tieto kultúrne hodnoty sú príťažlivé pre turistov.

Záhorskú nížinu charakterizujú poľnohospodárske vidiecke sídla zamerané hlavne na pestovanie zeleniny. Pre vidiecku turistiku môžu tieto obce ponúkať pobyty so zameraním na rekreáciu pri vode, cykloturistiku, zdravú výživu /na báze zeleniny/ a drobné poľnohospodárske práce. Zaujímavé je poznávanie starej habánskej keramiky, návštevy historických hradov a vzácnych archeologických nálezísk. Popri uvedených prednostiach v ponuke pre turistov má významné miesto i zachovalá príroda pozdĺž rieky Moravy, ktorá tvorí hranicu s Rakúskom.

V období druhej polovici 20. storočia náš život ovplyvnila tzv. „železná opona“, ktorá rozdeľovala od severu na juh celú Európu. Príroda v skúmanom regióne dostala možnosť zvýšenej ochrany, kde človek nemohol vstúpiť, hospodárska činnosť bola obmedzená, a tak sa tu zachovali rastlinné a živočíšne druhy, ktoré inde zanikli. Vzácne vtáctvo tu našlo svoje útočište a ochranu.

Z hľadiska rozvoja vidieckej turistiky na Záhorí vytvárajú tieto danosti dobré východisko najmä pre cykloturistiku. Vybudovaná sieť cyklochodníkov umožňuje turistom pobyt v regióne, chýbajú však základné a doplnkové služby, ktoré v súčasnosti limitujú záujem.

Predložená štúdia sa zaoberá podmienkami, možnosťami a ďalšími podporovanými opatreniami pre rozvoj vidieckej turistiky na Záhorí. Popri prírodných a historických danostiach sú rozhodujúci ľudia, ktorí vytvárajú podmienky pre rozvoj vidieckej turistiky. Vzájomná spolupráca obcí na obidvoch brehoch Moravy, t. j. na Slovensku, Rakúsku i v Českej republike, vytvára dobré predpoklady pre ekonomickú prosperitu prímestského regiónu.

            Štúdia sa spracovala v rámci medzinárodného projektu „Zelený pás Európy Ochrana a zhodnotenie krajiny pozdĺž železnej opony Green Belt“ ktorý rieši Regionálne environmentálne centrum Slovensko.

1.     Zameranie štúdie

                 V súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie sa vytvorili dobré podmienky a predpoklady aj pre rozvoj turizmu. Skúmaný región má veľmi dobré predpoklady pre rozvoj vidieckej turistiky a agroturistiky aj z hľadiska cezhraničnej spolupráce.

            Štúdia sa sústreďuje na uvedený región z dôvodu diferenciácie poskytovania podpory na rozvoj vidieka z prostriedkov Európskej únie. Hlavné mesto SR Bratislava a Bratislavský samosprávny kraj sú vyňaté z čerpania prostriedkov EÚ. Skúsenosť je však taká, že uvedený región, t.j. okresy blízkosti Bratislavy, v dôsledku rôznych obmedzení v minulosti, má rovnako znevýhodnené podmienky ako ktorýkoľvek iný región v SR. Na druhej strane však vďaka obmedzeniam v minulosti prírodné bohatstvo tohto regiónu zostalo zachovalé. Úlohou spoločnosti je toto bohatstvo udržiavať a zdokonaľovať pre budúce generácie. Z uvedených hľadísk štúdia si preto kladie pre cieľ:

- identifikovať podmienky a možnosti rozvoja vidieckej turistiky v pohraničnom regióne Záhorie s využitím historických daností, miestnych atrakcií, tradičných regionálnych produktov, remesiel a ďalších zvláštností regiónu,

- zhodnotiť ľudský potenciál z hľadiska veľkosti obce, dochádzky za prácou a ďalších kritérií  pri zapájaní obyvateľov do vidieckeho cestovného ruchu,  

- navrhnúť využitie tradičných regionálnych produktov na podporu rozvoja vidieckej turistiky v regióne a vypracovať návrh označenia regionálnych produktov a kritériá zvyšovania kvality poskytovaných ubytovacích služieb vidieckej turistiky v regióne,

- v nadväznosti na podmienky života v pohraničnom zelenom pásme identifikovať špecifiká prírodných, kultúrnych a historických podmienok a možnosti ich využitia v cestovnom ruchu regiónu.

Geografické územie „Zelený pás“ je hranica s Rakúskom popri rieke Morave na území okresov Bratislava, Malacky a Skalica. Zelený pás z hľadiska hĺbky územia od hranice má pôvodne tri časti: - zakázané pásmo / 2 km /,  hraničné pásmo  / 6 km /,  pohraničné pásmo. V rámci pohraničného  pásma sme vybrali obce na identifikáciu podmienok rozvoja vidieckej turistiky.

2.     Prírodné podmienky pri rieke Morave

Chránená krajinná oblasť Záhorie bola v roku 1988 vyhlásená ako prvá nížinná oblasť na Slovensku. CHKO Záhorie sa rozprestiera na ploche 27.522 ha a tvorí ju geomorfologický prvok, ktorý  pozostáva z dvoch častí: severovýchodnej a západnej. Severovýchodná časť je ovplyvnená veternými procesmi súvisiacimi s prenosom piesku. Reliéf tvoria presypové valy, vetrom zastrené pokryvy, bachranovy, oblé presypy a duny polomesiačikového tvaru. Západná časť CHKO je modelovaná činnosťou rieky Moravy s riečnymi terasami a širokou nivou. Zaplavené nivné lúky so zachovalou kvetenou nemajú v súčasnosti na Slovensku obdobu. Územie je pretrhané sieťou starých ramien, riečnych jazier a sezónnych mokradí. Z rastlinstva je zaujímavosťou plamienok celistvý, ktorý počas kvitnutia vytvára veľký koberec.

Zo živočíchov sú najvýznamnejšie mäkkýše, ryby, obojživelníky, reliktné kôrovce a množstvo vodných vtákov. Na Záhorie sa vrátil aj bobor vodný.

Na území CHKO Záhorie sa vyskytujú aj ďalšie rezervácie a chránené územia. Prírodná rezervácia Abrod je v katastri obce Veľké Leváre na výmere 92 ha. Je to významná oblasť  s rastlinnými spoločenstvami a chráneným hniezdiskom husi veľkej. Chránené prírodné územie Rozporeč je zoskupenie veľkých dubovo-jaseňových lesov prechádzajúcich do pieskov s typickou suchomilnou vegetáciou. Národná prírodná rezervácia Čeker - Čertová studňa zabezpečuje ochranu prírodných spoločenstiev mŕtveho ramena Moravy a pobrežných porastov. Nachádza sa v chotári obce Moravský Svätý Ján. Pri obci Malé Leváre sa nachádza študijná vodná plocha Starý rybník s výmerou 33 ha, ktorá slúži na výskum biológie husí.

3. Stručná história vybraných obcí a miest

     Skúmané územie tvorí časť Hlavného mesta SR Bratislava a severozápadné časti Záhoria. Je to mestská časť Bratislava IV, ktorá sa rozkladá na území, historicky samostatných obcí: Devín, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Lamač a Záhorská Bystrica. Do skúmaného územia sme ešte zahrnuli mesto Stupavu a obce okresu Malacky.

Devín

            Pôvodne samostatná obec Devín sa vyvinula z podhradia. Najstarší doklad z roku 1327, od 15. storočia sa eviduje ako zemepanské mestečko. V roku 1946 bol Devín pripojený k Bratislave.

Ako samostatná obec sa vyvinula na podhradí hradu Devín. Vinice sa spomínajú už z roku 1254. Od 15. storočia sa obec vyvíjala ako samopánske mestečko s trhovým právom. V roku 1683 bola obec vyplienená Turkami. V 17. storočí tu bol založený cech rybárov, neskôr cechy vinohradníkov, lodníkov, hrnčiarov a krajčírov. V roku 1715 malo mestečko 1521 obyvateľov. V roku 1776 bola založená manufaktúra na výrobu červenej priadze, boli tu dané do prevádzky prvé sprádacie stroje na Slovensku a Uhorsku.

           

Devínska Nová Ves

            Do roku 1973 bola Devínska Nová Ves samostatná obec, neskôr už časť Bratislavy. Obec bola založená v 14. storočí. Územie obce je významnou archeologickou lokalitou, v ktorej boli objavené pozostatky „včasného slovanského sídliska zo 7. až 8. storočia“ - kostrové pohrebisko s 883 hrobmi. Písomne doložená zmienka o obci je z  r. 1435. V 16. storočí sa tu usadili Chorváti. Obyvatelia sa tu venovali poľnohospodárstvu, páleniu vápna a výrobe tehál. V 80. rokoch minulého storočia sa tu začali stavať priemyselné podniky, z ktorých najväčší je automobilový koncern Volkswagen.

Dúbravka

            Mestská časť Bratislavy je od roku 1946. Vznik obce je doložený z roku 1576 a je spojený s kolonizáciou Chorvátov, ktorí utekali pred Turkmi a osídľovali územie okolo Bratislavy. Dúbravka patrila panstvu Devín. Obyvatelia sa venovali práci v poľnohospodárstve, vinohradníctve, lese a kameňolomoch. V roku 1828 v obci žilo 621 obyvateľov. Po roku 1918 sa obce postupne stavali súčasťou Bratislavy k podstatnému rozšíreniu obce prišlo po roku 1970, začala tu výstavba sídlisk a mestskej infraštruktúry. V súčasnosti má Dúbravka už viac ako 35 000 obyvateľov.

            

Lamač

            Osídlenie obce je v 13. storočí. Prvá zmienka je z roku 1540 pod názvom Lamocz. Od roku 1808 sa obec nazýva Lamač. Obec bola založená chorvátskymi kolonistami, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. V roku 1866 sa tu odohrala posledná rakúsko-uhorská vojna. Chotár obce Lamač má strategický komunikačný význam. Cez jeho územie vedie cesta zo Záhoria do Bratislavy. V súčasnosti má mestská časť Lamač 6 544 obyvateľov.

Okres Malacky

            Rozkladá sa na ploche 949 km ˛ a tvorí ho 26 obcí. Územie okresu ohraničuje rieka Morava a na južnej strane pohorie Malých Karpát. Prevažná časť obcí sa rozkladá na Borskej nížine. V minulosti sa obyvatelia okresu zaoberali poľnohospodárstvom, pestovaním ovocia a hrozna, ale aj ťažbou a spracúvaním dreva, piesku a kameňa. Tento kraj bol známy pestovaním „záhoráckeho zelí“ a ostatných druhov zeleniny, ktoré dovážali na trh do Viedne a Bratislavy. V okrese sa rozvinul i potravinársky priemysel, osobitne v mestách Malacky, Stupava a v obci Zohor. Väčšina obyvateľstva okresu chodí za prácou do Bratislavy. V Malackách sa začal budovať priemyselný park, kde sa vytvorili nové pracovné príležitosti. V minulosti sa na území okrasu nachádzali i ložiská nafty a zemného plynu, ktoré boli v 2. polovici 20. storočia prevažne vyťažené a dnes ich časť slúži ako zásobníky zemného plynu. V obci Rohožník a Stupava postavili cementárske podniky, ktoré využívali prírodné materiálové zdroje z Malých Karpát. Z hľadiska riešenia projektu uvádzame stručnú informáciu o pohraničných obciach Vysoká pri Morave, Zohor, Láb, Plavecký Štvrtok, Jakubov, Kostolište, Gajary, Malé a Veľké Leváre. Okrem uvedených obcí na území ležia mestá Malacky a Stupava, o ktorých prinášame krátke charakteristiky.

Gajary s počtom 2620 obyvateľov sú známe bohatými archeologickými náleziskami slovanského sídliska z 8. storočia. Prvá zmienka o obci je z roku 1373. Bolo tu sídlo tridsiatkovej stanice pre výber mýta pri brode cez rieku Moravu. Leopold I. udelil Gajarom jarmočné právo. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, pestovaniu zeleniny a jej predaju v Rakúsku. V polovici 20. storočia v obci zriadili výrobné družstvo Textilanka a JRD. Architektonickou dominantou obce je rímskokatolícky kostol pôvodne postavený v rokoch 1653-73, ktorý je i lákadlom pre turistov a návštevníkov regiónu.

Kostolište s počtom 942 obyvateľov má prvú zmienku o obci z roku 1241 pod názvom Kylpiruus, neskôr Kiripolec, Kostolište. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pálením dreveného uhlia. Za prvej ČSR sa mnohí obyvatelia vysťahovali za prácou do zahraničia. Dominantou obce je rímskokatolícky kostol pôvodne z roku 1563. V obci sa narodil Martin Benka, ktorý tu má pamätnú izbu, ktorá môže byť lákadlom v rámci rozvoja vidieckej turistiky v regióne.

Láb má 1416 obyvateľov. Osídlenie je doložené už z obdobia neolitu, slovanské sídlo z 8. storočia a Veľkomoravskej ríše. Prvá zmienka o obci je z roku 1206, ktorá sa nazývala Loyp. Rovinatý povrch chotára má ložiská zemného plynu. Časť chotára tvoria borovicové lesy. Obyvatelia sa zaoberali pestovaním zeleniny, ale i remeslami ako stolárstvo, rezbárstvo, výšivkárstvo, čo možno využiť pri rozvíjaní vidieckej turistiky a propagácii pôvodných regionálnych produktov. Zemný plyn sa ťaží od začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia. Vyťažené ložiská sú súčasťou sústavy podzemných zásobníkov plynárenského priemyslu SR.

Malé Leváre majú 1046 obyvateľov. Prvá zmienka o obci je z roku 1378. V 16. storočí sa tu usadili Habáni a obec sa stala strediskom habánskych džbánkarov na západnom Slovensku. Obyvatelia boli roľníkmi a zaoberali sa tkáčstvom. Po roku 1945 sa začala ťažba štrku, vznikla tu vodná plocha Starý rybník o výmere 33 ha, ktorý je chránený na výskum biológie husí.

Stupava s počtom 8063 obyvateľov patrí medzi najstaršie obce Záhoria. Existencia obce je doložená z roku 1269 pod názvom Ztumpa. S existenciou obce je spojený Stupavský vodný hrad doložený z roku 1271, ktorý patril kráľovi. Stupava sa od r. 1443 vyvíjala ako mestečko s trhovým a jarmočným právom postupne s rozšírenými privilégiami. Od konca 16. storočia patrila Stupava panstvu hradu Pajštún, ktoré v 17. storočí prebudovalo vodný hrad na kaštieľ, kde bolo i sídlo pajštúnskeho panstva. V roku 1989 získala Stupava štatút mesta. Stupavčania sa oddávna zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a zeleninárstvom. Najznámejšou plodinou je „zelí“, ktoré sa v minulosti až do súčasnosti predáva na trhu v Bratislave. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia tu pôsobil džbankársky majster Ferdiš Kostka. V súčasnosti je tu Múzeum keramiky Ferdiša Kostku. Stavebnou dominantou mesta je kaštieľ z r. 1280 s rozsiahlym parkom, ktorý možno v budúcnosti využiť na rozvoj cestovného ruchu.

Veľké Leváre s počtom 3430 obyvateľov patria medzi najväčšie obce Záhoria. Prvá zmienka o obci je z roku 1378. Obec ležala na obchodnej ceste Morava - Záhorie - Bratislava. Bol tu zriadený tridsiatkový úrad pre výber mýta. V roku 1588 sa prisťahovali do Veľkých Levár Habáni a osadníci z Moravy a Brodského. Od roku 1592 je dokumentovaný habánsky dvor s mlynom, pivovarom, verejnými kúpeľmi, dielňou na výrobu brúsených nožov a výrobu džbánov. Významným pamätným miestom v obci je habánsky dvor, ktorý má 35 obytných domov. Tieto pamiatky možno využiť pre rozvoj cestovného ruchu v regióne Záhoria. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, remeslám, výrobe perníkov a sviečok, čo vytvára podmienky i pre ich zaradenie do zoznamu pôvodných regionálnych produktov. Nová poľnohospodárska plodina je tu špargľa, ktorá sa pestuje v regióne a produkty sa vyvážajú do zahraničia.

Vysoká pri Morave má 1847 obyvateľov, patrí medzi najstaršie obce Záhoria. V 16. storočí sa tu usadili chorvátski kolonisti. Obec Vysoká pri Morave je známa významnými archeologickými náleziskami. Zdokumentované je tu sídlisko lengyelskej kultúry, maďarskej kultúry zo staršej doby bronzovej. Známy je i bohatý kostrový hrob z 2. storočia n. l. z doby rímskej. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, rybolovom, výrobou úžitkových predmetov z tŕstia. V minulosti tu bola pálenica, rafinéria liehu a parný mlyn. V chotári sa ťaží od roku 1953 zemný plyn. V obci sa narodil Zoltán Halmay, olympijský víťaz v plávaní, čo možno využiť i v propagácii regiónu.

Zohor má 3069 obyvateľov, prvá zmienka o obci je z roku 1314 pod názvom Sahur neskoršie Zohor. V obci sú zdokumentované významné historické archeologické nálezy - sídlisko a hrob zo strednej doby bronzovej, pohrebisko velatickej kultúry ml. doby bronzovej, bohaté kostrové hroby z doby rímskej a sťahovania národov, slovanské sídlisko a pohrebisko z 9. storočia. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, výrobou konopného plátna a oleja. Obec je známa tradíciou pestovania zeleniny a jej predajom v Bratislave a vo Viedni.

Okresné mesto Malacky má 17.773 obyvateľov. Prvá zmienka sa nachádza v  listine uhorského kráľa Ondreja II. z roku 1206. Na území mesta je zdokumentované staré osídlenie, rímsko - barbarské známe hroby, slovanské sídliskové nálezy z doby veľkomoravskej. Od roku 1573 sa obec vyvíjala ako zemepanské mestečko s trhovým a jarmočným právom. V roku 1624 sa Malacky stali sídlom panstva Plaveč - Malacky. Dominantou mestečka bol kaštieľ panstva Balassovcov zo 16. storočia, ktorý dal Pálffy prestavať a daroval ho Františkánom, ktorí tu zriadili kláštor. V tomto kláštore sa nachádzajú Sväté schody - verná napodobenina schodov jeruzalemských, podobné sú len vo Vatikáne. V erbe mesta na modrom štíte pod strieborným kaštieľom a zeleným stromom je bežiaci strieborný diviak.

V mestečku postupne vznikali cechy kováčov /1661/, zámočníkov, čižmárov, debnárov, murárov, stolárov a ďalších profesií. V roku 1720 tu postavili mlyn a roku 1806 získali právo mýta a o rok neskôr bolo rozšírené jarmočné a trhové právo. Od polovice 19. storočia zaznamenalo mesto hospodársky rast.

Malacky majú bohatú kultúrnu minulosť. Architektonickou dominantou mesta je kostol a kláštor Františkánov. V meste pravidelne organizujú kultúrne podujatia, ktoré sú lákadlom pre turistov.

V obciach a mestách pohraničného územia Záhoria sa narodili a pôsobili viaceré osobnosti, ktoré preslávili región. Tieto osobnosti zanechali pre budúce generácie odkaz na ktorom treba budovať a rozvíjať cestovný ruch.

V prílohe č. 1 uvádzame niektoré vybrané osobnosti z regiónu.

4.     Pracovné sily v regióne

Skúmané územia sa vyznačujú nízkou mierou nezamestnanosti obyvateľstva, čo je ovplyvnené najmä pracovnými príležitosťami v Bratislave a novovytvorených priemyselných parkoch okresu Malacky. 

4.1. Dochádzka za prácou

            V okrese Malacky je 24 obcí a 2 mestá Malacky a Stupava. V obciach okresu podľa priloženej tabuľky je celkom 64.349 obyvateľov, z toho je v Malackách 17.773 obyvateľov a v Stupave žije 8.063 obyvateľov. Z celkového počtu obyvateľov je 35.625 obyvateľov ekonomicky činných, čo predstavuje 55,3%. Z celkového počtu ekonomicky činných obyvateľov odchádza za prácou mimo bydliska 15.643 obyvateľov, čo predstavuje 43,9%. Prehľad o zložení obyvateľstva v okrese Malacky je v priloženej tabuľke.

            V skúmaných obciach pohraničného regiónu najviac obyvateľov majú Veľké Leváre 3430 obyvateľov, Zohor 3069 obyvateľov a Gajary 2690 obyvateľov. V uvedených obciach je pomerne veľká dochádzka za prácou, napríklad z Kostolišťa odchádza 51,4%, Lábu 55,6%, Malých Levár 58,3%, Suchohradu 49,1% ekonomicky činného obyvateľstva. Najmenej odchádzajú za prácou obyvatelia zo Záhorskej Vsi 37,6% a Veľkých Levár 36,9% z ekonomicky činného obyvateľstva.

            Rozvojom vidieckej turistiky v pohraničnom regióne možno očakávať nárast pracovných príležitostí najmä v základných a doplnkových službách a to predovšetkým v obciach  na cyklistických tratiach popri rieke Morave. Nedostatkové sú ubytovacie  a  pohostinské služby najmä vo vyšších kategóriách. Zvýšenie kvality služieb možno dosiahnuť najmä realizáciou projektov na podporu vidieckej turistiky vo vidieckych regiónoch. Prekážkou týchto zámerov je nepriaznivé zaradenie Bratislavského samosprávneho kraja pre podporu rozvojových projektov .

         V súčasnom období majú malé obce na Slovensku problém udržať obyvateľstvo, nakoľko počet pracovníkov v poľnohospodárstve podstatne poklesol a iných pracovných príležitostí je málo. Poľnohospodárska produkcia poklesla a vidiek hľadá nové možnosti diverzifikácie vidieckej ekonomiky. Diverzifikáciu možno rozdeliť na podnikovú a na obecnej úrovni.

            Na podnikovej úrovni sú viaceré možnosti zlepšenia ekonomiky, napríklad zavádzanie ekologického poľnohospodárstva, alternatívne poľnohospodárstvo s dôrazom na vyšší príjem z ha, spracovanie a predaj poľnohospodárskych produktov priamo z roľníckeho dvora, poskytovanie služieb pre obyvateľov obce, ale i v činnostiach, ktoré sa lepšie realizujú na farme. Významnou súčasťou diverzifikácie poľnohospodárskych podnikov je i poskytovanie netradičných zážitkov pre hostí ako je agroturistika a spracovanie nepoľnohospodárskych výrobkov.

            Na obecnej úrovni sú rôzne možnosti vytvárania nových pracovných príležitostí a následne zvyšovanie kvality života na vidieku. Ide najmä o využitie miestnych zdrojov pre investovanie do týchto činností. Ďalej ide o podporu rozvoja miestnych trhov a o investície v súlade so zásadami ochrany a tvorby krajiny. Dôležité je koordinovať investičné aktivity v obciach s ostatnými podnikateľskými zámermi obyvateľov obce.

            Na úrovni obcí sú viaceré možnosti rozvoja miestnej ekonomiky a vytvárania nových pracovných príležitostí ako napr.:

            - možnosti podnikania v cestovnom ruchu,

            - poskytovanie sociálnych služieb,

            - spracovanie miestnych produktov,

            - podnikanie v oblasti komerčných služieb pre obyvateľov,

            - verejné služby a infraštruktúra,

            - kultúrne a historické dedičstvo,

            - vzdelávanie, poradenstvo a informatika.

Mesto, obec	počet obyvateľov	z toho ekonomicky činných	odchádza za prácou	% obyvateľstva odchádza za prácou z ekonomicky činných	% obyvateľov ekonomicky činných z celkového počtu
okresné mesto Malacky	17.773	9.919	3.071	30,9	55,8
Borinka	519	262	145	55,3	50,5
Gajary	2690	1470	666	45,3	54,6
Jablonové	1056	549	303	55,2	51,9
Jakubov	1312	727	350	48,1	55,4
Kostolište	942	552	284	51,4	55,4
Kuchyňa	1597	862	438	50,8	53,9
Láb	1416	690	384	55,6	48,7
Lozorno	2710	1473	743	49,8	54,3
Malé Leváre	1046	557	325	58,3	53,2
Marianka	948	481	229	47,6	50,7
Pernek	783	396	165	41,6	50,5
Plavecké podhradie	660	309	152	49,2	46,8
Plavecký Mikuláš	710	334	183	54,8	47,0
Plavecký Štvrtok	2177	1145	510	44,5	52,3
Rohožník	3344	1828	758	40,4	56,1
Sološnica	1493	846	521	61,6	56,6
Studienka	1598	811	489	60,3	50,7
Stupava	8063	4432	2005	45,2	54,9
Suchohrad	556	281	138	49,1	50,5
Veľké Leváre	3430	1780	658	36,9	51,9
Vysoká pri Morave	1847	951	437	45,9	51,5
Záhorie voj. obvod	511	330	330	100,0	64,6
Záhorská Ves	1521	874	329	37,6	57,4
Závod	2578	1680	972	57,8	65,5
Zohor	3069	2036	1067	52,4	66,3
Spolu :	64.349	35.625	15.643	43,9	55,3

Prehľad zloženia obyvateľstva v obciach  okresu Malacky

Možnosti diverzifikácie sú teda viaceré, napríklad pestovanie plodín na nepotravinárske účely (napr. kozmetiku), ich spracovanie a priamy predaj. Podobne sa rozširujú možnosti poskytovania sociálnych služieb obyvateľom obce. Regionálne značkové potraviny vysokej kvality, ekologické alebo alternatívne sú ďalšou možnosťou podnikania na vidieku. Podobne lesná výroba umožňuje zvýšiť zamestnanosť obyvateľov vidieka najmä vo výrobe rôznych výrobkov z dreva. Podobne voda na vidieku vytvára možnosti jej využitia ako nápoj alebo energetický zdroj. Najväčšie možnosti vytvára podnikanie vo vidieckom cestovnom ruchu, kde sú na vidieku rozsiahle možnosti. Ide o využitie nových domov na vidieku pre účely poskytovania služieb ubytovania na vidieku, a ďalšie služby.              

4.2. Trh práce v okrese Malacky

Vývoj zamestnanosti v roku 2006 sa prejavil výrazným  znížením počtu evidovaných uchádzačov o zamestnanie a poklesom  miery nezamestnanosti v  okrese Malacky. V medziročnom porovnaní prišlo do evidencie uchádzačov o zamestnanie o 468 osôb menej a miera nezamestnanosti klesla na 3,70%  k 31.12.2006, čo je v rámci Slovenska nízka úroveň nezamestnanosti.

K priaznivému vývoju pri tvorbe nových pracovných miest v regióne prispievajú priemyselné zóny v oblasti Malaciek, Zohoru a  Lozorna, ktoré sú sídlom firiem a výrobných prevádzok, stabilizujúcich automobilový, strojársky a drevospracujúci priemysel na Záhorí. Neustály hospodársky rozmach a nárast konkurencie sa dá sledovať aj v oblasti dopravy, skladových a logistických centier, ako aj v oblasti služieb a obchodu, z dôvodu nárastu malých a stredných podnikateľov. Súčasne zamestnanosť dlhodobo pozitívne ovplyvňujú sezónne práce v poľnohospodárstve, stavebníctve a lesníctve.

Nedostatok pracovnej sily, ktorá by uspokojila dopyt zamestnávateľov, sa stáva problémom regiónu a negatívnym faktorom ovplyvňujúcim vývoj zamestnanosti. Evidovaná pracovná sila vykazuje veľmi nízku vzdelanostnú úroveň a dlhodobú evidenciu, preto nemožno očakávať, že zohrá pozitívnu rolu pri vzostupe zamestnanosti.

Na trhu práce v priebehu roka 2006 bolo úspešne umiestnených 1981 uchádzačov o zamestnanie, čo predstavuje 41% zo všetkých evidovaných pracovníkov.                  

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zaevidoval v priebehu minulého roka 1745 voľných pracovných miest. Z toho 958 voľných pracovných miest vhodných pre  absolventov škôl (54 % zo všetkých voľných pracovných miest) a 34 voľných pracovných miest vhodných pre občanov so ZP (2 % zo všetkých voľných pracovných miest). V medziročnom porovnaní prišlo k nárastu o 311 pracovných miest.

Cezregionálna a cezhraničná mobilita pracovnej sily regiónu ako aj do regiónu je zjavná a v priebehu roka 2006 bola podporená viac ako 5 tisícami nahlásených voľných pracovných miest.

Najviac žiadané profesie v okrese Malacky sú :

Ă?Ëś      zamestnanci obsluhujúci stroje a zariadenia - montážny pracovník, operátor priemyselných liniek, obrábač kovov, lisovač, nástrojár, zvárač, šička, vodič motorových vozidiel, vodič VZV, robotník v drevospracujúcom priemysle,

Ă?Ëś      technickí a obchodní zamestnanci  - elektronik, elektroinštalatér, skúšobný technik, kontrolór, kvalitár, účtovník, fakturant, obchodní zástupcovia, finanční poradcovia,

Ă?Ëś      nižší administratívni zamestnanci  - skladník, logistik,

Ă?Ëś      prevádzkoví zamestnanci v službách - predavačka, kuchár,

Ă?Ëś      remeselníci, opravári - údržbár strojov, murár,

Ă?Ëś      pomocní zamestnanci - pracovníci SBS

Najväčší podiel zo všetkých zaevidovaných voľných pracovných miest tvorili voľné pracovné miesta pre stredoškolsky vzdelaných UoZ (72 %), nasledovali voľné pracovné miesta pre UoZ so základným vzdelaním (22 %) a najmenej bolo zaevidovaných voľných pracovných miest pre vysokoškolsky vzdelaných UoZ (6 %).

Najväčší podiel na celkovom počte evidovaných uchádzačov o zamestnanie (UoZ) tvorili tieto skupiny:

Ă?Ëś      z hľadiska veku - UoZ vo veku od 35 do 49 rokov,

Ă?Ëś      z hľadiska vzdelania - UoZ so základným stupňom vzdelania,

Ă?Ëś      z hľadiska dĺžky evidencie - UoZ s dĺžkou evidencie od 4 do 12 mesiacov,

Ă?Ëś      podľa pohlavia - ženy,

Ă?Ëś      ostatné verejné, sociálne a osobné služby /O/,

Ă?Ëś      pomocní a nekvalifikovaní pracovníci /9/.

Najrizikovejšou skupinou sú občania s nízkym stupňom vzdelania a dlhodobo evidovaní uchádzači o zamestnanie. Zamestnávatelia nemajú záujem vytvárať  pracovné príležitosti  ani pre občanov so zdravotným postihnutím. Ďalším  negatívnym javom je skrytá veková diskriminácia na trhu práce u uchádzačov o zamestnanie nad  50 rokov. Z doterajšieho vývoja možno predpokladať pozitívnu zmenu v oblasti postavenia znevýhodnených skupín na trhu práce, nakoľko regionálny trh práce, postavený na modernom  strojárskom a automobilovom  priemysle, nevyhnutne hľadá a skrytou formou uprednostňuje  mladú, fyzicky výkonnú, dynamickú a predovšetkým vzdelanú pracovnú silu. 

Záverom možno zovšeobecniť v okrese Malacky:

Silné stránky

-         nízka miera nezamestnanosti,

-         stúpajúci počet UoZ umiestnených na trhu práce,

-         tvorba nových pracovných miest,

-         vybudovaný park,

-         dobre vybudovaná infraštruktúra / doprava /.

Slabé stránky

-         nezáujem o tvorbu pracovných miest pre občanov so zdravotným postihnutím,

-         skrytá diskriminácia na trhu práce,

-         znevýhodnenie  v čerpaní Eurofondov  /nízke príspevky/,

-         príležitosť pre čiernu prácu.

Príležitosti

-         otvorenie pracovného trhu v rámci EÚ,

-         rozšírenie priemyselného parku ,

-         výhodná prihraničná poloha regiónu,

-         skvalitnenie odbornej prípravy a jej zosúladenie s potrebami trhu práce.

Ohrozenia

-         vysoká administratívna náročnosť pri realizácii projektov,

-         znevažovanie odbornej kvalifikácie,

-         odchod mladej pracovnej sily do cudziny,

-         jednostrannosť priemyslu v regióne,

-         nedostatočná sieť služieb podporujúcich zamestnanosť.

               Na základe výsledkov analýzy zamestnanosti  v okrese Malacky možno konštatovať, že okres má nízky podiel nezamestnanosti obyvateľstva, najmä zásluhou pracovných príležitosti v Bratislave a novovytvorené pracovné príležitosti priemyselných parkoch a logistických centrách v okrese Malacky. Pre uvažované zapojenie vidieckeho obyvateľstva do vidieckej turistiky bude potrebné počítať predovšetkým so ženami na vidieku, ktoré majú aspoň z časti vytvorené podmienky pre poskytovanie služieb vidieckej turistiky. Bude však potrebné vytvoriť nástroje podpory podnikania vo vidieckej turistike pre budúce plánované obdobie.  

5. Rozvoj cestovného ruchu v Bratislavskom samosprávnom kraji s dôrazom na okres Malacky

            Cestovný ruch v Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK) je dôležitým odvetvím regiónu. Vďaka Hlavnému mestu SR Bratislave prichádzajú do regiónu nielen domáci, ale i zahraniční návštevníci. Región patrí z hľadiska návštevnosti po Vysokých Tatrách medzi najdôležitejšiu destináciu v SR. Región je dominantným cieľom návštevy rakúskych a nemeckých hostí, k častým hosťom patria aj návštevníci z ČR. Takmer dve tretiny návštevníkov prichádza do tejto oblasti zo vzdialených sídiel nad 100 km, čo je výrazne viac ako v iných regiónoch. Najčastejším účelom pobytu v tomto regióne sú pracovné cesty, potom je to návšteva príbuzných a známych a nákupná turistika. U zahraničných návštevníkov z Rakúska je to najmä nákupná turistika, u Čechov a Nemcov prevažujú pracovné cesty, u Maďarov sú to nákupy, pracovné cesty a tiež návštevy rodín a príbuzných. BSK sa vyznačuje vysokou návštevnosťou,  ale tiež nízkou dĺžkou pobytov a nízkym podielom novej klientely.

            Cieľom návštevnosti je Bratislava, konkrétne okresy Bratislava I,  kde smerovala až štvrtina celkovej návštevnosti BSK a Bratislava II,  kde bola až tretina návštevníkov kraja najmä zo zahraničia. Podiel okresov mimo bratislavských t.j. Malacky, Pezinok, Senec a okresy Bratislavy IV a V je veľmi nízky. Tak napríklad okres Malacky mal iba 3,1 %, okres Pezinok 7,7 % a okres Senec 11,5 % z celkových návštevníkov BSK, ktorých bolo v r. 2003 viac ako 650 tis. osôb. Stupeň využiteľnosti lôžkovej kapacity podľa druhu ubytovacieho zariadenia je od 25 - 30 %.

            V uvedenom roku bolo v okrese Malacky 45.317 prenocovaní, z toho bolo 21.983 domácich a 23.334 zahraničných návštevníkov. Využitie lôžok bolo 13 %, priemerný počet  prenocovaní je 2,2 dňa. Využitie je najmenšie zo všetkých okresov BSK.

            Región BSK má všetky predpoklady k rozvoju CR najmä v oblastiach obchodného turizmu a poznávacieho turizmu. V kombinácii s poznávacím turizmom s doplnkovými atraktivitami vytvára dobré podmienky nielen pre hlavné mesto, ale aj široké okolie. Najnavštevovanejší prímestský okres je Senec /Slnečné jazerá/ ďalej okres Pezinok /Malokarpatská vínna cesta/ a okres Malacky, ktorý v návštevnosti zaostáva za ostatnými okresmi.

            Hlavné produkty CR v regióne sú

            - poznávanie kultúrneho dedičstva vrátane návštevy múzeí a prehliadky miest,

            - poznávanie niektorých tradícii /vinohradníctvo, vinárstvo, majolika/,

            - organizovanie návštev kultúrnych podujatí,

            - organizovanie návštev športových podujatí,

            - návšteva veľtržných, náboženských a spoločenských podujatí,

            - pracovné cesty, konferencie v BL a okresných mestách,

            - letná rekreácia pri vode /Senec, Záhorie/.

            Doplnkové produkty v BSK sú

            - cykloturistika najmä dunajská a na Záhorí,

            - vodáctvo na Dunaji, Malom Dunaji a záver rieky Moravy,

            - športové aktivity ako tenis, golf, hádzaná /Stupava, Bernolákovo, Modra/.

            Pre ďalší rozvoj cestovného ruchu v pohraničnom regióne s Rakúskom je dôležité dobudovať infraštruktúru a to: prepojiť diaľničnú sieť z Bratislavy do Rakúska, vybudovať nové mosty na rieke Morave, modernizovať železničnú, zvyšovať lodnú prepravu a prepojiť letiská Bratislava a Shvechat vo Viedni. Pre samotné stredisko cestovného ruchu na Záhorí je potrebné dobudovať kanalizačnú sieť, kde je iba tretina obyvateľstva napojená na kanalizáciu.

Ako sme uviedli v predchádzajúcich častiach v BSK, v oblasti CR patria tieto skutočnosti z hľadiska silných a slabých stránok:

            Silné stránky

            - výhodná geografická poloha,

            - atraktívne prostredie,

            - rôznorodá ponuka CR,

            - vysoký podiel zahraničných návštevníkov,

            - krátkodobý turizmus,

            - dobrá infraštruktúra najmä v Bratislave,

            - silný región, nízka nezamestnanosť,

            - vysoká podnikateľská aktivita.

            Slabé stránky

            - nevýrazný imidž Bratislavy a regiónu,

            - nevypracovaná marketingová stratégia,

            - nedostatočné pôsobenie na zahraničných trhoch,

            - rozdiely v infraštruktúre v regióne,

            - málo dlhodobých pobytov v regióne,

            - nevyužívanie vidieckeho priestoru,

            - zlá štruktúra ubytovacích zariadení,

            - nedobudovaná sieť cyklochodníkov,

            - nedostatok informácii o regióne.

            Pre ďalší rozvoj CR v regióne je dôležité posilniť funkcie prímestských oblastí:

           

Pomoravie - pobytový turizmus v obmedzenom rozsahu, ubytovacie zariadenia, atraktívne plavby a splavy, cykloturistika, pozorovanie vodného vtáctva, rybolov, jazdectvo a pikniky v príťažlivom prostredí.

Ostatná časť Záhorie - zameranie na vodné športy, rekreačný šport /tenis, golf, cykloturistika, jazda na koni/, poľovačky, prezentácia histórie napr. habánska keramika, rozšíriť spoluprácu s pohraničným regiónom v Rakúsku a ČR.

Malé Karpaty - možnosť rozvoja vínnej turistiky, organizovanie firemných akcii, seminárov, ubytovanie pre návštevníkov Bratislavy v nižších cenových kategóriách.

                                       6. Podmienky rozvoja vidieckej turistiky

            Prírodné podmienky v regióne ako aj historické a kultúrne danosti vytvárajú pre vidiecku turistiku dobré možnosti rozvoja.

                             6.1. Vymedzenie foriem CR

            V rámci vidieckych okresov BSK patrí okres Malacky k najmenej vybaveným pre rozvoj vidieckej turistiky a agroturistiky. Vytvorené podmienky sú z hľadiska prírodného prostredia najmä pre pobyt a rekreáciu pri vode, pešiu turistiku, pobyt v lesnom prostredí a na vidieku, cykloturistiku, rybolov a poľovníctvo. V regióne chýba potrebná infraštruktúra / kanalizácia, dopravná sieť a pod./. na základe súčasného stavu v hodnotenom území prihraničných obcí možno charakterizovať:

Silné stránky

- výhodná prímestská poloha, nenáročný terén, blízkosť Bratislavy,

- hustá sieť označených cykloturistických trás,

- zachovalá príroda, možnosti náučných chodníkov pre rodiny,

- možnosti pre výlety pri rieke Morava, rybolov, pikniky, splavovanie,

- vznik infocentier, realizovanie cezhraničných projektov, propagačné materiály,

- možnosti rekreácie pri vode , rybníkoch na Záhorí,

- fotosafari - možnosti fotenia flóry a fauny, krajinky.

Slabé stránky

- málo atraktivít v regióne, ktoré priťahujú turistov v porovnaní s inými regiónmi,

- malá rozloha územia, obmedzené možnosti prechodu rieky Moravy,

- nedostatok služieb pre turistov /

- ubytovanie, stravovanie a doplnkové služby/,

- slabá schopnosť komunikácie medzi obcami,

- slabá koordinácia aktivít medzi obcami,

- nedostatočná infraštruktúra,

- nedostatok informácii pre turistov.

Pre obce Záhoria možno vymedziť najvhodnejšie formy cestovného ruchu:

            - Rekreačný cestovný ruch - vhodné podmienky pre pobyt pri vode, ide o prímestskú rekreáciu v rozsahu 1- 2 dní počas víkendu pri dostupnosti 45 - 60 minút jazdy individuálnou alebo hromadnou dopravou.

            - Kultúrno-poznávací cestovný ruch - plní významnú spoločenskú funkciu poznávaním kultúrnych, umeleckých, historických a spoločenských pamiatok. Záhorie má historické pamiatky ako Devínsky hrad, Habánsky dvor vo Veľkých Levároch, Plavecký hrad a ďalšie pamiatky. Pre turistov sú zaujímavé i sakrálne stavby v Marianke, Veľkých Levároch, Šaštíne a ďalšie kostoly v jednotlivých obciach. Záhorské múzeum v Skalici dokumentuje históriu a etnografiu regiónu.

            - Športovoturistický cestovný ruch - Záhorie má dobré podmienky pre cykloturistiku, je tu vybudovaná sieť cyklotrás, chýbajú však doplnkové služby pre turistov. Návštevníci regiónu majú možnosť návratu k prírode, najmä v zelenom páse popri rieke Morave. Zelený cestovný ruch má na Záhorí vytvorené dobré podmienky najmä pre mestské obyvateľstvo z Bratislavy.

            - Poľovnícky a rybársky cestovný ruch - má vytvorené podmienky predovšetkým na rieke Morave a priľahlých jazerách. Ide o rybársky šport, poľovníctvo možno uskutočniť v spolupráci s poľovníckymi združeniami najmä v Malých Karpatoch.

            - Vidiecky cestovný ruch - predstavuje na Záhorí možnosť pobytu v obciach s vybudovanou infraštruktúrou. Jednou z foriem vidieckej turistiky je agroturistika, ktorá ponúka svoje služby v spojitosti s poľnohospodárskou výrobou. Popri ubytovaní a vidieku sú tu vytvorené podmienky jazdy na koni, zber lesných plodín, sušenie liečivých rastlín, zber hríbov a využívanie ďalších doplnkových služieb vidieckej turistiky. Možnosti sú i pre ekoturizmus, ktorý je súčasťou trvalo udržateľného cestovného ruchu a uspokojuje potreby z aspektu ochrany životného prostredia.

            Rozvoj cestovného ruchu na Záhorí môže ovplyvniť tvorbu nových pracovných príležitostí. Približne polovica ekonomicky činných obyvateľov obcí dochádza za prácou do Bratislavy, Malaciek a Stupavy. Možno súčasne očakávať i väčšie zárobkové možnosti miestnych obyvateľov, odbyt poľnohospodárskych produktov priamo z roľníckeho dvora. Rozvoj cestovného ruchu stimuluje budovanie infraštruktúry. Na Záhorí je zlá kvalita ciest chýbajú doplnkové služby. Bude potrebné preto investovať predovšetkým do infraštruktúry, do ciest a kanalizácie a pod.

            Silné a slabé stránky treba súčasne porovnať so šancami a rizikami, aby bolo možné z nich vyvodiť strategické rozhodnutie. Dosiaľ neboli docenené podmienky v jednotlivých obciach regiónu. Každá obec má svoje čaro, určitý tradičný charakter, ktorý ovplyvňuje jeho polohu, osobitosti, kultúru obce a jej obyvateľov. Pre ďalší rozvoj cestovného ruchu je potrebné zvýrazniť podmienky, silné stránky obce pre cestovný ruch.

Ako sme uviedli v predchádzajúcej kapitole, k jednej z nových foriem cestovného ruchu na Záhorí patrí vidiecka turistika a agroturistika. Obec s tradičnou poľnohospodárskou výrobou, najmä zeleniny, umožňujú turistom spoznávať život obyvateľov Záhoria ako i miestnu históriu, kultúrne tradície, remeslá a ďalšie pamätihodnosti. Na Slovensku kolujú na adresu Záhorákov rôzne veselé vtipy a povesti, čo predstavuje pre región pozitívny prínos. I napriek tomu, v súčasnosti sa potenciál vidieckej turistiky na Záhorí nevyužíva spolu s cykloturistikou tvoria základné podmienky pre pobyt turistov v regióne.

            V obciach a mestách pohraničného územia organizujú viaceré podujatia, ktoré sú významné z hľadiska rozvoja cestovného ruchu na Záhorí.

V prílohe č. 2 sú uvedené pravidelné kultúrne, športové a iné spoločenské podujatia. 

6.2. Vidiecka turistika, agroturistika

            Charakteristika prostredia na Záhorí vytvára pre vidiecku turistiku podmienky, ktoré sú využiteľné i pre rozvoj regiónu. Nielen prírodné podmienky, história, pamätihodnosti, tradičná poľnohospodárska výroba, kultúrne tradície ale i  jedinečné zvláštnosti Záhoria vytvárajú dobré podmienky pre vidiecky cestovný ruch.

            Medzi základné predpoklady rozvoja vidieckej turistiky patria ubytovacie a stravovacie možnosti v regióne. Podľa uvedených prehľadov v prílohe č. 3, ubytovacie možnosti sú obmedzené najmä nižšou kvalitou poskytovaných služieb. Z hľadiska rozvoja cykloturistiky, najmä pre zahraničných návštevníkov, bude potrebné venovať zvýšenú pozornosť kvalite ubytovacích služieb na súkromí a v penziónoch. Z tohto hľadiska je potrebné podobne ako v krajinách západnej Európy certifikovať kvalitu ubytovacích služieb.

            Podobne úroveň stravovacích služieb v obciach regiónu je obmedzená nižšou kvalitou. Ide predovšetkým o pohostinské zariadenia „šenky“, ktoré poskytujú základné občerstvenie, nápoje bez podávania jedla. Žiada sa preto najmä v súvislosti s budovaním cyklotrás zabezpečiť kvalitné stravovacie služby, ale aj ubytovacie služby v kempingoch, prípadne vo vyčlenených priestoroch jednotlivých obcí zo zabezpečením potrebných sociálnych zariadení a služieb.

            Pre ďalší rozvoj doplnkových služieb sú významné podmienky Záhoria, ktoré poskytujú doplnkový program pre turistov:

            - Rybolov. Jazerá a rieka Morava sú známymi rybárskymi revírmi. Najmä pre oblasť Labského jazera a Jakubovského rybníka treba zaviesť využitie krátkodobých rybárskych povolení s možnosťou poskytnutia i rybárskeho náradia. Ideálnym administratívnym miestom poskytovania týchto služieb je Turistická informačná kancelária, kde možno zabezpečiť i služby ako opekanie rýb vo vybraných priestoroch.

            - Poľovníctvo. Najmä Malé Karpaty vytvárajú priestor, pre doplnkové služby napríklad pre poľovníkov. Možnosti poľovníctva sú však obmedzené, a tak tieto služby môžu zabezpečiť iba poľovnícke združenia v regióne.

            Pre rozvoj vidieckej turistiky sú najdôležitejšie cyklotrasy, ktoré spájajú jednotlivé obce a mestá na Záhorí s Bratislavou. Pripravovaný medzinárodný projekt prepojenia cyklotrás medzi Rakúskom, Českou republikou, Maďarskom a Slovenskom môže vytvoriť potrebné podmienky pre rozvoj cykloturistiky na Záhorí.

            - Vodná turistika. Je vhodná vzhľadom na prírodné danosti pri splavovaní rieky Moravy. Rieka Morava patrí k obľúbeným miestam splavu vodákov. Pre rozvoj vodnej turistiky je významné spojenie prepojenie Baťovho kanála na Skalicu, kde sa začiatkom mája otvoril prístav. Z hľadiska trvalejšieho využitia by bolo potrebné v mikroregióne v Záhorskej Vsi vybudovať štandardne vybavené prístavisko s kempmi a príslušnými doplnkovými službami. Ideálnym programom bude i organizovanie pravidelných vodáckych podujatí.

            - Jazdy na koni. Sú ideálnym produktom vidieckej turistiky a agroturistiky vo Vysokej pri Morave. Zameranie môže byť rôzne, podľa vytvorenej ponuky pre deti a dospelých. Popri jazdeckej škole, ako napríklad letný detský tábor, koníky sa môžu využívať na jazdy popri rieke Morave a do Zákutí, kam nevedú bežné cesty. Podmienky pre jazdu ne koni sú vytvorené i pri Devíne v ďalších lokalitách Záhoria. Pre iné záujmové činnosti účastníkov vidieckej turistiky na Záhorí je zaujímavá Galéria Alojza Machaja v Plaveckom Štvrtku, ktorá patrí k unikátom riešenia územia. Rezbárskemu dvoru však potreba zlepšiť propagáciu a využitie najmä pre deti, napríklad i predajom suvenírov. Bude potrebné organizovať exkurzie žiakov s programom propagácie remeselných výrobkov na Záhorí. V tomto smere bude vhodné vybaviť a certifikovať i pôvodné regionálne produkty a výrobky pre turistov.

            Z hľadiska vidieckej turistiky sú na Záhorí zaujímavé i vojenské pevnosti z druhej svetovej vojny. Pevnostný systém tu bol budovaný v rokoch 1935 - 1938 v rámci Československej republiky. Toto opevnenie patrilo v tejto dobe k najodolnejším európskym pevnostiam, ktoré boli vybudované iba za 2 roky. V ČR sa podobné pevnosti už upravili a slúžia pre potreby cestovného ruchu. V riešenom území je niekoľko vojenských pevností ako v Lábe, Suchohrade, Devínskej Novej Vsi, Zohore, ktoré treba postupne sprístupniť a využiť pre vidiecky cestovný ruch. Námetom na využívanie vojenských pevností je i náučný chodník, náučné panely, ktoré môžu návštevníka zorientovať na prehliadku vojenských pevností. Vzhľadom na rovinatý terén možno uvažovať na vyvýšených miestach s výstavbou rozhľadne.

            V rámci vidieckej turistiky na Záhorí možno uvažovať i s budovaním zábavných areálov, golfových ihrísk a iných športových objektov. Atraktívne sú i rozprávkové programy pre malé deti, napríklad „Cesta rozprávkovým lesom“ a podobne.

            Pre ďalší rozvoj vidieckej turistiky na Záhorí sú dôležité informačné a propagačné služby v jednotlivých mestách a obciach regiónu.

 V prílohe číslo 4 uvádzame prehľad TIKOV a agentúr.

6.3. Cykloturistika na Záhorí

            Z hľadiska rozvoja vidieckej turistiky na Záhorí je cykloturistika najdôležitejšou aktivitou turistov. Záhorie má v súčasnosti pomerne hustú sieť cykloturistických trás. Cez Záhorie prechádzajú 3 diaľkové cyklomagistrály :

            - Moravská cykloturistická cesta vedie od Devína smerom na Suchohrad a ďalej až po Moravský Svätý Ján - Hohenau,

            - Záhorská cyklomagistrála vedie od Devína cez Zohor smerom na Malacky, Šaštín- Stráže, Holič, Skalicu a Senicu,

            - Malokarpatská cyklomagistrála vedie z Vysokej na Morave cez  Zohor, Pernek až do Nového Mesta nad Váhom.

Na tieto hlavné cyklistické magistrály nadväzuje regionálna sieť cyklistických trás. Prednosťou Záhoria je skutočnosť, že značná časť cyklotrás vedie po asfaltovom povrchu.

            Vzhľadom na nenáročný terén Záhoria možno užívateľov cyklotrás rozdeliť na viaceré skupiny. Ide najmä o cyklistov z Bratislavy, ktorí absolvujú jednotlivé výlety s cieľom návštevy prírodných zaujímavostí alebo na „piknik“. Do tejto skupiny patria najmä rodiny s deťmi. Do ďalšej skupiny možno zaradiť kondičných cyklistov, ktorí prechádzajú blízke cyklotrasy kvôli „kondičným jazdám na otočku“. Početnou skupinou sú jazdci po diaľkových cyklomagistrálach, ktorí absolvujú viacdňové cesty za krásami regiónu. Táto skupina cyklistov požaduje najmä ubytovanie, stravovanie a ďalšie doplnkové služby, ktoré však na Záhorí nie sú na požadovanej úrovni pri porovnaní s podobnými cyklotrasami v Rakúsku. Od kvality služieb je závislá i návštevnosť Záhoria najmä zo strany zahraničných návštevníkov.

            Pre ďalší rozvoj vidieckeho turizmu na Záhorí je dôležité venovať pozornosť technickému stavu ciest, ale aj informovanosti turistov. Ide najmä o skvalitnenie informovanosti návštevníkov o regionálnych záležitostiach Záhoria, o možnostiach prehliadky vzácnych stavieb a historických budov v jednotlivých obciach.

            Pre rozvoj cykloturistiky sú dôležité i vyznačené oddychové a piknikové priestory na trati s požadovaným hygienickým zázemím. Ide o miesta, kde turista má možnosť prezrieť si mapy s cyklotrasou a informačnými tabuľami o zaujímavostiach regiónu. Zvlášť  pre obyvateľov Bratislavy možno takto vytvoriť celodenný program spojený s poznávaním regiónu a i zdraviu prosperujúcom pobyte v prírode. Pre rozvoj cykloturistiky sú však dôležité i ďalšie ubytovacie a stravovacie služby v jednotlivých obciach na cyklotratiach. Zvlášť treba ponúkať regionálne gastronomické špeciality ako sú jedlá z rýb a i poľovnícke špeciality. Bude potrebné vytvoriť sieť ubytovacích možností v súkromných domoch na Záhorí, s certifikovanou kvalitou služieb. Informačné materiály o Záhorí musia súčasne obsahovať program regionálnych podujatí, ktoré môže cykloturista navštíviť v jednotlivých obciach v priebehu celého roka. Zvlášť treba dodržať termíny podujatí, aby v rovnakom čase neboli organizované duplicitné podujatia, čím sa zvýši návštevnosť vybraných podujatí.

6.4. Historické a kultúrne podmienky

            Pre návštevníka regiónu sú dôležité najmä možnosti spoznávania historických a kultúrnych podmienok života miestneho obyvateľstva. Jedným z atraktívnych programov turistov sú návštevy a prehliadky hradov, kaštieľov a iných pamiatok. Súčasťou pobytov sú prehliadky rôznych kultúrnych úrovní. Tieto kultúrne podujatia úspešne zaraďujú do programu podujatí na Záhorí.

V Bratislave a v regióne Záhorie sú nevšedné hodnoty, ktoré sú všeobecne známe po stáročia:

Najzachovalejšia pamiatka rímskej architektúry - Gerulata

V mestskej časti Rusovce, patrila k vojenským posádkam na hranici ríše Limes Romanus v období od 1.- 4. stor., v súčasnosti expozícia v prírode.

Najstarší hrad -  Devín 

V mestskej časti Devín, pri sútoku riek Dunaj a Morava, prvá písomná zmienka je z r. 846, v 13. stor. bol vybudovaný kamenný hrad, v 16. stor. goticko - renesančná pevnosť, v r. 1809 ho zničili napoleonské vojská, od r. 1973 prebiehajú archeologické výskumy a konzervácia hradu.

Najkomplexnejšia rezervácia

Národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla - prírodný komplex výbežku Malých Karpát s mimoriadnymi botanickými, zoologickými, geologickými a paleontologickými hodnotami s najbohatšou lokalitou morskej fauny - Sandberg.

Najzápadnejšie položená obec v rámci SR

Je to Záhorská Ves, ktorá poskytuje možnosť hraničného priechodu do Rakúska kompou cez rieku              Moravu.    

Najstaršie mariánske pútnicke miesto na Slovensku

Je to Marianka, ktorá sa nachádza na medzinárodnej mariánskej turistickej trase Mariazell - Czenstochowa. Je to významná lokalita barokových sakrálnych stavieb, so zázračným prameňom, kaplnkami a krížovou cestou.

Sväté schody - v Malackách

V kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa nachádza verná napodobenina jeruzalemských schodov za 17. stor., po ktorých kráčal Ježiš Kristus do súdnej siene, podobné sú vo Vatikáne.

Najzápadnejšia Chránená krajinná oblasť Záhoria

Jej časť Niva Moravy je zapísaná medzi medzinárodne významné mokrade podľa Ramsarskej konvencie. Je to oblasť s najvýraznejším nahromadením viatych pieskov v strednej Európe.

Cyklomagistrála pri rieke Morave

Bratislava - Devín /pod hradom Devín/ - Holíč /24 km/ - nenáročná cyklotrasa v krásnom prírodnom prostredí, v Záhorskej Vsi možnosť prechodu do Rakúska kompou.

Hrad Devín

Hrad a obec sú Devín na sútoku Dunaja a Moravy. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou. Hradné bralo bolo osídlené v praveku od eneolitu, v dobe rímskej tu bola predsunutá rímska stanica patriaca vojenskému táboru Carnuntum /naďaleko Hainburgu v Rakúsku/. Opevnenie na hradnom vrchu vybudovala už tamojšia rímska posádka. Významná slovanská pevnosť a kmeňové sídlo slovanských kniežat písomne doložené vo fuldských análoch z r. 846 ako pevnosť Dowina. Devín bol dôležitým vojenským centrom Veľkomoravskej ríše, v 9. storočí tu sídlil Mojmír a Rastislav. Po zániku Veľkomoravskej ríše bol hrad súčasťou uhorských pohraničných strážnych hradov na západe. Kamenný hrad je prvý raz doložený v r. 1288. V 1. polovici 15. storočia a v 16. storočí patril Pálffyovcom. V r. 1809 ho zničili napoleonské vojská. V období národného obrodenia sa stal symbolom slávnej minulosti a národnej samobytnosti Slovákov, od r. 1836 je miestom výletov uvedomelej generácie. Pamätný je výlet 24. apríla 1836, na ktorom prijali program pozdvihnutia slovenského ľudu. Po oslobodení od r. 1959 sa tu konali Slovanské dni. Od roku 1973 je v hradnom areáli archeologický výskum a konzervácia hradných ruín. Súčasne je prístupný verejnosti. Devínska hradná skala je chránený prírodný výtvor.

Pajštúnsky hrad

Zrúcanina hradu sa nachádza v pohorí Malých Karpát nad obcou Borinka. Hrad patril do sústavy kráľovských strážnych hradov, ktoré prebrali od 13. storočia ochranu hranice Uhorska. Písomný doklad o hrade pochádza z roku 1273. Najstarší majitelia hradu vlastnili i panstvo Stupava. Od 14. storočia patril hrad grófom zo Svätého Jura a Pezinka. K hradu patrilo desať okolitých dedín, vrátane Stupavy. V 18. storočí hrad vyhorel, po požiari ho opravili a ďalej využívali. Na začiatku 19. storočia sa panstvo z hradu presťahovalo do nového sídla  v Stupave. Počas Napoleonovho ťaženia v roku 1810 francúzske vojská hrad zničili a doteraz leží v ruinách. V roku 1867 hrad spolu s majetkami odkúpili Károlyovci. V roku 1945 prešiel hrad do vlastníctva štátu a je vyhľadávaným miestom turistov.

Kaštieľ v Stupave

Starý vodný hrad pochádza z r. 1271 a patril kráľovi. Hrad viackrát menil majiteľov. Monumentálny barokový kaštieľ bol postavený v 17. storočí. V 16. a 17. storočí patril k nemu aj Pajštúnsky hrad. Gróf P. Pálffy začal s rozsiahlou prestavbou. Kaštieľ mal poschodovú trojkrídlovú dispozíciu, štyri nárožné vežovité prvky, vlastnú kaplnku, vodnú priekopu, neskôr dobudovali vstupnú bránu. V roku 1867 sa novým vlastníkom kaštieľa stali Károlyovci, ktorí kaštieľ postavili v romantickom duchu s použitím rokokových vzorov. V tomto období bol založený park. Súčasťou parku je vodná nádrž, umelý ostrovček, platanové stromy a mohutná gaštanová alej. Za druhej svetovej vojny bol kaštieľ poškodený. V súčasnosti sa kaštieľ využíva ako sociálny ústav.

Kaštieľ v Malackách

Pôvodný kaštieľ bol postavený v 16. storočí. Gróf Pálffy ho dal v roku 1656 prebudovať na františkánsky kláštor. Začiatkom 19. storočia ho prebudovali v klasicistickom slohu na moderné šľachtické sídlo Pálffyovcov. Súčasťou kaštieľa je anglický park rozkladajúci sa na výmere 28 ha. Najznámejším prvkom parku je pôvodná platinová alej. V ostatnom období vykonali rekonštrukcie parku a bol sprístupnený pre verejnosť. V súčasnosti kaštieľ slúži ako zdravotnícke zariadenie. 

Kaštieľ vo Veľkých Levároch

Obec Veľké Leváre sa prvý raz spomína v roku 1378. Od 16. storočia bolo v obci sídlo veľkolevárskeho panstva. Súčasný barokový kaštieľ postavili v roku 1723 na starších gotických a renesančných základoch. Súčasťou kaštieľa bol i francúzsky park.

V polovici 19. storočia ho prebudovali na anglický park. V parku sa nachádzali romantické pavilóniky s alegorickými sochami. V súčasnosti je park zdevastovaný a výzdoba je poškodená.

6.5. Náučný chodník Záhorie

            Západnú hranicu Slovenska s Rakúskom predstavuje rieka Morava, ktorá v minulosti tvorila hraničné pásmo, tzv. železnú oponu. V tomto prísne stráženom priestore boli takto zakonzervované pôvodné rastliny a živočíchy, územie ostalo bez väčšieho vplyvu človeka. Teraz je toto územie súčasťou nížinnej chránenej oblasti Záhorie. Niektoré časti sú aj národnými prírodnými rezerváciami, významné sú vtáčie územie a mokrade, ktoré v rámci Ramsarskej konvencie o ochrane mokradí medzinárodného významu, sú zahrnuté do štruktúr európskej ochrany prírody.

            Úlohou štátu, samosprávy a neziskových organizácii je v tomto prostredí zachovať ekosystém územia, a to od sútoku Moravy a Dunaja až po sútok Moravy a Dyje. S využívaním extenzívneho ekologického poľnohospodárstva orientovaného na rozvoj ekofariem a tradičného spôsobu hospodárenia zachovať tento zelený  pohraničný pas pre rozvoj ekoturistiky. Už v roku 2004 bol v tomto území uvedený do prevádzky najdlhší náučný chodník na Slovensku, ktorý meria až 80 km. Náučný chodník vybudovala organizácia DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR, Správa Chránenej krajinnej oblasti Záhorie, Slovenským vodohospodárskym podnikom š.p., OZ Bratislava, závod povodia Moravy a ďalšími organizáciami. Do realizácie projektu sa zapojili i priľahlé obce ako Vysoká pri Morave, Záhorská Ves, Láb, Suchohrad, Gajary, Veľké Leváre, Malé Leváre, Moravský Svätý Jur, mestská časť Bratislava - Devín, mestská časť Bratislava - Devínska Nová Ves, mestská časť Bratislava - Záhorská Bystrica a mesto Stupava.

            Náučný chodník na Záhorí sa skladá z 39 informačných tabúľ, ktoré upozorňujú návštevníkov na najdôležitejšie informácie o prírodných, kultúrnych a historických zaujímavostiach územia. Ide teda o „turistického sprievodcu“, ktorý v slovenskom, nemeckom a anglickom jazyku sprostredkováva návštevníkom informácie s popisom, kde pozoruhodnosti nájde. Prostredníctvom mapiek, fotografii, grafov, kresieb a textov sprostredkováva sprievodca potrebné informácie pre lepšie poznanie tohto územia.

            Prvá tabuľa na sútoku rieky Dunaj a Morava je na starobylom Devíne, informuje o základných parametroch náučného chodníka. Text približuje históriu krajiny okolo Devínskej brány. Ďalšia tabuľa poskytuje informácie o zaplavovaných jazerách pri Bratislave, ktoré vznikli po regulácii rieky Morava. Hladina vody v jazerách je závislá od hladiny rieky, čím vzniká zaujímavé spoločenstvo rastlín. Od tretej po siedmu tabulu sú informácie o teplomilnom rastlinstve najjužnejšieho výbežku Malých Karpát, o veľkomoravských hradiskách v Devíne a Devínskej Novej Vsi, o slovensko - avarských pohrebiskách, o histórii obce Devínska Nová ves. O rieke Morave sú ďalšie informačné tabule až po číslo 17, ktoré postupne informujú o faune, rybách, lúkach, mŕtvych ramenách, o regulácii rieky, o tom, prečo je potrebné zachovať zaplavené lúky, o vtákoch, lužných lesoch, ochrane tunajšej prírody a o vzťahu ľudí a rieky Moravy.

            Ďalšie informačné tabule poskytujú zaujímavosti o priľahlých obciach Láb, Veľké Leváre, Vysoká pri Morave, Záhorské Ves, Suchohrad a Gajary. V obci Vysoká pri Morave sú významné archeologické náleziská z mladšej doby bronzovej, rímskej a veľkomoravskej. V Záhorskej Vsi bolo osídlenie už od praveku, Suchohrad má Pálffyho majer, Karlov Dvor a Gajary sú predstavené ako zemepanská obec na Jantárovej ceste.

            Niva rieky Moravy je známa i ako nálezisko nafty a plynu. O histórii ťažby ropy a plynu na Záhorí dostane tu návštevník podrobné informácie. Ďalšie informácie sú o rieke Rudava, ktorá vo svojej spodnej časti bola vyhlásená za medzinárodne významnú mokraď. Ďalšie tabule informujú o vojenskom opevnení z tridsiatych rokov 20. storočia od Devína až po Kúty. Je zachovaný systém ochranných bunkrov vďaka chránenému pohraničnému územiu z  polovice minulého storočia.

            Obce Malé a Veľké Leváre sú známe svojou rekreačnou oblasťou Rudava, kde sú dobré podmienky pre rybolov a rekreáciu. Pre turistov je zaujímavý habánsky dvor vo Veľkých Levároch, ale aj barokový kaštieľ s parkom a vzácnymi drevinami. Zaujímavé sú i informácie o netopieroch, ktorých žije na Záhorí 17 druhov, z toho 4 druhy žijú pri vode. Ďalšie tabule informujú o priechodoch cez rieku Moravu, o bobroch - chránenom druhu živočíchov, ktorý sa do tohto prostredia vrátil. Ďalšie informácie sú o divých husiach a iných zaujímavostiach tohto vodného prostredia.

            Náučný chodník nivou rieky Moravy končí v Moravskom Svätom Jáne. Poskytuje tu turistom ucelený pohľad na prírodu, kultúru a históriu Záhoria, je to škola v prírode najmä pre mladú generáciu. Do údržby náučného chodníka sa preto musia zapojiť obce,  cez ktoré prechádza náučný chodník. Bude nutné ešte dobudovať infraštruktúru náučného chodníka pre cyklistov s možnosťou ubytovania a stravovania.

6.6. Turistický náučný program

            K produktom cestovného ruchu v pohraničnom pásme možno zaradiť i program tzv. fotosafari. Ide o individuálne fotografovanie zaujímavostí regiónu, najmä prírodné prostredie, flóru a faunu, historické pamiatky a ďalšie zaujímavosti. Fotografovanie môže byť individuálne, prípadne skupinové, so sprievodcom pri dodržaní všetkých zásad ochrany prírody. Jednodňový, prípadne viacdňový program možno spojiť i s výukou práce s digitálnym fotoaparátom. Účastník fotosafari obdrží trasy s pokynmi, prípadne „sprievodcu“ trasy s podrobným vyznačením zaujímavostí na navrhnutej trase.

            Námety na fotografovanie:

Vodné vtáctvo 

Zázemie rieky Moravy, Jakubovské rybníky, ale i Labské jazero sú známe lokality vodného vtáctva. Fotografovanie je vhodné na jar a jeseň, prípadne počas ich zimovania. Nevhodné je v čase hniezdenia vtákov. V lokalite Jakubovské rybníky je možnosť fotografovať 38 druhov vodného vtáctva ako napríklad kormorán veľký, labuť veľká, hus divá, kačica divá, čajka sivá a ďalšie vtáky.

           

Kvety vo voľnej prírode

Oblasť je veľmi bohatá na druhové zastúpenie kvetov. V oblasti Moravy, rybníkov, jazier a kanálov ide hlavne o vlhkomilnú flóru. Z množstva kvetov sú to najmä kosatec, lekná, orchidey a ďalšie kvety. Na Slovensku je 50druhov divo rastúcich orchideí a ich zastúpenie je i na Záhorí v lokalitách Devínska kobyla, Sandberg, Fialkové údolie, Abrod a inde.

           

Hrady, zámky a iné pamiatky 

Sú najlákavejšími objektmi fotografovania. Najznámejším hradom v regióne je Devín, ktorý je vďačným objektom fotografovania z rôznych pohľadov od Devínskej kobyly alebo rieky Dunaj a Morava. K ďalším známym hradom patria Bratislavský hrad, Červený kameň, Pajštún, Plavecký hrad a iné. K menej známym patrí hrad Kuchyňa a Dračí hrádok pri Pajštúne. Zaujímavý je i kaštieľ v Malackách, Stupave, kláštorný komplex v Marianke a iné pamätihodnosti. Obdivovanými objektmi sú kostoly, kostolné veže, kaplnky a iné objekty a obciach regiónu.

           

Krajina, výhľady a panorámy 

Sú vhodným objektom pre fotografovanie na Záhorí. Počas putovania po cyklotratiach na Záhorí sa naskytajú rôzne krajinné motívy ako fotografovanie rieky Moravy pri východe a západe slnka, zátišia, ranné hmly a pod. Vzhľadom na nížinný charakter krajiny pre fotenie panorámy a výhľadov treba vystúpiť na vyššie svahy Devínskej kobyly, Malých Karpát a podobne.

           

Pre účastníkov cykloturistiky sú zaujímavé informácie na paneloch alebo označenie pamiatok a zaujímavostí. Imidžový panel pre označené pamiatky a zaujímavosti územia je najlepším pútačom pre návštevu označeného miesta. Pri cyklotratiach sú umiestnené rôzne panely :

            - panel širšieho okolia, napríklad s označením Devína, Malaciek, Marianky a ďalších zaujímavostí

               v regióne,

            - panel mikroregiónu, viacej obcí,

- samotné panely obcí.

            Z hľadiska informovanosti turistov je prehľadné označenie pamiatok veľmi dôležité.

7.     Remeselná výroba

         Rozvoj vidieckeho cestovného ruchu si možno len ťažko predstaviť bez prezentovania osobitostí jednotlivých regiónov, remeselnej a domácej výroby, architektúry, oblečenia, gastronómie, folklóru a zvykov. Práve ľudová kultúra na vidieku  spolu s primárnou ponukou predstavujú silnú stránku rozvoje cestovného ruchu vo vidieckych regiónoch Slovenska. Preto jedným z motívov účasti turistov vo vidieckom cestovnom ruchu je spoznávanie kultúry, osobitne prvkov ľudovej kultúry,  medzi ktoré patrí aj remeselná výroba

7.1. Význam remeselných tradícií

            Produktom vidieckeho cestovného ruchu rozumieme všetko čo sa ponúka na spotrebu a má schopnosť uspokojiť potreby a očakávania turistov. Z hľadiska marketingu ide o zážitok zo spotreby produktov a efektov, ktoré návštevník očakáva počas cestovania a pobytu vo vidieckom prostredí. Tradičné remeslá a domáca výroba sa zakladá na miestnych a regionálnych tradíciách. Remeslá sa rôzne klasifikujú. Z hľadiska miesta ich vykonávania  ide o dedinské a mestské remeslá. Podľa použitého materiálu sú to remeslá drevospracujúce, kovospracujúce, remeslá spracujúce vlákna, kožu, kosť a rohovinu, potravinárske remeslá, stavebné remeslá, remeslá spracujúce kameň, hlinu a ostatné remeslá.

            Oboznamovanie účastníkov cestovného ruchu s remeselnou výrobou je možné viacerými spôsobmi. Prvou z nich je pasívne vizuálne sledovanie práce  a komunikácia s remeselníkmi. Zaujímavé je predvádzanie tradičných remesiel v múzeách ľudovej kultúry, v remeselných dielňach, na jarmokoch, počas kultúrno-spoločenských podujatí. V rámci vidieckej turistiky sú zaujímavé i kurzy remesiel, kde si účastník  vytvorí vlastný výrobok. Vhodným spôsobom prezentácie spôsobu života na vidieku  a ľudovej kultúry je i beseda s miestnymi obyvateľmi spojená s ukážkou remeselných výrobkov.

            Pre turistov sú zaujímavé pobyty v rodinách poľnohospodárov alebo remeselníkov, kde účastník má možnosť zúčastniť sa na každodenných prácach v hostiteľskej rodine ako napríklad pri výrobe ovčích produktov, pletení prútených košíkov, tkaní kobercov, rezbárstve, pečení domáceho chleba, zbere a spracovaní ovocia, zeleniny, lesných plodov, výrobe ozdôb zo šúpolia, vyšívanie a ďalšie práce.

            Pre prezentáciu remesiel v rámci vidieckej turistiky treba vytvoriť organizačné a finančné predpoklady. Ide o spoluprácu nielen medzi remeselníkmi v obci a regióne, ale i o spoluprácu podnikateľov so samosprávou, štátnou správou a tretím sektorom. Významným subjektom sú i občianske združenia a regionálne zväzy vidieckeho cestovného ruchu. Len na základe kooperácie týchto subjektov je možné vytvoriť produkt, ktorý komplexne uspokojí potreby účastníkov vidieckej turistiky. Organizátorom tejto spolupráce a i predajným miestom regionálnych výrobkov a produktov je turistická informačná kancelária.

            Kultúra obcí a regiónov môže byť takto dostatočným lákadlom pre účastníkov vidieckeho cestovného ruchu, ak sa na jej spoznávanie vytvoria prijateľné podmienky. Úroveň a kvalita ponuky v jednotlivých regiónoch je rozdielna, závisí od miestnych tradícii, medziľudských vzťahov, úrovne vzdelávania, množstva pracovných príležitostí, podnikateľských aktivít, materiálnej vybavenosti a od ochotných organizátorov kultúrneho života. Dôležitým predpokladom je i komplexné posúdenie jednotlivých výrobkov a produktov z hľadiska ich pôvodu, využitia miestnych surovín, ručnej práce a uspokojenia potrieb turistov.

7.2. Skúsenosti z ČR

Z iniciatívy Regionálneho environmentálneho centra Českej republiky začali vykonávať svoju činnosť už tri regionálne združenia zamerané na označenie, ochranu a propagáciu tradičných regionálnych výrobkov. Vytvorili miestne akčné skupiny, ktoré pôsobia v troch českých regiónoch, kde udeľujú označenie miestnych výrobkov:

- Vyrobené v Beskydách,

                                   - Moravský kras - originálny produkt,

                                   - Krkonoše - originálny produkt.          

Každý región má svoj neopakovateľný charakter ovplyvnený prírodným bohatstvom, kultúrou, remeslami a storočnými tradíciami miestnych obyvateľov. Výrobky a produkty, ktoré pochádzajú z regiónu, nesú časť jeho charakteru do ktorého je vložená práca miestnych remeselníkov a poľnohospodárov. Preto udeľovanie označenia miestnych výrobkov je cesta ako zachovať ich pôvod, aby turista alebo návštevník regiónu si odniesol kvalitný, originálny výrobok a tak podporil nielen výrobcu, ale aj ekonomiku regiónu a zároveň takto ochraňoval životné prostredie.

Označenie miestnych výrobkov je jedna z možností ako spojiť ochranu prírody a kultúrneho dedičstva s výrobnou činnosťou človeka. Označenie originálnych výrobkov v regiónoch so špecifickou kultúrou a prírodným bohatstvom takto prispieva k jeho lepšej predajnosti. Označené miestne originálne výrobky napomáhajú zviditeľniť celý región a posilniť jeho „image“. Vďaka systému značenia miestnych výrobkov dochádza k rozšíreniu kontaktov medzi podnikateľmi, zástupcami verejnej správy, ochrancami prírody, podnikateľmi v cestovnom ruchu, čím sa vytvárajú i nové formy spolupráce v rámci regiónu. Udelenie značky znamená pre výrobcu predovšetkým efektívnu formu reklamy a propagácie. Značka a s ňou i certifikované výrobky sú propagované predovšetkým v rámci cestovného ruchu, sú uverejnené v katalógoch a distribuované predovšetkým do turistických informačných centier. Informácie o certifikovaných výrobkoch sú publikované v regionálnych i národných médiách. Súčasne sa tak prehlbuje spolupráca s pracovníkmi cestovného ruchu a miestnou samosprávou.

Značka originality sa udeľuje výrobkom spotrebného charakteru určeným pre bežných zákazníkov a turistov. Ide o tri kategórie výrobkov:

-         remeselné výrobky a umelecké diel - napr. výrobky z dreva, skla, papiera, slamené ozdoby, keramika , krajky, nábytok, úžitkové  predmety, pohľadnice a ďalšie výrobky,

-         potraviny a poľnohospodárske produkty - napr. mlieko, syry, mäso, ryby, pečivo, obilniny, ovocie, zelenina, víno, nápoje, kompóty, ako aj šťavy a mušty, destiláty, med a pod.,

-         prírodné produkty - napr. lesné plodiny, liečivé byliny, čaje, extrakty z rastlín pre kozmetické účely, kompost, minerálna voda a podobne.

Aby mohol výrobok získať certifikovanú značku originálneho regionálneho výrobku musí prejsť procesom jeho certifikácie. Tento proces spočíva v hodnotení výrobku nezávislou certifikačnou komisiou. V prípade, že komisia udelí označenie výrobku, získa certifikát, ktorý oprávňuje výrobcu k užívaniu značky na dva roky. Potom sa certifikácia opakuje znova. Komisia má 11 členov, zložená je z výrobcov a ďalších subjektov, ako sú správa chránenej oblasti, obchodná a priemyselná komora, zástupca regionálneho združenia cestovného ruchu, zástupca vyššieho územného celku, zástupca tretieho sektora a ďalší odborníci. Komisia sa schádza minimálne štvrťročne podľa počtu žiadateľov o certifikáciu výrobkov, posudzuje, či výrobok spĺňa stanovené kritériá, ktoré platia tak pre výrobcu, ako aj samotný výrobok.  Napríklad, výrobca musí mať trvalý pobyt v regióne, musí mať pre výrobok  klasifikáciu, zaručiť dodržiavanie všetkých predpisov a noriem výroby /kvalita, hygiena, financie/ a musí vylúčiť všetky nežiadúce vplyvy na prírodu. Regionálny výrobok musí spĺňať minimálne dve kritériá: výrobok má tradíciu v regióne, výrobok je vyrobený z miestnych surovín,  je vyrobený ručne,  nesie charakteristický motív regiónu, má výnimočnú kvalitu.

7.3. Originálne výrobky v SR

            Regionálne environmentálne centrum - REC Slovensko je hlavným organizátorom udeľovania znakov pôvodným regionálnym produktom na Slovensku. Prvé certifikáty získali výrobcovia produktov so značkou NATURA 2000 - Poľana, už v roku 2005. Na Podpolianskych folklórnych slávnostiach v Detve udelili prvé certifikáty pre tieto výrobky :

      -    čaje, sušené zmesi liečivých rastlín

-         predaj služieb ponuky vidieckeho turizmu /ubytovanie, stravovanie, rodinné farmy,   

-         skalolezectvo,    

-         sprievodcovia,  športové požičovne,  jazdy na koňoch,  turistika a  cykloturistika/, semeno smrekovca opadavého.

Miestne označenie NATURA 2000 nenahrádza nijakú dobrovoľne zavedenú značku alebo certifikát výrobkov či služieb. Vyjadruje a zdôrazňuje pôvod konkrétneho produktu vyrobeného alebo poskytovaného v danom území navrhnutom do NATURA 2000 a je zárukou toho, že jeho výroba alebo poskytované služby nie sú v rozpore s cieľmi ochrany územia európskeho významu.

Najnovšie vznikajú na Slovensku ďalšie iniciatívy na udeľovanie označenia pôvodných výrobkov a produktov. Tak napríklad centrum environmentálnych aktivít z Trenčína nadväzuje na staršiu iniciatívu Občianskeho združenia Tradície Bielych Karpát z Hoštetína na Moravskej strane bielokarpatského pohoria.  Rovnaký názov na obidvoch stranách hraníc nie je náhodný, vyjadruje úzku cezhraničnú spoluprácu v ochrane prírodného a kultúrneho dedičstva. Zmyslom tejto spolupráce je spoločný marketing miestnych produktov, pomôcť výrobcom ich predať a tak posilniť ich ekonomiku. Výrobky pre ktoré budú udeľovať pôvodné označenie musia spĺňať tieto kritériá:

- spotrebný tovar alebo poľnohospodárske a prírodné produkty vyrobené v Bielych Karpatoch,

- zaručenie štandardnej kvality,

- šetrnosť k životnému prostrediu,

- jedinečnosť spojená s regiónom.

Regionálne environmentálne centrum Slovensko pripravuje v tomto roku udeľovanie certifikátov pôvodným výrobkom a produktom z Kysúc a Záhoria. V regióne Kysúc vytvárajú výrobky z miestnych surovín, ručne spracované originálne s výnimočnou kvalitou, ktoré sú súčasne i šetrné k prírode a nadväzujú na tradície. Sú to napríklad originálne výrobky desiatok domácich výrobcov z rôznych odvetví tradičnej remeselnej a umeleckej tvorby ako sú rezbárske výrobky, košikárstvo, výrobky z drôtu, tvorby kraslíc, medovnikárstvo, výroba ľudových hudobných nástrojov, paličkovanie, včelárske výrobky, čipkárstvo a ďalšie tradičné a moderné techniky. Viacerí výrobcovia dosahujú v tejto práci vynikajúce výsledky na trhu.

Podobne región Záhorie má celý rad svojich originálnych výrobkov a produktov. Sú to napríklad keramické výrobky Habánov na Záhorí vo Veľkých Levároch, ktorých preslávila výroba fajansy - polievanie hlinených nádob priezračnou cínovo- olovnatou glazúrou. Tieto výrobky vyrábajú v Senici, kde nadväzujú na tradíciu habánskych keramických vzorov úžitkovej keramiky ako sú taniere, hrnčeky, vázy, čutory, popolníky, svietniky a ďalšie výrobky.

Podobne Záhorie preslávil zber hríbov v ihličnatých borovicových lesoch. Desiatky zberateľov z Bratislavy a širokého okolia navštevujú Záhorie s cieľom zberať nielen hríby, ale i ďalšie liečivé rastliny, ktoré sú vhodné na výrobu čajov. V Šaštíne je tradičná výroba čajov, ktoré využívajú liečivé rastliny zo Záhoria. Podobne spracúvajú sušené hríby zo Záhoria, ktoré sú vzácnym artiklom na trhu .

Záhorie má bohatú tradíciu výroby zeleniny, ktorú dodávali na bratislavský a i viedenský trh. Známa je najmä kapusta zo Stupavy, ktorej výrobe sa venujú celé rodiny. Celoročný predaj kyslej kapusty na trhoviskách v Bratislave prináša pre obyvateľov finančný príjem a pracovné príležitosti. Známe sú i rôzne súťaže v príprave kapustovej polievky s rôznymi ingredienciami, ktoré vytvárajú originálnu chuť tohto jedla. Podobne známe sú i „skalické trdelníky“, pečené múčne výrobky, ktoré sú hľadaným produktom trhu na západnom Slovensku. Počas fašiangov na Záhorí pečú šišky, ktoré napichujú na šable účastníkom fašiangového sprievodu. Tradície fašiangov sú na Záhorí zaujímavým spestrením obyvateľom počas zimných mesiacov. Záhorie je známe i ako bohatý poľovnícky a rybársky revír. Výrobky z diviny sú vyhľadávaným produktom na stole v rôznych reštauráciách západného Slovenska. Podobne i med je regionálnym produktom.

Záhorie je to známe i z hľadiska náboženských tradícii. Najznámejší je Šaštín, kde sa nachádza kostol Bazilika minor. Je známe pútnické miesto, kde návštevník získa i rôzne suveníry s náboženskými motívmi. Podobne je známe pútnické miesto Mariánka. V gotickom kostole z roku 1377 je na oltári soška Madony z 14. storočia. 

V obci Láb sú známe typické kroje, zachovalá architektúra domov s maľovaným nábytkom. Lábčania boli roľníci, zaoberali sa pestovaním zeleniny, ale i remeslami ako stolárstvo, rezbárstvo, úžitkárstvo a iné remeslá. Podobne v Plaveckom Podhradí sa obyvatelia venovali práci v lese, páleniu vápna, výrobe dreveného poľnohospodárskeho náradia, výrobe maľovaného nábytku a drevených plastík. Niektoré tradičné výrobky môžu byť certifikované v regiónu Záhorie.

V regióne Záhoria pôsobia desiatky remeselníkov, ktorí sa orientujú na pomerne širokú ponuku výrobkov. V prílohe číslo 5 uvádzame prehľad vybraných remeselníkov zo Záhoria.

7.4. Príklad úspešného podnikania

            Medzi najúspešnejšie keramické dielne na západnom, ale i celom Slovensku možno zaradiť dielňu Jozefa Húšeka s manželkou v Sekuloch, okres Senica. Majiteľ dielne Jozef Húšek získal vzdelanie na Južnej Morave, vyučil sa za keramikára vo Veľkých Opatovciach. Firma Sekulská keramika vznikla ešte v roku 1990, Jozef Húšek začínal sám, v súčasnosti má už 18 pracovníkov.

            Sekulská keramická dielňa sa zamerala na výrobu kameniny, ktorá plní národné požiadavky súčasného spotrebiteľa. Nadväzuje na tvary blízke ľudovej úžitkovej hrnčiarine, ale aj iných úžitkových predmetov zachovaných v múzeách a domácnostiach na Záhorí. Ide teda o poňatie nenadväzujúce na tradíciu habánskej fajansy, ale na jednoduchšie menej zdobené hrnčiarske práce. V dielni pracujú manufaktúrnym spôsobom, na výrobu využívajú kaolín. Technológia výroby pozostáva z odlievania všetkých výrobkov do foriem a z vypaľovania. Charakteristickým znakom sekulských výrobkov je svetlohnedá piesková farba s hnedým melírom a hnedým dekórom.

             V súčasnosti vyrábajú v Sekuliach až 450 druhov keramických výrobkov. Navštevujú všetky významné jarmoky a folklórne slávnosti na Slovensku, ako napríklad vo Východnej, Terchovej, Trnave, Pezinku, Myjave, Banskej Bystrici, Kežmarku a inde, kde majú možnosť okrem predaja výrobkov zistiť informácie o záujme obyvateľstva o jednotlivé druhy úžitkových výrobkov. Na základe tohto prieskumu zaraďujú jednotlivý sortiment výrobkov do programu výroby. Pravidelne každoročne navštevujú rôzne výstavy, ako napríklad Gastro a Slovakiatour v Bratislave, ale aj výstavy cestovného ruchu v Košiciach, či Banskej Bystrici a Trenčíne. Svoje výrobky ponúkajú napríklad na hrade Červený kameň, ale aj na termálnom kúpalisku v Podhájskom, kde o sekulskú keramiku majú veľký záujem českí turisti.

            Na dvore rodinného domu Jozefa Húšeka je i prvé súkromné sekulské múzeum, ktoré vzniklo v roku 2003. Obsahuje desiatky starých úžitkových predmetov, z domácností ako je nábytok, domáce kroje a ďalšie predmety, ktoré získali od obyvateľov Záhoria. Na dvore je i roľnícky voz, chomúty, poľnohospodárske náradie, ktoré používali roľníci na Záhorí. Pán Jozef Húšek ponúka pre návštevníkov Sekul okrem prehliadky výroby keramiky a múzea i občerstvenie v reštaurácii pre 50 návštevníkov. Spája takto ponuku remeselných výrobkov i s vidieckou turistikou. Návštevník má možnosť v dielni, alebo na dvore vytvoriť si vlastný výrobok, ktorý mu bude pripomínať návštevu Sekul. Pre nahlásené turistické skupiny organizujú i prehliadku sútoku riek Dyje a Moravy, t. j. hranicu troch štátov SR, ČR a Rakúska. Návštevníci tu majú možnosť vidieť i vojenské bunkre z obdobia druhej svetovej vojny v pohraničnom pásme. Po celú dobu návštevy Sekul organizátori zabezpečia návštevníkom i gastronomické špeciality, ako sú opekané prasiatka, zabíjačkové špeciality a iné záhorácke výrobky.  

            Sekulská keramika neostáva iba pri tejto ponuke, pripravuje výstavbu ubytovacieho zariadenia pre 8 ľudí, tak ako je to bežne na druhej strane Moravy v Rakúsku. Návštevníci cyklotrás na Záhorí budú mať takto možnosť návštevy ďalšej atrakcie vidieckej turistiky. Je to jeden reálny uskutočnený projekt remeselného podnikania vo vidieckej turistike, ktorý určite získa i ďalších nasledovníkov na Záhorí.

                                

8.     Návrh opatrení na ďalší rozvoj vidieckej turistiky v regióne Záhorie a jej napojenie na mesto Malacky, Stupava a BSK

                 Významné mesto v marketingových aktivitách miestnych a regionálnych samospráv má vidiecka turistika. Hlavným cieľom navrhovaných opatrení je podpora tvorby pracovných miest na vidieku a diverzifikácie príjmov vidieckeho obyvateľstva z cestovného ruchu. Predpokladom plnenia týchto cieľov je budovanie verejnej infraštruktúry, ktorá zahŕňa v podmienkach skúmaného regiónu nasledovné oblasti:

8.1 Opatrenia na budovanie verejnej infraštruktúry

Podpora budovania, rekonštrukcie a údržby technickej infraštruktúry

Zahŕňa cesty a chodníky, železničnú dopravu, vodovodné a kanalizačné siete, verejné osvetlenie, parkoviská, verejné WC, ČOV a ďalšie zariadenia. Uvedené podmienky pre rozvoj vidieckej turistiky sú v mikroregióne nedostatočné. Racionalizačné opatrenie postihli i regionálnu železničnú osobnú dopravu z Bratislavy do Záhorskej Vsi. Treba pripojiť opatrenia na podporu budovania infraštruktúry z fondov EÚ, podobne ako v ostatných regiónoch Slovenska. Súčasný stav a zaradenie okresu Malacky do BSK znevýhodňuje tieto mikroregióny pri finančnej podpore z fondov EÚ.

Podpora obnovy a využívanie, resp. sprístupnenie historických objektov, prírodných a kultúrnych zariadení v regióne.

Pohraničný región nebol v minulosti preferovaný a tak súčasný stav historických objektov, ale aj prírodných a kultúrnych zariadení je v zlom stave. Ojedinelé projekty rekonštrukcií kultúrnych domov v pohraničných obciach zlepšujú vybavenosť obcí, čo je však z hľadiska potrieb ešte nedostatočné. Budovanie cyklotrás na Záhorí umožňuje turistom prístup do obcí i prehliadku historických objektov a prírodných krás najmä v povodí rieky Moravy. V rámci uvedených opatrení bude potrebné prepojenie turistickej ponuky mikroregiónu na mestá Malacky a Stupava.

Podpora budovania, rekonštrukcie a údržby zariadení pre aktívny oddych. 

Ide predovšetkým o cyklotrasy, turistické chodníky, náučné chodníky, konské trasy a iné doplnkové služby v mikroregióne. Aj napriek pomerne hustej sietí a náučných chodníkov cyklotrás na Záhorí s ich úrovňou nemôžme byť spokojný najmä z hľadiska cezhraničnej spolupráce s Rakúskom. Pri užšom prepojení cyklistických chodníkov na Rakúsko, Českú republiku a Maďarsko možno očakávať náročnejšiu klientelu zákazníkov, ktorí požadujú vyšší štandard služieb najmä ubytovacích, stravovacích ale aj ďalších doplnkových služieb pre trávenie voľného času.

Podpora budovania a údržby priestorových informačných systémov

Sú to pútače, smerové tabule, orientačné mapy a ďalšie propagačné materiály. V súčasnosti tento informačný systém nie je v mikroregióne plne zabezpečený. Chýbajú najmä informácie v nemeckom jazyku pre zahraničných turistov. V spojitosti s budovaním cyklotrás možno očakávať skvalitnenie priestorových informačných systémov v mikroregióne, obcí vedľa  rieky Moravy.

Podpora budovania a prevádzky turistických informačných kancelárii, informačných bodov a informačných centier .

I napriek tomu, že v rámci projektov cezhraničnej spolupráce vznikli väčšie turistické informačné kancelárie, ich ďalšia prevádzka je ohrozená z hľadiska zabezpečenia finančných prostriedkov z rozpočtu obce. Informačná kancelária v Záhorskej Vsi pri kompe je už v prevádzke. V rámci koncepcii rozvoja informačných kancelárii bude potrebné participovať na ich prevádzke s viacerými obcami mikroregiónu Úzka spolupráca s mestskými informačnými centrami v Malackách a Stupave umožní poskytovať pre turistov potrebné informačné služby, ale nadväzne aj doplnkové služby pre turistov.

Podpora budovania rekonštrukcie a údržby drobnej architektúry

Ide o prístrešky, lavičky, oddychové miesta, detské ihriská, pódia a amfiteátre, zástavky hromadnej dopravy, pútače, odpadové koše a iné zariadenia. Uvedené zariadenia v obciach i na cyklotrasách a  náučných chodníkoch sú dôležité najmä pre rodiny s deťmi, ale i staršiu generáciu. Problémom je údržba jestvujúcich zariadení, ktoré sa vybudovali v rámci rôznych projektov a v súčasnosti chýbajú zdroje na ich údržbu. V rámci vidieckej turistiky je vhodné oddychové priestory budovať najmä pri ubytovacích zariadeniach, cyklotrasách, ale aj v obecných priestoroch v pohraničných obciach mikroregiónu.

Skrášľovanie verejných priestranstiev

Je to dôležitá činnosť v blízkosti atraktivít alebo centier cestovného ruchu.  Ide o výsadbu zelene, terénne úpravy, zariadenia prvkov drobnej architektúry a ďalšie vhodné opatrenia. Súčasný stav verejnej zelene je udržovaný v závislosti od finančných zdrojov jednotlivých obcí. Úlohou samosprávy je v spolupráci s občanmi a občianskymi združeniami zabezpečiť príjemné zelené prostredie pre domácich, ale aj pre turistov. Osvedčili sa aktivity obecných úradov, ktoré vyhodnocujú úroveň okrasných predzáhradiek, čo ovplyvňuje celkový vzhľad obcí. Dôležitou súčasťou vzhľadu obcí je údržba fasád domov, čo v celku ovplyvňuje vzhľad a pohodu v obci.

           

8.2 Opatrenia na skvalitňovanie služieb cestovného ruchu

Podpora rekonštrukcie a modernizácie existujúcich zariadení služieb vidieckeho cestovného ruchu

Ich cieľom je zvýšenie ich kvality. Ide najmä o ubytovacie služby, ktoré v mikroregióne sú na nízkej úrovni. Prevažne sú to turistické ubytovne. Do ubytovacích služieb sa žiada zapojiť obyvateľov mikroregiónu, ktorí majú vybudované a súčasne nevyužité obývacie priestory rodinných domov. Ubytovanie na súkromí je vhodná forma pre vidiecku turistiku, nakoľko turistika má možnosť s obyvateľmi obce komunikovať a tým získavať informácie o živote niektorých obyvateľov. Pre ďalšie zvyšovanie úrovne ubytovacích služieb v mikroregióne bude potrebné využiť schválené Zásady udeľovania znakov kvality pre ubytovacie zariadenia vidieckej turistiky, ktoré spracoval Slovenský zväz vidieckeho turizmu a agroturizmu a následne schválilo i Ministerstvo pôdohospodárstva  SR a Ministerstvo hospodárstva SR.

            Dôležitým predpokladom rozvoja vidieckej turistiky sú i kvalitné stravovacie služby, ktoré v súčasnosti v pohraničných obciach chýbajú. Kvalita súčasných „šenkov“ je nevyhovujúca pre poskytovanie služieb turistom.

Zriadenie nových materiálnych nemateriálnych služieb pre klientov

Napríklad ide o zriaďovanie požičovne športových potrieb pri športových centrách alebo ubytovacích zariadeniach, cykloturistických trás, zriadenie rezervačného systému cez internet, poskytovanie informácii a sprievodcovské služby v nadväznosti na mestá Malacky a Stupavu. Potrebný servis pre bicykle a je potrebné zabezpečiť vo väčších obciach mikroregiónu požičovne bicyklov.

Podpora miestnej a regionálnej spolupráce

Treba im zabezpečiť pri tvorbe produktových balíčkov a spoločnej ponuke služieb. V mikroregióne chýba úzka spolupráca obcí a podnikateľov pri propagácii vidieckej turistiky a ďalších služieb pre turistov. Vytvorenie regionálneho združenia cestovného ruchu umožňuje lepšiu spoluprácu podnikateľov a obcí v pohraničnom pásme. Iniciatívu môže vyvolať aj mestská samospráva Malaciek a Stupavy, nakoľko ide o regionálnu komplexnú ponuku služieb v rámci vidieckej turistiky.

Podpora cielenej propagácie služieb cestovného ruchu

Ide o tvorbu a cielenú distribúciu informačných a propagačných materiálov, tvorbu a obnovu web stránok, účasť na veľtrhoch a ďalších podujatiach zameraných na propagáciu regiónu. Dôležité je i organizovanie seminárov pre podnikateľov vo vidieckej turistike, ich ďalšie vzdelávanie. Pre propagáciu rozvoja cestovného ruchu v mikroregióne povodia Moravy je dôležitá i pozitívna publicita, ako je uverejňovanie článkov v novinách a časopisoch o prírodných krásach, historických pozoruhodnostiach, ako možnostiach poskytovania tak základných ubytovacích a stravovacích služieb, ako aj doplnkových služieb pre turistov.

8. 3 Opatrenia na podporu zvýšenia kvality pracovníkov vo vidieckom turizme

Ide predovšetkým o ich jazykovú vybavenosť, manažérske zručnosti, zákonné normy, prístup k zákazníkovi a podobne. Regionálne združenie cestovného ruchu môže tieto dôležité podporné aktivity zabezpečiť v spolupráci s regionálnou samosprávou. Samospráva má možnosť využiť Podnikateľský inkubátor v Malackách a Regionálna rozvojová agentúra Záhorie v Malackách, ktorá má dobré možnosti ďalšieho vzdelávania podnikateľov vo vidieckej turistike v okrese Malacky.        

            Pre rozvoj vidieckej turistiky treba využiť špecifiká Záhoria, pôvodnú kultúru, históriu, tradičné remeslá, ľudový folklór v jednotlivých obciach regiónu. Pravidelné organizovanie regionálnych kultúrnych podujatí priláka turistov do regiónu.  Z tohto hľadiska je nutné vydávať celoročný kalendár podujatí v regióne podľa jednotlivých obcí.

            Najdôležitejšou atrakciou pre turistov je cykloturistika, ktorá môže prilákať predovšetkým obyvateľov Bratislavy. Popri náučnom chodníku sa žiada vytvoriť oddychové priestory s možnosťou občerstvenia, organizovania „piknikov“, vytvoriť podmienky pre stanovanie s potrebným hygienickým  zariadením.            Jedným z  lákadiel pre turistov je zachovalá príroda pri rieke Morave, ktorá vytvára podmienky tak pre školské, ako aj detské náučné pobyty a exkurzie. Žiada sa vypracovať program pre školské exkurzie, ktoré za účasti sprievodcu poskytnú nové poznatky pre mladých ľudí.

            Podobne rieka Morava vytvára dobré podmienky pre splavovanie rieky, čo môže byť atraktívne pre slovenských, ale aj rakúskych turistov. Podobne ako „Baťov kanál“ na Morave alebo splavovanie Hrona môže byť i vodná turistika vhodná na doplnkový program pre účastníkov vidieckej turistiky na Záhorí pri dodržiavaní zásad pohraničného styku.

            V rámci mikroregiónu pohraničných obcí pri rieke Morave sa žiada pri spracovaní zámerov viac spolupracovať medzi obcami, aby sa program vzájomne dopĺňal, nie dupľoval. Na úrovni mikroregiónu jednotlivých obcí bude potrebné spracovať „Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja“, ktorý zohľadní všetky potreby nielen obyvateľov ale i turistov.

9.     Záver

            V predloženej štúdii sme zhodnotili súčasný stav podmienok rozvoja vidieckej turistiky v obciach „Zeleného pásu“ popri rieke Morave. Popri prírodných danostiach sme charakterizovali historické, spoločenské a kultúrne podmienky regiónu. Najdôležitejším faktorom ďalšieho rozvoja regiónu je ľudský potenciál, ktorý v podmienkach pohraničných obcí nemá v súčasnosti náležité uplatnenie. V niektorých obciach viac ako polovica ekonomicky činného obyvateľstva odchádza za prácou do Malaciek, Stupavy a Bratislavy. Vidiecka turistika preto vytvára podmienky pre nové pracovné príležitosti v mieste bydliska a súčasne umožňuje využitie objektov rodinných domov, kultúrnych, športových a ďalších zariadení.

             Pre vidiecku turistiku na Záhorí vytvárajú tradičné remeslá možnosti väčšieho využitia. Predovšetkým pre habánsku keramickú výrobu vytvárajú sa nové možnosti uplatnenia na trhu s označením pôvodu výrobku.  Podobne i ďalšie tradičné remeslá ako kováčstvo, rezbárstvo, poľnohospodárstvo a iné remeslá sa takto môžu úspešne zapojiť do vidieckej turistiky na Záhorí.

Pre ďalší rozvoj vidieckej turistiky na Záhorí je dôležité ďalšie vzdelávanie pracovníkov vo vidieckej turistike. Ide najmä o jazykovú prípravu, ovládať zásady podnikania  vo vidieckej turistike. Spolupráca miestnej samosprávy, ale aj Bratislavského samosprávneho kraja pri ďalšom vytváraní materiálnych podmienok pre vidiecku turistiku umožní obyvateľom širšie zapojenie do tejto činnosti.

     Dôležitým predpokladom ďalšieho rozvoja regiónu je spracovanie „Programov sociálno-ekonomického rozvoja obcí“, čo podmieňuje i čerpanie prostriedkov na projekty podporované z EÚ. Bude preto dôležité predkladať projekty najmä na dobudovanie potrebnej infraštruktúry, ktorá podmieňuje i rozvoj vidieckej turistiky.

                 Prednosťou mikroregiónu je blízkosť Bratislavy a ďalšie možnosti prepojenia turistických ponúk s ČR a Rakúskom, čo umožní i lepšie využitie materiálnych a ľudských podmienok. Predpokladanie reálnych projektov rozvoja vidieckej turistiky umožní ďalší ekonomický a sociálny rozvoj územia.

     V náväznosti na programovanie stratégie rozvoja cestovného ruchu v meste Malacky bude potrebné spracovať pre územie okresu hlavne priority ďalšieho rozvoja, ktoré zohľadnia odporúčania z tejto štúdie.

Použitá literatúra

1. Aktualizácie rozvojovej stratégie BSK so zohľadnením programovacieho obdobia pre čerpanie štrukturálnych fondov na roky 2007 - 2013, BSK, Bratislava, 2006

2. Hladký J.- Stratégia rozvoja CR v obciach mikroregiónu, Piešťany, 2005

3. Hudek V. - Hudeková Z., Od železnej  opony k Zelenému pásu :  hranice rozdeľujú, príroda spája, REC, Bratislava, 2007

4. Haspra R., - Mach F., Vidiecky turizmus a agroturizmus na Slovensku,  SZVTA, Bratislava, 1993

5. Knotek I., Záhorie, Kraj medzi Karpatami a Moravou, Bratislava, 2006

6. ÚP SVR Malacky, Regionálna analýza trhu práce 2007

7. Patuš P., - Rukoväť podnikateľa vo vidieckom cestovnom ruchu a agroturistike, MH SR,

Bratislava, 1996

8. Rajonizácia cestovného ruchu v SR, MH SR, Bratislava, 2005

9. Návrh stratégie rozvoja cestovného ruchu v SR do roku 2013, MH SR, Bratislava, 2006

10. Internetové stránky obcí a miest Záhoria a ďalšie informačné a propagačné materiály z regiónu.

  

P r í l o h y

Príloha č. 1

 Známe osobnosti územia

            Každý región má osobnosti, ktoré v porovnaní so svojim okolím prevyšovali a prevyšujú ostatných spoluobčanov svojimi danosťami, neobvyklými výsledkami práce či zanechanými literárnymi či umeleckými prácami. Pri zozname osobností vychádzame najmä z kritérií, že sa v tomto prostredí narodili a zanechali pre budúce generácie svoj odkaz. Slávnych rodákov možno využiť i v programe vidieckej turistiky v regióne.

            V obciach pohraničného regiónu sa narodili nasledovné osobnosti :

            Karol Baláž, herec, humorista. Narodil sa vo Vysokej na Morave v roku 1923, zomrel v roku 2003. Verejnosti bol známy pod umeleckým menom strýc Francek zo Záhoria, účinkoval vo filme Sváko Ragan, v televíznych programoch Takú nám hudbu zahraj, Záhorácka búda a v ďalších reláciách.

            Martin Benka, akademický maliar, ilustrátor. Narodil sa v Kostolišti v roku 1988, zomrel v roku 1971. Najvyššej pocty sa mu dostalo na svetovej výstave v Paríži /1937/, kde jeho kolekcia obrazov bola ocenená striebornou medailou. Je autorom ilustrácii ako napríklad Dobšinského ľudových rozprávkach. Svoje diela venoval rodnému Slovensku - darom štátu v r. 1960, ktoré sú vystavené v Múzeu Martina Benku v Martine.

            Albín Brunovský, Mgr. prof., akademický maliar, grafik, ilustrátor, vysokoškolský pedagóg. Jeho dielo je veľmi rozsiahle. Na výstave Retrospektíva Albína Brunovského inštalovaná v r. 2004 bolo vystavených v GMB Pálffyho paláci celkovo 700 prác, z toho 650 grafík. Albín Brunovský podľa odbornej kritiky patril medzi najvýznamnejších slovenských ilustrátorov, ilustroval vyše 100 knižných titulov.

            Konštantín Čársky, univerzitný profesor, lekár. Narodil sa v Gbeloch roku 1899, zomrel v roku 1987. Bol všeobecne uznávanou vedeckou kapacitou v oblasti chirurgie. Publikoval doma a v zahraničí 170 odborných vedeckých prác.

            František Draškovič, umelecký sochár. Narodil sa v roku 1911v - Maste dnes súčasť Stupavy, zomrel v roku 1979. Patril k predstaviteľom realistickej línie sochárstva s dôrazom na jeho funkciu.

            Zoltán Halmaj, olympijský víťaz, športovec. Narodil sa v roku 1881 vo Vysokej na Morave. Patril medzi najúspešnejších športovcov, ktorí sa narodili na Slovensku v 19. storočí a bol zaradený do reprezentácie Uhorska. Na OH v Paríži v roku 1909 získal dve strieborné medaily v plávaní na 200 a 400 metrov. Na OH v Saint Luis v roku 1904 získal dve zlaté medaily. Podľa štatistiky Maďarska sa zaradil medzi najúspešnejších športovcov Uhorska v rokoch 1896 - 1912. Vo Vysokej na Morave je vystavený na jeho počesť pamätník.

Jozef Jakubovec, spisovateľ, básnik. Narodil sa v roku 1951 v Jakubove. Vlastným menom Jozef Moravčík. Aktívne prispieva do detských časopisov, humorne ladené verše vydal pod názvom Klebetný mlynček a Šašo v trnkách.

Ferdiš Kostka, džbánkar, keramikár, národný umelec, narodil sa v Stupave, vytvoril veľké množstvo figúr a postáv s ľudovými motívmi, zomrel v r. 1951. V Stupave je zriadené jeho múzeum.

   

Mária Kišoňová - Hubová, operná speváčka, vysokoškolská profesorka. Narodila sa v Lábe v roku 1915, zomrela v roku 2004. Divadelná veda ju zaradila medzi zakladateľskú generáciu slovenského operného umenia. Za svoje umelecké dielo bola ocenená mnohými vyznamenaniami a poctami.

Štefan Moravčík, básnik, prozaik, prekladateľ. Narodil sa v Jakubove v roku 1943. Je súčasne veľmi produktívny básnik a spisovateľ. Je autorom doteraz vydaných viac ako 30 zbierok poézie a prózy. Vo svojej práci sa venuje najmä Záhoriu, rodnému kraju.

Leopold Ozábal, zaslúžilý majster športu, parašutista. Narodil sa v Záhorskej Vsi v roku 1924, zomrel v roku 1969. Na Majstrovstvách sveta v parašutizme v roku 1956 získal v Moskve zlatú medailu v zoskoku na 1000 m.

Dominik Skutecký, akademický maliar. Narodil sa v roku 1849 v Gajaroch, zomrel v roku 1921. Bol jedným z najvýznamnejších slovenských maliarov na prelome 19. a 20. storočia, ktorých diela sú súčasťou našej národnej klenotnice. Počas svojho života sa zúčastnila na výstavách v Benátkach. Mníchove, Paríži, Prahe, Budapešti, Bratislave, Viedni a iných mestách.

Ladislav Slovák, dirigent, pedagóg. Narodil sa v roku 1919 vo Veľkých Levároch. Má mimoriadne zásluhy na činnosti slovenských hudobných telies, ktoré pod jeho vedením dosiahli vysokú umeleckú úroveň. Bol šéfdirigentom Slovenskej filharmónie.

Anton Štefánek, univerzitný profesor. Narodil sa v roku 1877 vo Veľkých Levároch, zomrel v roku 1964. Pôsobil ako profesor sociológie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, bol poslancom Národného zhromaždenia v rokoch 1918 - 1920 a 1925 - 1935.

Príloha č. 2

                  

Pravidelné podujatia v regióne

            Pre rozvoj turistiky v pohraničnom regióne Záhorie sú významné, pravidelne organizované kultúrne, športové a iné spoločenské podujatia v jednotlivých obciach.

Obec Plavecký Štvrtok, Kamenný mlyn

- Lesný beh „Mravenčárská míla“, máj

- Výstava veteránov „Kameňák“,  máj

- Športové hry cukrárov a pekárov,  jún

- Preteky psov - Agility - so zahr. účasťou,  jún

- Country Mlyn - Medzinárodný hudobný festival Country hudby, jún

- Zraz kabrioletov,  august

- Zraz motorkárov - Red devils,  august

- Výstava psov - Grand prix - Doberman, október

Obec Vysoká pri Morave

- Fašiangový sprievod, február

- Rybárske preteky „ Hochštecký kapor“,  máj

- Parkúrové preteky,  jún

- Medzinárodný turnaj - Miniihrisko, august

- Hochštecké hody,  september

- Deň bosoriek - oslava jesennej rovnodennosti, september

- Spomienka na opernú speváčku Luciu Popovú, november

- Mikuláš, Vianočný koncert,  december

Obec Záhorská Ves

- Fašiangy, február

- Začiatok premávky kompy cez Moravu, máj

- Farbiarske skúšky psov,  máj

- Žiacky futbalový turnaj o pohár starostu, jún

- Dni Uranského sumca /trhy/,  august

- Ľadové medvede /otužilci/,  december

- Vianočné trhy a koncert, december

Obec Suchohrad

- Poľovnícka zábava, júl

Obec Láb

- Fašiangový sprievod, február

- Stavanie mája, máj

- Oslavy výročia prvej zmienky,  september

- Slávnostná svätá omša, september

- Vianočné trhy, december

Obec Gajary

- Stavanie mája, máj

- Hody - prvá nedeľa po 20. auguste

- Memoriál Ing. L. Slobodu - futbal

Obec Jakubov

- Hody v máji a novembri

- Rozlúčka s letom - august

- Poľovnícky ples - november

Obec Kostolište

- Hody na svätého Martina

- Futbalové turnaje, júl, august

Obec Malé Leváre

- Hody v auguste

- Turnaj v plážovom volejbale a hudobný festival, júl

Obec Moravský svätý Ján

- Jarmoky - letný na Jána

                  - jesenný v októbri

- Splav Moravy - v máji

Obec Veľké Leváre

- Jarný habánsky jarmok, apríl

- Hodový jarmok - september

Obec Zohor

- Fašiangy, február

- Oslavy MDD, jún

- Jarmok, júl

Mesto Stupava

- Jarmoky - Veľkonočný, Svätojakubovský

                  - Jesenný na Deň zelí

                  - Svätomartinský, Mikulášsky

- Fašiangový sprievod masiek, zábava „PAPUČÁK“, február

- Strunobranie, prehliadka folklóru, máj

- Stupavská krídlovka, festival dychovej hudby, jún

- Stupavské hody, august

- Stupavský širák, country festival, september

- Preteky malotraktorov ECCE TERRA, september

- Slávnosti kapusty, Deň zelí, reg. festival, výstavy, október

- Svätomartinské požehnanie vína, november

- Advent, Vianočný koncert, december

Mesto Malacky

- Malacká hudobná jar, apríl

- Prvomájové Malacky, máj

- Beh oslobodenia Malaciek, máj

- Deň detskej radosti, jún

- Deň múzeí, máj

- Divadelný festival, jún

- Streetfest, športovo - kultúrny festival, jún

- Malacké kultúrne leto, júl - september

- Beh zdravia, september

- Malacká folková jeseň, september 

- Malacká desiatka, november

- Adventné Malacky, december

Príloha č. 3

Stravovacie a ubytovacie zariadenia

Pre turistov v regióne sú dôležité základné podmienky pobytu a to stravovacie a ubytovacie služby. V mestách Malacky a Stupava sú vytvorené dobré podmienky pre poskytovanie týchto služieb. V obciach prevládajú služby nižších kategórii, čo z hľadiska ďalšieho rozvoja vidieckeho cestovného ruchu je nedostatočné. V meste Stupava sú ubytovacie možnosti pre viac ako 100 osôb, v Kamennom mlyne 112 osôb. Vo väčších obciach sú vytvorené ubytovacie služby na nižšej úrovni ako napr. v Plaveckom Štvrtku ponúkajú 63 postelí, Vysoká pri Morave 40 postelí, Gajary 90 postelí, Moravský Svätý Ján 60 postelí. Ide tu prevažne o turistické ubytovanie nižších kategórii. Chýbajú ubytovacie možnosti na súkromí, čo je dôležité zabezpečiť z hľadiska cykloturistiky a vidieckej turistiky.

Obec Láb

- Hostinec u Tomáša spolu s ubytovaním

- Pizzeria „No 151“

- Reštaurácia Čapaš v country štýle

Obec Plavecký Štvrtok

Stravovacie zariadenia

- Pizza bar Marilen, široký výber jedál

- Reštaurácia Bocian na cyklotrase

- Pohostinstvo „Koliba“ na ceste k jazeru Pieskovňa

- Snack bar Koruna blízko jazera

Ubytovacie zariadenia

- Privát penzión Ort - Mertlová Zita, - 6 lôžok

- Ort - Mertlová Zlatica,  - 7 lôžok

- Ort - Mertlová Alena, - 8 lôžok

- Juricová Marta,  - 6 lôžok

- Penzión Club Bocian, - 14 lôžok

- Chmelova Martina,  - 17 lôžok

- Oravec Pavol,  - 5 lôžok

Kamenný mlyn pri Plaveckom Štvrtku

- Reštaurácia Rozália - možnosti školenia

- Motorest - pre 250 osôb

- Vináreň - kapacita 35 osôb

- Ubytovanie pre 112 osôb, možnosti regenerácie a športu v zariadeniach strediska

Obec Vysoká pri Morave

- Reštaurácia Bocian, slávnostné hostiny

- Snack bar u Psotu v centre obce

- Bufet pod Šancou pre cykloturistov

- Café bar u Dady v centre obce

- Pohostinstvo Oravec

- Pohostinstvo u Marty

- Pohostinstvo u Gašpara

Ubytovacie  zariadenia

- Penzión u Kvety pre 25 osôb

- Penzión u Fera pre 15 osôb

Obec Záhorská Ves

- Reštaurácia u Anny Polákovej pre 30 hostí

Mesto Stupava

Reštaurácie a reštauračné zariadenia

- Reštaurácia Stupava

- Bistro Milica

- Zlatý jeleň

- Stupavská brána

- Denný bar Mašťan

- Zelený dvor

- Pizzeria - restaurant PonteroSo

- Kaviareň „ V ULIČKE“

- Albert café

- Stupavská pivnica

- Keo bar

- Dominium

- Lahôdky, Delikates centrum

- Vinotéka OBADAL

- Predaj vína - František Jánošík

- BAKCHUS

- Espreso Tini club

- Pivovarnicka Točka

- Cukráreň Kvartet

- Cukráreň Mada

- ESPRESSO U Mlynára / Park /

- Reštaurácia „U Olivera“

- ESPRESSO LUCYJANA

- Reštaurácia Habánsky dvor

Ubytovacie zariadenia

- Park hotel, 55 lôžok

- Hotel Stupava - kongresové centrum, 50 lôžok

- Penzión „U Maxa“

- Penzion Privat,Marta Koleničová

- Penzión Stupava

- Ubytovňa, dlhá ul.

- Ubytovňa pri Cevaservice

Obec Gajary

Reštaurácie - občerstvenie

- Reštaurácia FONTÁNA

- Reštaurácia Ajka

- Šenk - Čermák

- Pohostinstvo na fare

Ubytovacie zariadenia

- Penzión Ajka, 25 lôžok

- MEMA - p. M. Klimová, 65 lôžok

Obec Kostolište

Reštaurácie, občerstvenie

- Vináreň pod kostolom

- Pohostinstvo Ftáčnik

- Pizzeria Najvirt

- Občerstvenie na štadióne

- PIZZA ŽABA

Obec Malé Leváre

- Rekreačná oblasť a kemp Rudava - 150 postelí, miest pre 350 stanov

Obec Moravský svätý Ján

Reštaurácie, občerstvenie

- Pohostinstvo „Hajek - Holenka“

- Vináreň- cukráreň FAMILY COMPANY

Ubytovacie zariadenia

- Škola v prírode Piesočná, 60 postelí

- Štadión TJ Slavaj - tur. ubytovňa

- Hajek - Holenka

Obec Veľké Leváre

Reštaurácie, občerstvenie

- Reštaurácia na konci

- Šenk U HABÁNU

- Občerstvenie u Jany

- Cukráreň GAMA

Príloha č. 4

Turistické informačné kancelárie, agentúry

Pre ďalší rozvoj vidieckej turistiky v pohraničnom regióne Záhorie sú dôležité informácie pre turistov, ktoré poskytujú turistické informačné kancelárie. Vydávanie propagačných materiálov pre turistov, účasť na výstavách cestovného ruchu, publikovanie propagačných a informatívnych materiálov o regióne sú dôležitým predpokladom návštevnosti regiónu. V súčasnosti na území Záhoria poskytujú informačné služby pre turistov tieto kancelárie :

- Mestské kultúrne stredisko

900 31 Stupava, Agátová 16

Tel./fax : 02/65934312, e-mail : info@msks-stupava.sk

- Inforeg Záhorie - Eurogio - Service - Center

900 51 Zohor, Na dieloch 67

Tel./fax : 02/65961552, e-mail : jan.hladik@stonline.sk

- Regionálna rozvojová agentúra Záhorie                   

901 01 Malacky, Bernolákova 1/A

Tel. : 034/7743004, e-mail : rrazahorie@rraz.sk

- Turistická informačná kancelária NIVA

900 66 Vysoká pri Morave, Hlavná 195, tel. 0905 986 874,

e-mail : tikniva@.vysokaprimorave.sk

- Turistická informačná kancelária

909 01 Skalica, Námestie Slobody 10

Tel.: 034/6645341, e-mail : tik@skalica.sk

- TIK MALACKY

901 01 Malacky, Bernolákova 1/A

Tel.:034/7722055 Fax:034/7722055
e-mail: tik@malacky.sk  www.malacky.sk

- Mestské centrum kultúry

901 01 Malacky, Záhorácka 1911

Tel. : 034/7722155

- Turistická informačná kancelária Devínska Nová ves

843 10 Bratislavská 49, Istrijská 49

Tel. : 02/64770260, e-mail : pochabova@tikdnv.sk

- Turistická informačná kancelária

Zámocká 2, 908 51 Holič

e-mail : tikholic@holic.sk, tel. : +421 34 6685155

- Turistická informačná kancelária

       905 01 Senica, e-mail : infosen@stonline.sk

       Tel./fax . 034/651 64 59 

Príloha č. 5

 Zoznam vybraných remeselníkov na Záhorí

Ján Kovár, Láb č. 54

- výrobky z dreva

Jaroslav Kovár, Láb č. 257

- výrobky z rákosia

Jozef Benkovič, Láb č. 421

- klampiar, výrobky z cínu

Ján ŠarkĂ?¶zy, Jakubov č. 361

- košikárstvo

Peter Kovarovič, Veľké Leváre

- výtvarník /krajinomaľba, figurálna tvorba, akvarely/

Peter Zvozil, Veľké Leváre, Štefánikova 1044

- umelecké kováčstvo

Alojz Machaj, Plavecký Štvrtok

- drevorezba

Adolf  Slezák, Borinka

       - fúkané sklo

Eduard Gecler, Pernek

- umelecké kováčstvo

Mário Getzler, Pernek

      - kováčstvo, kožiarstvo

a repliky historických zbraní

Vlastimil Havlíček, Pernek,

      - keramika

Libuša Čtveraková, Malacky

      - keramika

Jaroslav Noga, Malacky

     - keramika

Eva Režná, Malacky

    - keramika

Jozef Húšek, Sekule - SEKULSKÁ KERAMIKA

      - keramika

Peter Pollák, Holič

      - keramika

Akad. mal. Peter Oravan, Stupava

     - umelecký kováč, rezbár

Robert Pavlačič, Stupava

    - výrobky z kože

Jarolím Uher, Stupava

    - aranžovanie suchých kvetov

Peter Lužák, Záhorská Bystrica

   - keramikár

Roman Hanúsek, Záhorská Bystrica

   - umelecký kováč

  

Mgr. Vendelín Nerád, Vysoká pri Morave

   - reštaurovanie sôch, obrazov

František Hubek, Zohor

   - keramikár

  

Stanislava Pírová, Láb

  - plošné a plastické rytie kovov

Milan Petráš, Láb

  - kamenosochár

Libor Havel, Láb

  - šitie baletnej obuvi

Jozefína Poliaková, Borský Mikuláš

- paličkovanie

Marián Poliak, Borský Mikuláš

- kováč, cechmajster