Úvodná stránka
Malokarpatská turistická informačná kancelária

Rozvoj vidieckej turistiky a cestovného ruchu Rozvoj vidieckej turistiky a cestovného ruchu

Obsah

Úvod

1.     Remeselná výroba vo vidieckej turistike

1.1.         Skúsenosti z označenia originálnej výroby z ČR

1.2.         Certifikácia originálnych výrobkov v SR

1.3.         Tradičná remeselná keramická výroba v Malokarpatskom regióne

2.     Slovenské a malokarpatské vinohradníctvo

2.1.         Príčiny úpadku vinohradníckej výroby

2.2.         Vínna turistiky na Slovensku

3.     Hlavné formy cestovného ruchu v meste Modra

4.     Záver

Prílohy :

1.     Návrh dotazníka

2.     žiadosť a kritéria certifikácie pôvodných výrobkov

3.     Začiatky vínnej turistiky pod Malými Karpatmi

4.     Činnosť Malokarpatskej turistickej informačnej kancelárie pri rozvoji vidieckeho cestovného ruchu v regióne

Vytváranie predpokladov pre väčšie zapojenie žien do remeselnej výroby, vinohradníctva a vidieckeho cestovného ruchu v BSK

Úvod

Cieľom spracovaných podkladov pre štúdiu „Výskum a tvorba indikátorov rodovej rovnosti ponuky a dopytu na trhu práce v regióne Pezinok - Modry“ je sústrediť domáce a zahraničné poznatky o udržateľnosti remeselnej a vinohradníckej výroby v Malokarpatskom regióne a možnosti jej využitia pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu. Do remeselnej a vinohradníckej výroby, služieb cestovného ruchu  sú zapojené najmä ženy, ktoré v týchto odvetviach výroby majú podpriemerne nízke odmeny za prácu. Zvýšenie príjmov žien v pracovnom procese predpokladá uskutočniť zásadné opatrenia pre zvýšenie kvality a odbytu remeselných výrobkov a produktov vinohradníckej výroby ako aj zatraktívnenie programu pobytu turistov v regióne.

Jedným z opatrení zvýšenia odbytu remeselných výrobkov, najmä keramických produktov v Modre a okolí je ich certifikácia ako pôvodného regionálneho produktu s označením výrobku, ktorý má väčšie možnosti uplatnenia na trhu v špecializovaných predajniach a turistických informačných kanceláriách. Opatrenia na zatraktívnenie regionálnych produktov z marketingu, propagácie a odbytu týchto produktov.

         Pre Malokarpatský región je rozhodujúce poľnohospodárske odvetvie - vinohradnícka výroba, ktorá tradične vytvára pracovné príležitosti pre obyvateľov regiónu. Do práce vo vinici sa zapájajú najmä ženy, ale i dôchodcovia v rámci zvýšenia doplnkových príjmov a zlepšenia životných podmienok. Súčasný stav vinohradníckej výroby v regióne možno všeobecne charakterizovať ako útlmový, ktorý znižuje možnosti uplatnenia žien v tejto oblasti výroby. Preto zásadné opatrenia zo strany štátu, ale i samosprávy musí smerovať do podpory tejto tradičnej vinohradníckej výroby v regióne. Bez koncepčných prístupov obnovy vinohradníckej  výroby v regióne nemožno očakávať zlepšenie v oblasti vidieckej turistiky, konkrétne i na Malokarpatskej vínnej ceste, ktorá vytvára základ pre ďalší úspešný rozvoj miest a obcí regiónu.

V predloženom materiály uvádzame niektoré fakty zo začiatku tvorby turistického produktu Malokarpatská vínna cesta, ktorá už v súčasnosti úspešne reprezentuje región nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Vo verejnosti chýbajú informácie aké aktivity a podmienky predchádzali vzniku Malokarpatskej vínnej cesty. Obyvatelia mesta Modra uskutočnili prvé kroky rozvoja vínnej turistiky v regióne, na čom treba budovať i ďalší rozvoj vidieckeho cestovného ruchu v meste.      

V závere predloženého materiálu uvádzame hlavné formy cestovného ruchu v meste Modra a okolí, ktoré súčasne pokladáme za ťažiskové v ďalšom hospodárskom a sociálnom rozvoji mesta. Všetky opatrenia v Pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Modry musí vychádzať z potrieb obyvateľov mesta a ich možnosti uplatnenia na trhu. Mesto Modra má všetky predpoklady pre hospodársky a sociálny rozvoj a tým i náležité uplatnenie žien v pracovnom procese a i zlepšenie životných podmienok v meste.

                 1. Remeselná výroba vo vidieckej turistike

         Rozvoj vidieckeho cestovného ruchu si možno len ťažko predstaviť bez prezentovania osobitostí jednotlivých regiónov, remeselnej a domácej výroby, architektúry, oblečenia, gastronómie, folklóru a zvykov. Práve ľudová kultúra na vidieku  spolu s primárnou ponukou predstavujú silnú stránku rozvoje cestovného ruchu vo vidieckych regiónoch Slovenska. Preto jedným z motívov účasti turistov vo vidieckom cestovnom ruchu je spoznávanie kultúry, osobitne prvkov ľudovej kultúry,  medzi ktoré patrí aj remeselná výroba.

            Produktom vidieckeho cestovného ruchu rozumieme všetko čo sa ponúka na spotrebu a má schopnosť uspokojiť potreby a očakávania turistov. Z hľadiska marketingu ide o zážitok zo spotreby produktov a efektov, ktoré návštevník očakáva počas cestovania a pobytu vo vidieckom prostredí. Tradičné remeslá a domáca výroba sa zakladá na miestnych a regionálnych tradíciách. Remeslá sa rôzne klasifikujú. Z hľadiska miesta ich vykonávania  ide o dedinské a mestské remeslá. Podľa použitého materiálu sú to remeslá drevospracujúce, kovospracujúce, remeslá spracujúce vlákna, kožu, kosť a rohovinu, potravinárske remeslá, stavebné remeslá, remeslá spracujúce kameň, hlinu a ostatné remeslá.

            Oboznamovanie účastníkov cestovného ruchu s remeselnou výrobou je možné viacerými spôsobmi. Prvou z nich je pasívne vizuálne sledovanie práce  a komunikácia s remeselníkmi. Zaujímavé je predvádzanie tradičných remesiel v múzeách ľudovej kultúry, v remeselných dielňach, na jarmokoch, počas kultúrno-spoločenských podujatí. V rámci vidieckej turistiky sú zaujímavé i kurzy remesiel, kde si účastník  vytvorí vlastný výrobok. Vhodným spôsobom prezentácie spôsobu života na vidieku  a ľudovej kultúry je i beseda s miestnymi obyvateľmi spojená s ukážkou remeselných výrobkov.

            Pre turistov sú zaujímavé pobyty v rodinách poľnohospodárov alebo remeselníkov, kde účastník má možnosť zúčastniť sa na každodenných prácach v hostiteľskej rodine ako napríklad pri výrobe ovčích produktov, pletení prútených košíkov, tkaní kobercov, rezbárstve, pečení domáceho chleba, zbere a spracovaní ovocia, zeleniny, lesných plodov, výrobe ozdôb zo šúpolia, vyšívanie a ďalšie práce.

            Pre prezentáciu remesiel v rámci vidieckej turistiky treba vytvoriť organizačné a finančné predpoklady. Ide o spoluprácu nielen medzi remeselníkmi v obci a regióne, ale i o spoluprácu podnikateľov so samosprávou, štátnou správou a tretím sektorom. Významným subjektom sú i občianske združenia a regionálne zväzy vidieckeho cestovného ruchu. Len na základe kooperácie týchto subjektov je možné vytvoriť produkt, ktorý komplexne uspokojí potreby účastníkov vidieckej turistiky. Organizátorom tejto spolupráce a i predajným miestom regionálnych výrobkov a produktov je turistická informačná kancelária.

            Kultúra obcí a regiónov môže byť takto dostatočným lákadlom pre účastníkov vidieckeho cestovného ruchu, ak sa na jej spoznávanie vytvoria prijateľné podmienky. Úroveň a kvalita ponuky v jednotlivých regiónoch je rozdielna, závisí od miestnych tradícii, medziľudských vzťahov, úrovne vzdelávania, množstva pracovných príležitostí, podnikateľských aktivít, materiálnej vybavenosti a od ochotných organizátorov kultúrneho života. Dôležitým predpokladom je i komplexné posúdenie jednotlivých výrobkov a produktov z hľadiska ich pôvodu, využitia miestnych surovín, ručnej práce a uspokojenia potrieb turistov.

1.1. Skúsenosti z označenia originálny výrobok z ČR

Každý región má svoj neopakovateľný charakter ovplyvnený prírodným bohatstvom, kultúrou, remeslami a storočnými tradíciami miestnych obyvateľov. Výrobky a produkty, ktoré pochádzajú z regiónu nesú časť jeho charakteru do ktorého je vložená práca miestnych remeselníkov a poľnohospodárov. Preto udeľovanie označenia miestnych výrobkov je cesta ako zachovať ich pôvod, aby turista alebo návštevník regiónu si odniesol kvalitný, originálny výrobok, a tak podporil nielen výrobcu, ale aj ekonomiku regiónu a zároveň takto ochraňoval životné prostredie.

Označenie miestnych výrobkov je jedna z možností ako spojiť ochranu prírody a kultúrneho dedičstva s výrobnou činnosťou človeka. Označenie originálnych výrobkov v regiónoch so špecifickou kultúrou a prírodným bohatstvom takto prispieva k jeho lepšej predajnosti. Označené miestne originálne výrobky napomáhajú zviditeľniť celý región a posilniť jeho „image.“ Vďaka systému značenia miestnych výrobkov dochádza k rozšírenie kontaktov medzi podnikateľmi, zástupcami verejnej správy, ochrancami prírody, podnikateľmi v cestovnom ruchu, čím sa vytvárajú i nové formy spolupráce v rámci regiónu. Udelené značky znamená pre výrobcu predovšetkým efektívnu formu reklamy a propagácie. Značka a s ňou i  certifikované výrobky sú propagované predovšetkým v rámci cestovného ruchu, sú uverejnené v katalógoch a distribuované predovšetkým do turistických informačných centier. Informácie o certifikovaných výrobkoch sú publikované v regionálnych a i národných médiách. Súčasne sa tak prehlbuje spolupráca s pracovníkmi cestovného ruchu a miestnou samosprávou.

Značka originality sa udeľuje výrobkom spotrebného charakteru určeným pre bežných zákazníkov a turistov. Ide o tri kategórie výrobkov:

-         remeselné výrobky a umelecké diela

napr. výrobky z dreva, skla, papiera, slamené ozdoby, keramika, krajky, nábytok, úžitkové predmety, pohľadnice a ďalšie výrobky.

-         potraviny a poľnohospodárske produkty

napr. mlieko, syry, mäso, ryby, pečivo, obilniny, ovocie, zelenina, víno, nápoje, kompóty, ako aj šťavy a mušty, destiláty, med a pod.

-         prírodné produkty

napr. lesné plodiny, liečivé byliny, čaje, extrakty z rastlín pre kozmetické účely, kompost, minerálna voda a podobne.

Každý región má svoj neopakovateľný charakter ovplyvnený prírodným bohatstvom, kultúrou, remeslami a storočnými tradíciami miestnych obyvateľov. Výrobky a produkty, ktoré pochádzajú z regiónu nesú časť jeho charakteru do ktorého je vložená práca miestnych remeselníkov a poľnohospodárov. Preto udeľovanie označenia miestnych výrobkov je cesta ako zachovať ich pôvod, aby turista alebo návštevník regiónu si odniesol kvalitný, originálny výrobok, a tak podporil nielen výrobcu, ale aj ekonomiku regiónu a zároveň takto ochraňoval životné prostredie.

Označenie miestnych výrobkov je jedna z možností ako spojiť ochranu prírody a kultúrneho dedičstva s výrobnou činnosťou človeka. Označenie originálnych výrobkov v regiónoch so špecifickou kultúrou a prírodným bohatstvom, takto prispieva k jeho lepšej predajnosti. Označené miestne originálne výrobky napomáhajú zviditeľniť celý región a posilniť jeho „image.“ Vďaka systému značenia miestnych výrobkov dochádza k rozšírenie kontaktov medzi podnikateľmi, zástupcami verejnej správy, ochrancami prírody, podnikateľmi v cestovnom ruchu, čím sa vytvárajú i nové formy spolupráce v rámci regiónu. Udelená značka znamená pre výrobcu predovšetkým efektívnu formu reklamy a propagácie. Značka a s ňou i  certifikované výrobky sú propagované v rámci cestovného ruchu, sú uverejnené v katalógoch a distribuované predovšetkým do turistických informačných centier.

Značka originality sa udeľuje výrobkom spotrebného charakteru určeným pre bežných zákazníkov a turistov. Ide o tri kategórie výrobkov:

-         remeselné výrobky a umelecké predmety

napr. výrobky z dreva, skla, papiera, slamené ozdoby, keramika, krajky, nábytok, úžitkové predmety, pohľadnice a ďalšie výrobky.

-         potraviny a poľnohospodárske produkty

napr. mlieko, syry, mäso, ryby, pečivo, obilniny, ovocie, zelenina, víno, nápoje, kompóty, ako aj šťavy a mušty, destiláty, med a pod.

-         prírodné produkty

napr. lesné plodiny, liečivé byliny, čaje, extrakty z rastlín pre kozmetické účely, kompost, minerálna voda a podobne.

Aby mohol výrobok získať certifikovanú značku originálneho regionálneho výrobku, musí prejsť procesom jeho certifikácie. Tento proces spočíva v hodnotení výrobku nezávislou certifikačnou komisiou. V prípade, že komisia udelí označenie výrobku, získa certifikát, ktorý oprávňuje výrobcu k užívaniu značky na dva roky. Potom sa certifikácia opakuje znova. Komisia má 11 členov, zložená je z výrobcov a ďalších subjektov ako ÚĽUV, správa chránenej oblasti, obchodná a priemyselná komora, zástupca regionálneho združenia cestovného ruchu, alebo pracovník infocentra, zástupca vyššieho územného celku, pracovník regionálneho múzea, zástupca tretieho sektora a ďalší odborníci. Komisia sa schádza minimálne štvrťročne podľa počtu žiadateľov o certifikáciu výrobkov, posudzuje, či výrobok spĺňa stanovené kritériá, ktoré platia jednak pre výrobcu a samotný výrobok.  Napríklad výrobca musí mať trvalý pobyt v regióne, musí mať pre výrobok  klasifikáciu, zaručiť dodržiavanie všetkých predpisov a noriem výroby /kvalita, hygiena, financie/ a musí vylúčiť všetky nežiadúce vplyvy na prírodu. Regionálny výrobok musí spĺňať minimálne dve z piatich kritérií: výrobok má tradíciu v regióne, výrobok je vyrobený z miestnych surovín,  je vyrobený ručne,  nesie charakteristický motív región, má výnimočnú kvalitu.

           

Označenie originálneho výrobku je rozdielne. Tak napríklad označenie „Šumava - originálny výrobok“ symbolizuje vodné víry horských riek a kanálov, ktoré boli vždy pomocníkom v ľudskej činnosti. Nepravidelné označenie vyjadruje ručnú prácu s istou patinou a dlhoročným užívaním kvalitného výrobku. Výrobok sa označuje visačkou alebo samolepkou s logom výrobku. V niektorých prípadoch je označenie priamo do etikety výrobku alebo pre celý regál, kde sa výrobky predávajú.

Predajné miesta nie sú obmedzené. Pripravujú sieť špecifických predajných miest, ktoré budú garantovať predaj niekoľko výrobkov a budú poskytovať i sprievodné služby, ako napríklad podrobnejšie informácie o výrobkoch a o značke. Ako predajné miesta sa vyberajú informačné turistické centrá, malé obchodíky, múzeá, obchodíky na recepcií hotelov, ale i samotného výrobcu tovaru.

Záujemca o certifikáciu výrobku si vyplní žiadosť, kde popíše svoj výrobok, sám ho ohodnotí, čo dodatočne overuje certifikačná komisia. K žiadosti je potrebné priložiť vzorku výrobku, po schválení je pre výrobok udelený certifikát a uzatvorená zmluva o užívaní značky. So získaním certifikátu sú spojené malé poplatky, ktoré čiastočne zabezpečujú propagáciu výrobku. O systém hodnotenia sa stará Regionálne environmentálne centrum Českej republiky, ktoré sa stará o životné prostredie a fungovanie celého systému hodnotenia výrobkov spoločne s regionálnou rozvojovou agentúrou.

Výrobky so značkou „Šumava - originálny produkt“

Šumavské mäso, čierna šumavská klobása a tmavá šumavská tlačenka         

sú tradičné výrobky z firmy „Řeznictví - úzenáÅ™stvo Šnaberger.“ Tieto tradičné výrobky sú z bravčového mäsa, dobre údené, majú zvláštnu neopakovateľnú chuť. Značka má zviditeľniť výrobky a tým i celý región. Výrobca ja zo železnej Rudy.

Šumavská holubička - Ide o tradičný výrobok z dreva, 1- 2 kusy krídiel prepletené niťou. Holubička vo svojich tvaroch skrýva tisícročnú tradíciu ľudových výrobcov, odráža osobitnú národnú kultúru. Z mäkkého dreva sa vyreže profil krídiel, naparí sa, naštiepi, vytvaruje sa telo a hlavička a nakoniec sa jednotlivé plátky rozložia. Od roku 1991 tento produkt vyrába Ing. Pavol Sazauer z Hornej Planej.

Mliečne výrobky a mäso - pochádzajú z Biofarmy Slnečná. Ide o kozie, kravské a ovčie výrobky, čerstvé mlieko, syry, tvaroh, jogurt, maslo a syrové špeciality. Ďalším produktom je mäso, vákuové balenie hovädzieho mäsa, baranie a jahňacie mäso, kozie - kozľacie mäso. Produkty dorába Ján Štefánek zo Žalnova.

Výrobky so značkou „Vyrobené v Beskydách“

 Ručne tkané výrobky zo zbytkových materiálov. Jedná sa hlavne o bavlnené materiály, ktoré sú vhodné i pre alergikov. Koberčeky a podušky sú rôznofarebné z ekologického materiálu bavlny, vlny, majú mnohoročnú tradíciu na Valašsku. Výrobky od roku 1996 vyrába Anna Smykalová z Valašskej Polanky.

  Drobné drevárske výrobky sú zo smreku, olše, javora, buku, duba a jisana. Na všetkých výrobkoch prevláda ručná práca. Tieto upomienkové predmety /drevená valaška, zvonica, ovečky na podstavci/ a bytové doplnky /valašská chalúpka, polička na miniatúry, odkladacie poličky, soľnička, ozdobný mlynček, svietnik a ďalšie výrobky/, pochádzajú od Jaroslava Hurta zo Vsetína.

  Krehké valcované uši zo Štramberga patria do kategórie medového pečiva. Do cesta sa dáva 6 - 11 druhov korenia a med. Cesto sa vyvaľkuje, opečie a stočí do tvaru ucha. Pri výrobe sa vyžaduje zručnosť pretože cesto rýchle tuhne. Pečivo vyrába František Šubert zo Štrambergra.

 Dekorácia zo sušených kvetov, vyrába sa z prírodných materiálov nazbieraných na lúkach, doplnené sú jutou. Výrobky sa používajú na dekoráciu interiérov do reštaurácii, hotelov a kancelárii. Aranžuje sa podľa požiadaviek zákazníka. Sušené kvety sú krásnym darom prírody, robia radosť výrobcovi i zákazníkovi. Výrobok je od Hany Hladkej zo Vsetína.

 PÅ™iborská frendovka je špeciálny bylinný likér, ktorý je pripravovaný podľa pôvodných receptov. Na trh je distribuovaný vo dvoch typických fľaškách z priesvitného skla. Menšia fľaška „ploskačka“ má veľkosť 0,35 l., väčšia fľaška má obsah 0,7 litra s kovovým uzáverom. Výrobca likéru je Farnese Company, s.r.o.

 Pivo Trubač a The Trobacz je vyrobené výlučne z najlepších českých surovín, a to zo sladu, ktorý pochádza z Hané, chmeľ pochádza zo Žatca, voda zo Štrambergu a pivovarníckych kvasníc. K dokonalej chuti prispieva špeciálna výrobná technológia, zákazníci pijú pivo s kvasnicami. Tradičné varenie piva v Štranbergu obnovili po 150. rokoch na mieste kde sa i pôvodné pivo varilo. Špeciálne pivo má i slivkovú príchuť. Výrobok produkuje Mestský pivovar Štramberg.

V Krkonošiach má projekt značenia miestnych produktov i staršieho breta /značka Krkonoše - originálny produkt/. Prvé značky udelili už na jeseň 2005. „Združenie pre Krkonošské produkty“ udelilo certifikát už 13. výrobkom. Združenie sa postupne zmenilo na Miestnu akčnú skupinu /MAS/, ktoré získalo grant na pripravený projekt „Stratégia rozvoja Krkonoš“ a má ďalšie možnosti čerpať európske finančné prostriedky a program LEADER.

 Do rodiny regionálnych značiek ČR pribudla ďalšia značka „Moravský Kras - regionálny produkt“, ktorý zavádza miestna akčná skupina Moravský kras za pomoci REC ČR. Značka má už svoje logo, ktoré bolo predstavené v r. 2006 na bio - jarmoku v Brne. Tu sa predávali výrobky z Moravského krasu ako napríklad, med a medové výrobky z Vilemovic a kozí syr z farmy Šúšovce.

            Program regionálnych originálnych značiek pripravujú pre rok 2007 i Orlické hory a Moravské KravaÅ™stvo. Postupne sa takto vytvorí celonárodný systém označovania originálnych regionálnych výrobkov a produktov. Aktivity miestnych akčných skupín /MAS/ v ČR sú podnetné i pre slovenské regióny. Je to vhodná forma propagácie originálnych regionálnych výrobkov, ktoré sú zaujímavým suvenírom pre domácich a i zahraničných turistov.

Regionálne produkty boli v tomto roku predmetom konferencie  o životnom prostredí Green Week, ktorú požiadala Európska komisia v Bruseli. V rámci celoeurópskej konferencie bol predstavený projekt Regionálneho environmentálneho centra Česká republika / REC ČR /, ktorý obsahoval problematiku označovania miestnych produktov v územiach Natura 2000. Zástupca REC ČR Tomáš Kažimierski bol pozvaný Európskou komisiou, aby v oficiálnom programe predstavil výsledky zavádzania regionálnych značiek na Šumave, v Beskydách a Krokonošiach. Český systém značenia výrobkov v chránených územiach vzbudil veľkú pozornosť. REC ČR pripravil v Bruseli i ukážky pôvodných produktov a predstavil úspešné projekty z oblasti ochrany životného prostredia. Výstavný stánok REC ČR navštívil i európsky komisár pre životné prostredie Staros Dimas. V Európskej únii je trend uchovať pôvodné regionálne produkty a ich zachovanie podporuje i finančne.

Najznámejším regionálnym produktom, ktorý získava svetovú prestíž, je certifikovaný s obchodnou značkou je francúzske nové červené víno Beaujolais z kraja Beaujen. Víno podľa odborníkov nemá výnimočnú kvalitu, ale uplatňujem sa tu povesť i marketingový prístup, že prvé fľaše nového Beaujolais sa otvárajú na celom svete behom jedného dňa. Zložitá je doprava mladého červeného vína do celého sveta. Výsledkom reklamy je, že vinári z kraja Beaujen majú prví na svete vyprázdnené sudy a predané víno. Tento príklad je inšpiratívny i pre malokarpatských vinárov na Slovensku.          

1.2. Certifikácia Originálnych výrobkov v SR

            Regionálne environmentálne centrum - REC Slovensko je hlavným organizátorom udeľovania znakov pôvodným regionálnym produktom na Slovensku. Prvé certifikáty získali výrobcovia produktov so značkou NATURA 2000 - Poľana, už v roku 2005. Na Podpolianskych folklórnych slávnostiach v Detve udelili prvé certifikáty pre tieto výrobky :

      -    čaje, sušené zmesi liečivých rastlín

-         predaj služieb ponuky vidieckeho turizmu /ubytovanie, stravovanie, rodinné farmy,   

-         skalolezectvo,    

-         sprievodcovia,  športové požičovne,  jazdy na koňoch,  turistika a  cykloturistika/, semeno smrekovca opadavého.

Miestne označenie NATURA 2000 nenahrádza nijakú dobrovoľne zavedenú značku alebo certifikát výrobkov či služieb. Vyjadruje a zdôrazňuje pôvod konkrétneho produktu vyrobeného alebo poskytovaného v danom území navrhnutom do NATURA 2000 a je zárukou toho, že jeho výroba alebo poskytované služby nie sú v rozpore s cieľmi ochrany územia európskeho významu.

Najnovšie vznikajú na Slovensku ďalšie iniciatívy na udeľovanie označenia pôvodných výrobkov a produktov. Tak napríklad centrum environmentálnych aktivít z Trenčína nadväzuje na staršiu iniciatívu Občianskeho združenia Tradície Bielych Karpát z Hoštetína na Moravskej strane bielokarpatského pohoria.  Rovnaký názov na obidvoch stranách hraníc nie je náhodný, vyjadruje úzku cezhraničnú spoluprácu v ochrane prírodného a kultúrneho dedičstva. Zmyslom tejto spolupráce je spoločný marketing miestnych produktov, pomôcť výrobcom ich predať a tak posilniť ich ekonomiku. Výrobky pre ktoré budú udeľovať pôvodné označenie musia spĺňať tieto kritériá:

-         spotrebný tovar alebo poľnohospodárske a prírodné produkty vyrobené v Bielych  

      Karpatoch,

-     zaručenie štandardnej kvality,

-     šetrnosť k životnému prostrediu,

-          jedinečnosť spojená s regiónom.

Regionálne environmentálne centrum Slovensko pripravuje v tomto roku udeľovanie certifikátov pôvodným výrobkom a produktom z Kysúc a Záhoria. V regióne Kysúc vytvárajú výrobky z miestnych surovín, ručne spracované originálne s výnimočnou kvalitou, ktoré sú súčasne i šetrné k prírode a nadväzujú na tradície. Sú to napríklad originálne výrobky desiatok domácich výrobcov z rôznych odvetví tradičnej remeselnej a umeleckej tvorby ako sú rezbárske výrobky, košikárstvo, výrobky z drôtu, tvorby kraslíc, medovnikárstvo, výroba ľudových hudobných nástrojov, paličkovanie, včelárske výrobky, čipkárstvo a ďalšie tradičné a moderné techniky. Viacerí výrobcovia dosahujú v tejto práci vynikajúce výsledky na trhu.

Región Záhorie má celý rad svojich originálnych výrobkov a produktov. Sú to napríklad keramické výrobky Habánov na Záhorí vo Veľkých Levároch, ktorých preslávila výroba fajansy - polievanie hlinených nádob priezračnou cínovo - olovnatou glazúrou. Tieto výrobky vyrábajú v Senici, kde nadväzujú na tradíciu habánskych keramických vzorov úžitkovej keramiky ako sú taniere, hrnčeky, vázy, čutory, popolníky, svietniky a ďalšie výrobky.

Podobne Záhorie preslávil zber hríbov v ihličnatých borovicových lesoch. Desiatky zberateľov z Bratislavy a širokého okolia navštevujú Záhorie s cieľom zberať nielen hríby, ale i ďalšie liečivé rastliny, ktoré sú vhodné na výrobu čajov. V Šaštíne je tradičná výroba čajov, ktoré využívajú liečivé rastliny zo Záhoria. Podobne spracúvajú sušené hríby zo Záhoria, ktoré sú vzácnym artiklom na trhu .

Záhorie má bohatú tradíciu výroby zeleniny, ktorú dodávali na bratislavský a i viedenský trh. Známa je najmä kapusta zo Stupavy, ktorej výrobe sa venujú celé rodiny. Celoročný predaj kyslej kapusty na trhoviskách v Bratislave prináša pre obyvateľov finančný príjem a pracovné príležitosti. Známe sú i rôzne súťaže v príprave kapustovej polievky s rôznymi ingredienciami, ktoré vytvárajú originálnu chuť tohto jedla. Podobne známe sú i „skalické trdelníky“, pečené múčne výrobky, ktoré sú hľadaným produktom trhu na západnom Slovensku. Počas fašiangov na Záhorí pečú šišky, ktoré napichujú na šable účastníkom fašiangového sprievodu. Tradície fašiangov sú na Záhorí zaujímavým spestrením obyvateľom počas zimných mesiacov. Záhorie je známe i ako bohatý poľovnícky a rybársky revír. Výrobky z diviny sú vyhľadávaným produktom na stole v rôznych reštauráciách západného Slovenska. Podobne i med je regionálnym produktom.

V obci Láb sú známe typické kroje, zachovalá architektúra domov s maľovaným nábytkom. Lábčania boli roľníci, zaoberali sa pestovaním zeleniny, ale i remeslami ako stolárstvo, rezbárstvo, úžitkárstvo a iné remeslá. Podobne v Plaveckom Podhradí sa obyvatelia venovali práci v lese, páleniu vápna, výrobe dreveného poľnohospodárskeho náradia, výrobe maľovaného nábytku a drevených plastík. Niektoré tradičné výrobky môžu byť certifikované v regiónu Záhorie.

 

1.3. Tradičná remeselná keramická výroba v Malokarpatskom regióne

Z hľadiska remeselnej výroby je bohatý na tradíciu i Malokarpatský región. Najdôležitejšou a najrozšírenejšou remeselnou výrobou je keramická výroba, ktorá má v súčasnosti zastúpenie vo viacerých mestách a obciach regiónu. Najdôležitejším výrobcom je výrobné družstvo Slovenská ľudová majolika v Modre. Okrem keramickej výroby v súčasnosti je zastúpené i umelecké drotárstvo, kováčstvo, košikárstvo, rezbárstvo, pernikárstvo, medovnikársvo, čipkárstvo, vyšívanie, tkanie a šitie ľudových krojov, maľovanie ornamentov na steny, výroba suchých kvetov a ďalšie remeslá.

Keramickú výrobu v súčasnosti vykonávajú nasledovní remeselníci v regióne :

Mesto Modra :

-     Zlatica Ďureje

-         Daniela Jakubcová - Kozáková

-         Bohuslava Bázliková

-         Marián Liška

-         Miroslav Malinovský

-         Hana Slaboňová

-         Igor Mesik

-         Ferdinand Gažo

-         Jozef Franko / krby / a ďalší

Mesto Pezinok :

-         Drahoslav Chalány

-         Karol AlfĂ?¶ldy

-         Vladimír Čierny

-         Ivan Raždík

-         Rodina Vajsabelová

-         Ján Granec

-         Oskar a Mária Hanúskovci

-         Klára Matiašovská a ďalší

V ostatných obciach regiónu keramickú výrobu majú nasledovní remeselníci :

            -     Ľudovít Ďureje - Doľany

-         Jozef Suchoň - Slovenský Grob

-         Mária Pohronská - Svätý Jur

-         manželia Pečenkovi, Šenkvice

-         Viera Zemanová, Viničné

-         ďalší remeselníci v regióne

Pre certifikáciu pôvodných výrobkov má v Malokarpatskom regióne najväčšie predpoklady modranská keramika. Najdôležitejším výrobcom je Slovenská ľudová majolika, ktorá pripraví podklady na jej certifikáciu.  

Vo vinohradníckej výrobe sú známe vína, ktoré sú typické pre jednotlivé mestá a obce, napr. Račianská frankovka, Limbašský silván, Modranská leanka a ďalšie vína.  V rámci certifikácie pôvodných regionálnych produktov možno tieto vína označiť svoj pôvod.   

2. Slovenské a Malokarpatské vinohradníctvo

       Špecifickým  odvetvím  slovenského  poľnohospodárstva  bolo  po  stáročia  VINOHRADNÍCTVO.   Dnes  je  ohrozeným  odvetvím, ktoré  na  posledných 15  rokov   zaznamenalo  úpadok,  viditeľný  predovšetkým  vo  výmere  obhospodarovaných  viníc.

       V dobe  politického  a  ekonomického  zlomu  v roku  1990  malo  Slovensko  33  tisíc hektárov  vinohradov.   Po  vstupe  Slovenskej  republiky  do EÚ  v  roku  2004  nám  bola  priznaná  obrábateľská  kvóta  22 227 hektárov.  Dnes  je  výmera  obrábaných  vinohradov  na  Slovensku  približne  10,5  tis. hektárov, t.j.  ani  nie  1/3  viníc , ešte  pred  15  rokmi  plne produkujúcich . V rokoch  2004 a  2005  klesla   výmera  produkujúcich  viníc  približne  o 1720 hektárov. Pri  tomto  vývoji   sa  za  súčasného  stavu  podpory  tomuto  odvetviu   zníži  výmera  produkujúcich  vinohradov  hlboko  pod  10  tisíc  ha.

2.1 Príčiny úpadku vinohradníckej výroby

       Po  roku  1991  sa  z  politických  dôvodov  postoje  k poľnohospodárskym  družstvám, ktoré  symbolizovali   starý  režim,  neuvážene  zmenili.  Namiesto  podpory  preorientácii  týchto ťažkopádnych  gigantov na  funkčné a skutočnými „gazdami“  riadené  farmy,  zvolilo  sa  neuvážene   negovanie  veľkovýroby.   Slovenské  poľnohospodárstvo,  ktoré  malo  byť  hnacím  motorom  života  slovenského  vidieka,   sa  rozpadlo,  spoločné majetky  sa  devastovali  a  pripustil  sa  vznik   mnohomiliardových  nevyčísliteľných   škôd. Treba uviesť fakt, že západoeurópske krajiny mali v nových východoeurópskych krajinách s koncentrovanou poľnohospodárskou výrobou opodstatnené obavy z konkurencie, a tak uprednostňovali rozbitie našej veľkovýroby.  

         Ekonomická  slepota  a  neschopnosť  udržať prepojenie  poľnohospodárskej  a  potravinárskej  výroby  na  Slovensku ,  umožnila  aj u  nás  nadmerný  nástup   zahraničných  potravinárskych  reťazcov   a  zaplavenie slovenského  trhu   dotovanými  potravinami. Táto  skutočnosť  dodnes  pôsobí   na  naše  poľnohospodárstvo  likvidačne. Naša  politika  nízkych  produkčných  cien   pri  mnohonásobnom  raste  cien  materiálových  vstupov, iba  „doplnila“  škálu vplyvov,  ktoré  vyraďujú  naše  poľnohospodárstvo  až dodnes.

          Nebojme  sa  popravde  konštatovať,  že  práve  koncentrácia  poľnohospodárskej  výroby  mohla  zachovať  tomuto  odvetviu  aspoň  prijateľnú  konkurencieschopnosť. Prevážne poľnohospodársky  slovenský  vidiek  určite získal koncentráciou  výroby  v časoch  socializmu, čo sa prejavilo na životnej úrovni a vzhľadu dedín.  Stalo sa  tak  však  za  politicky  neúnosnej  situácie  a  za osobných  tragédií vlastníkov  pôdy.  V súčasnosti sme však zlikvidovali odvetvia, ktoré iba v koncentrácii výroby mohli tvoriť významnú  poľnohospodársku a spracovateľskú produkciu:  výrobu  mlieka,  cukrovej repy,  mäsa,  hrozna,  tabaku,  sladovníckeho  jačmeňa    a iných produktoch.  V  Rakúsku  a  Nemecku  pochopili,  že  malé  a stredné  farmy    prežijú  iba  vtedy,  keď  sa  združia v základnej  produkcii  a  aj  do  spracovateľských  aktivít  a  keď   rozšíria  svoju  činnosť  aj  na  starostlivosť  o životné  prostredie.

       Dôsledky  neuváženej  politiky  voči  vinohradníctvu  sa  prejavujú  trvale  v jeho  postupnom  „ústupe  zo  slávy“. Pri  nástupe  demokracie  mali  sme povinnosť  podporiť  vytváranie    fariem  dať  reálnu šancu  obnovy  podnikania  už  v nových  podmienkach  -  aj  podporou  združovania.  Nestalo  sa  tak  a  Slovensko  bude  ešte  dlho  hľadať  cestu,  ako  sa   dostať  v poľnohospodárstve  zo súčasného  úpadku    a stať   sa    rovnocenným  štátom  spoločnej   Európy.

      Taký  rozsah  pohromy  tohto  odvetvia  nezanechala  ani  historický  známa  „fyloxéra“  v  19.  storočí.  Cena  nafty  stúpla  5-násobne,  chemické  látky  ešte viacej.    Ale   cena  produktu - hrozna - zostala  na  úrovni  roku 1990  a    v roku  2005  dokonca  iba   4 - 8  Sk za  kilogram.  Pritom  však  náklad  na   vybudovanie  l  hektára vinice,  /ktorý  začína rodiť  až  po  4  rokoch/,   dosahuje  0,8 - l,0 milión Sk  a  postupne  sa  stalo  vinohradníctvo  na   Slovensku  absolútne  neefektívnym  a  stratovým  odvetvím. Po  socializme  zdedené nedostatočné  technické  vybavenie  tejto  výroby,  ktoré  treba  u nás   nahradzovať vysokými  mzdovými  nákladmi,  vyraďuje  Slovensko  z  konkurencie s českými,  rakúskymi  či  nemeckými  producentmi.

Napríklad  „ najväčšie  slovenské  vinohradnícke  mesto  MODRA“,  ako  sa  hrdo  nazývalo toto  mesto   už  niekoľko  storočí,    dáva  dnes  tento  obraz:         V  18. storočí  slávu  MODRY  zakladalo  približne  1500 ha  vinohradov.  V roku  2005 mala Modra 790  ha  viníc,  z  toho   registrovaných  v  EÚ  688 ha.   Vinohradnícke a poľnohospodárske  družstvo  /VaPD/  v Modre   sa  postupne    začalo  zbavovať  užívaných  vinohradov,  pretože v polovici  90.-tych  rokov  vytváralo  z tejto výroby až  5 - miliónovú  stratu  ročne.  Staršie  vinice  nebolo  za  čo  dosádzať  a obnovovať,  stará  technika  bola  pre  vysokú  poruchovosť  nákladná  a na  nové  nebolo  prostriedkov. Niekoľkonásobne sa  zvýšili   ceny  materiálových  vstupov   do  výroby  hrozna ako i objem  nevyhnutnej ručnej  práce.  Vinohradníctvo  sa  bez  podpory  štátu stalo úplne  neefektívnym  odvetvím.

      Majitelia  pôdy  si  vinice  z  užívania  VaPD  síce   prevzali,  no po  roku - dvoch  zistili,  že  obrábacie  náklady  jednoducho  neutiahnú.   Naviac  nebol záujem  ani  o výkup  produkcie  hrozna,   ktorý   bol  privatizáciou  oddelený  od   kapacít spracovateľov  a  stláčal  ceny  produktu. Zvýšil  sa  dovoz  lacnej  suroviny  zo  zahraničia,  ktorú  však  na  rozdiel  od  nás   okolité  štáty  výhodne  dotujú  a  likvidácia  domácej  vinohradníckej  výroby  bola  zavŕšená.

        Vinohradnícke  krízy  zažívalo  Slovensko  vo  svojej  histórii  mnohokrát. Jednou  bola  aj  kríza  v 30.  rokoch  minulého  storočia.  Západoslovenskí  vinohradníci  vtedy  čelili  hroziacemu  zániku  vytvorením  Slovenského  vinohradníckeho  družstva. Kolektívne  úsilie  S V D  sústredilo  malých vinohradníkov  a stalo  sa  významným  faktorom  pre  primeranú  realizáciu   produkcie  hrozna. Družstvo  zorganizovalo  výkup  hrozna  od   svojich  členov  ,  spracovalo  surovinu  a  zabezpečilo  predaj  vína.  Z  tržby za víno  zaplatili  vinohradníkovi  prijateľnú  cenu  za  odkúpené  hrozno, /podstatne  vyššiu,  ako  mohol  dosiahnuť  sám/   a  postupne  dokázalo  vybudovať  skladové  aj  spracovateľské  kapacity,  ktoré  zabezpečovali členom družstva  odbyt  produkcie  hrozna. Tieto  sa  však   po  nástupe  socializmu  stali  majetkom  štátu a ani v súčasnosti neplnia túto pôvodnú úlohu.

       Družstvá  podobného  typu  jestvujú  aj  dnes  v  susednom   Rakúsku  a  pomáhajú účinne  zveľaďovať  úroveň  pestovania  viniča a  kvality  dorábaných  vín. Náš  štát síce  podporuje  vznik „odbytových  združení“, ale  je  o  ne  malý  záujem.  Rozbité   a  rozdrobené  vinohradníctvo  sa  nekoncentruje,  navzájom  sa  správa  konkurenčne   - vinohradníci  medzi  sebou   a  aj  obce  vo vinohradníckom  prostredí.    A  práve  pod  Malými  Karpatami,  vo   vinohradníckom  regióne  slávneho  malokarpatského  vína,  sú  osobitné  podmienky   pre    vznik  výkonných  pestovateľských   a odbytových  vinohradníckych  združení,  ktoré  by   boli  schopné  nadobudnúť   modernú  spracovateľskú  techniku  na  výrobu  kvalitných  značkových  vín,     mali  dobrý  marketing,    obchodnú  činnosť  a účinnú  propagáciu .

       Vinohradníctvo  pod  Malými  Karpatami    má  vynikajúce  pôdne  a  klimatické  podmienky.  Produkuje  široko  známe  kvalitné  a  konkurencie  schopné  vína.   Kvalitná   výroba    hrozna   a  vína   vyžaduje  však  dnes    uplatnenie  účinných  technológií  a  moderných  výrobných  zariadení.  Rakúski  vinári išli  touto  cestou  a    po získaní  modernej  techniky  za  podpory Európskej únie  vyrábajú  úspešne  kvalitné  vína  pre  domáci  i zahraničný  trh.  Dokážu  sa    chrániť  aj  pred  zahraničnou  konkurenciou  vín  z južnej  Európy.  A čo  je   hlavné,  štát   chráni  domáci  trh  pred  dovozom  zahraničných  vín   a podporuje  všetky  aktivity,   ktoré  chránia  udržateľnosť  a  perspektívu  vinohradníckej  výroby. Okrem iného v zahraničí výrazne podporujú vinnú turistiku, čím sa zabezpečí odbyt vína priamo z roľníckeho dvora.

            Na vinohradnícku výrobu pod Malými Karpatami sa musíme pozerať ako na kultúrne dedičstvo našich predkov. Chráňme preto dedičstvo našich otcov. Tento nápis na starej budove Slovenskej ľudovej majoliky v Modre by si mali pozorne prečítať poslanci za malokarpatský región v Bratislavskom samosprávnom kraji a presadiť väčšiu podporu vinohradníckej výroby tak ako je to bežné u našich susedov v Rakúsku alebo ČR.

2.2. Vínna turistika na Slovensku.

         Už začiatkom 90. rokoch začali nadšenci z Modry podporovať myšlienku založenia vínnej cesty, ako marketingového produktu cestovného ruchu, ktorý podporuje rozvojové aktivity podnikateľov a obcí regiónu. Po vzore dolnorakúskych a burgenlandských vínnych ciest  začali organizovať semináre a exkurzie do Rakúska s cieľom získať účastníkov pre túto myšlienku.

         Vínne cesty v minulosti vznikli vo viacerých vyspelých krajinách s vinohradníckou výrobou, prezentujú súčasne prírodný, kultúrny a historický potenciál regiónu. Podnikatelia spoločne so samosprávou sa zapojili do profesných regionálnych združení s cieľom posilniť spoločenský a hospodársky význam vinohradníckej a vinárskej výroby a prispieť tak k ekonomickému rozvoju regiónu cestou vidieckej turistiky a agroturistiky. Vinohradníci takto majú možnosť ponúkať svoje produkty z vinohradníckeho dvora, či pivnice priamo pre turistov, čím sa kráti cesta výrobku k zákazníkovi.

Malokarpatská vínna cesta.

         Malokarpatská vínna cesta / MVC / vznikla ešte začiatkom 90. rokov na podnet občianskych združení a podnikateľov z regiónu pod Malými Karpatami. MVC v dĺžke približne 50 km. sa rozprestiera od Bratislavy po Smolenice a Trnavu. Na tejto ceste sú tri bývalé kráľovské mestá Svätý Jur, Pezinok a Modra, ktoré majú bohatú vinohradnícku tradíciu. Okolo týchto miest je spolu až 28 obcí, ktoré spoločne so 130 podnikateľmi tvoria Združenie Malokarpatská vínna cesta. Toto združenie bolo založené v r. 1996 s cieľom propagácie vinohradníctva a vinárstva, spoločne propagovať región na výstavách cestovného ruchu, a takto ho zviditeľniť doma i za hranicami. Prvým predsedom a zakladateľom MVC bol Ing. František Mach CSc. z Modry, súčasným dlhoročným predsedom je podnikateľ, vinár Ing. Milan Pavelka z Pezinka. Sídlom ZMVC je kaštieľ starej vinohradníckej školy v Modre. Najznámejšie sú tradičné miestne výstavy vína, ako je medzinárodná výstava VINOFĂ?“RUM, Vínne trhy v Pezinku, výstava VITIS AUREA v Modre a ďalšie regionálne výstavy. Deň otvorených pivníc sa koná každoročne v novembri, Malokarpatské vinobranie v Modre, Pezinku alebo v ďalších mestách, voľba kráľovnej vína, činnosť rytierskeho rádu vína, detská súťaž výtvarných prác „Malokarpatský vinohradnícky strašiak“ a ďalšie podujatia. Obce, mestá a i vinárske prevádzky sú označené tabuľkami s logom MVC. Združenie MVC každoročne vydáva kalendár podujatí a rozvíja cezhraničnú spoluprácu s cieľom prepojenia vínnych ciest v Rakúsku a na Slovensku. V regióne pracujú viaceré informačné kancelárie, najstaršia je Malokarpatská turistická informačná kancelária v Modre, ktorá bola pri zrode MVC, ďalej Mestské informačné centrum v Pezinku, Svätom Jure a Modre. Prínosom pre rozvoj vínnej turistiky v regióne je otvorenie Národného salónu vína v priestoroch zámockých pivníc v Pezinku.

Vínna cesta Záhorie.

         V rámci Malokarpatskej vinohradníckej oblasti sa nachádza až 12 rajónov, z ktorých na Záhorí je najznámejší skalický rajón, ktorý má vinikajúce podmienky pre rozvoj vínnej turistiky. Umiestnenie tohto rajónu je na hranici s Dolným Rakúskom a Južnou Moravou, čím sa vytvárajú dobré podmienky pre cezhraničnú spoluprácu. V roku 2003 bola vytvorená Vínna cesta Záhorie, ktorá sa rozprestiera na území okresov Malacky, Senica a Skalica. Kontaktným miestom Vínnej cesty Záhorie je Turistická informačná kancelária v Skalici, ktorá organizuje exkurzie a návštevy regiónu. Zameraním vínnej cesty je zviditeľnenie a prezentácia regiónu Záhorie na výstavách cestovného ruchu, podpora stredného a drobného podnikania v regióne nielen vo vinohradníctve vinárstve, ale i v ľudových remeslách, vidieckej turistiky a agroturistiky. Prepojenie vinohradníckej výroby na históriu regiónu, remeslá, prírodné danosti vytvára z regiónu zaujímavý produkt cestovného ruchu, ktorý má perspektívu najmä z hľadiska cezhraničnej spolupráce a prepojenie vínnej cesty na Weinviertel v Dolnom Rakúsku, ako aj na vínne cesty na Južnej Morave. Realizácia viacerých cezhraničných projektov PHARE a INTEREG vytvorila dobré základy rozvoja tejto vínnej cesty na Záhorí.  Známym producentom kvalitných regionálnych vín je firma MASARYK zo Skalice.

Nitrianska kráľovská vínna cesta.

         Nitra je známa ako centrum poľnohospodárstva na Slovensku, sídli tu Slovenská poľnohospodárska univerzita a každoročne sa koná medzinárodná výstava Agrokomplex. Nitrianska kráľovská vínna cesta bola tvorená ako mladšia sestra MVC.  Združenie pre cestovný ruch Nitrianska kráľovská vínna cesta bolo zaregistrované v roku 2003, združuje vinohradníkov, vinárov, podnikateľov v cestovnom ruchu, zástupcov samosprávy z Nitrianskej a Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti. Vínna cesta sa skladá z hornonitrianskej vetvy, dolnonitrianskej, tríbečsko-tekovskej a považskej vetvy. Jedna vetva smeruje aj do želiezovského vinohradníckeho regiónu. Prvé základy Nitrianskej kráľovskej vínnej cesty založil nadšenec Ing. Ján Malý koncom 90. tokov.

         Občianske združenie Hontianska vínna cesta so sídlom v Hokovciach vznikla ešte v auguste 2000, z iniciatívy najmä miestnej samosprávy. Združuje 34 obcí, najaktívnejšia je obec Sebechleby, kde je množstvo starých pivníc - hajlochov. Vinohradníci lákajú domácich turistov z kúpeľných Dudiniec, ale i zahraničných turistov z Maďarska.

         Mikroregión Požitavie propaguje vidiecky cestovný ruch v okolí Zlatých Moraviec, kde je iniciatívna primátorka mesta Ing. Serafína Ostrihoňová, ale aj ďalší z okolia Topolčianok, kde je bohatá vinohradnícka tradícia. Podobne obec Nevidzany, či Nemčiňany už tradične vo svojich pivniciach organizujú ochutnávky vín. Mikroregión vydal už viacerých turistických sprievodcov s cieľom prilákať nielen domácich ale i zahraničných turistov do regiónu.

      Modrokamenská vínna cesta

Modrokamenský región sa vyznačuje rozsiahlymi kultúrno - historickými pamiatkami, ako napríklad gotický hrad v Modrom Kameni z 12. storočia s hradnou kaplnkou, kalváriou a ďalšími 19. kostolmi v okolitých obciach, je tu i 8 kaštieľov a kúrii a iné pamiatky. Na modrokamenskom hrade sa nachádza expozícia vinárstva a vinohradníctva, v kaštieli pod hradom je umiestnená expozícia Slovenského národného múzea „Múzeum bábkarských kultúr a hračiek“.

Obec Hrušov získala národné ocenenie „Dedina roka 2003“. Pestovanie viniča, viničné stavby a pivnice výrazne ovplyvnili vzhľad hrušovskej krajiny a ostalo trvalou súčasťou hospodárenia na pôde. Pre uskladnenie vína dobre slúžia pivnice vytesané do pieskového tufu. Stoja v radovom usporiadaní a sú zaujímavou atrakciou pre turistov. Víno bolo pre obyvateľov obce  a okolia zaujímavý produkt. Bohaté kultúrne dedičstvo je dodnes zachované v živých folklórnych tradíciách a zvyklostiach, ktoré sa prezentujú každoročne v auguste  známym festivalom „Hontianska paráda“.

V regióne pôsobia viaceré vinohradnícke firmy ako NATURAL Alimentaria, ktorá pôsobí od roku 1991. Vyrába ekologické víno, ponúka 7 druhov vína, má vlastnú degustačnú miestnosť. Podobne firma VITIS Janka Ďuríková okrem vinohradníckej výroby má ovocné sady a poskytuje služby v oblasti agroturistiky. Vinárstvo ZIGMOND a podnikateľ Štefan Nozdrovický sa venujú výrobe vína. V Dolných Plachtinciach je odrodová skúšobňa Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave, kde šľachtia nové odrody bieleho a modrého muštového hrozna. 

Tokajská vínna cesta.

         Vo svete je známy tokajský vinohradnícky rajón, ktorý z Maďarska zasahuje na Slovensko. Dorábajú sa tu vysokokvalitné vína o ktoré je záujem v celej Európe. Tokajská vínna cesta skrýva v sebe veľký prírodný, kultúrny a historický potenciál, ktorý vo väzbe na kvalitu vína vytvára perspektívny región i z hľadiska vínnej turistiky. Známe sú kvalitné výrobky z pivnice pána Ostrožoviča, ktoré sú vysoko cenené na medzinárodných výstavách vín. V tomto regióne je sedem vinohradníckych obcí, ktoré majú ešte rezervy vo vzájomnej spolupráci a spoločnej prezentácii na výstavách cestovného ruchu doma i v zahraničí.

Väčšia podpora štátu.

        

         I napriek pomerne krátkej existencii vínnej turistiky na Slovensku vytvára sa rámci agroturistiky a vidieckej turistiky celkom zaujímavý produkt cestovného ruchu, ktorý vytvára na vidieku nové pracovné príležitosti a pôsobí ako integrujúci činiteľ v spolupráci obci, podnikateľských subjektov a občianskych združení.

Doterajšie výsledky vínnej turistiky na Slovensku potvrdzujú potrebu väčšej podpory zo strany štátu, pri budovaní vinohradníckych fariem a v náväznosti na agroturistiku budovanie i ubytovacích kapacít. K tomuto účelu by mali smerovať i finančné prostriedky z EÚ v plánovacom období 2007 - 2013, čo potvrdili úspešné príklady vínnej turistiky z Rakúska, či ďalších vyspelých európskych štátov. Intenzívnejšia by mala byť i spolupráca slovenských predstaviteľov vínnej turistiky s medzinárodnou organizáciou, ktorá združuje európske vínne cesty.  Zahraničné skúsenosti môžu byť ďalším impulzom rozvoja vínnej turistiky na Slovensku.    

3. Hlavné formy cestovného ruchu v meste Modra.

Na území mesta Modry možno  rozdeliť hlavné formy cestovného ruchu  na nasledovné skupiny:

- Rekreačný cestovný ruch - do tejto skupiny patria predovšetkým možnosti, ktoré vytvárajú ubytovacie zariadenia /podnikové a súkromné/, ktoré sú umiestnené v rekreačnej oblasti Modra-Harmónia, Modra-Zochova chata a Modra-Piesky. Rekreanti v tomto prostredí využívajú predovšetkým prírodné prostredie na rekreáciu ako sú hory, vodné plochy, klíma, vegetácia a pod. Ide tu predovšetkým o prímestskú rekreáciu, ktorá sa realizuje najmä v kratšom období 1-3 dni cez víkend, s primeranou dostupnosťou do 45 minút z Bratislavy.

V podmienkach mesta Modry patrí rekreačná oblasť Harmónii k najstarším a najznámejším dýchacím kúpeľom pre obyvateľov Bratislavy. Na prelome 19. -20. storočia sa v Harmónii vybudovali viaceré objekty nielen pre dospelých ale i pre rekreáciu a liečenie detí. Harmónia-Zochová chata má vhodné prírodné a ekologicky čisté prostredie s veľkými plochami lesov vhodných pre liečbu dýchacích ciest

- Kultúrno-poznávací cestovný ruch - v podmienkach mesta Modry tvorí dôležitú funkciu ako prostriedok zvyšovania spoločenskej, kultúrnej, odbornej a všeobecno-vzdelanostnej úrovne človeka poznávaním kultúrnych, umeleckých, historických a spoločenských pamiatok a hodnôt mesta. Ide predovšetkým o aktivity Múzea Ľ. Štúra v Modre ako je národopisná expozícia, galéria I. Bizmayera a ďalšie pamätihodnosti v meste. Patria do tejto kategórie i cirkevné pamiatky ako sú kostoly, mešťanské domy, hradby a ďalšie pamätihodnosti v meste Modra. Do Modry prichádzali v minulosti najmä skupiny turistov s Poľska, ktorí mali záujem o nové zážitky, ochutnávku vín, prehliadku výroby keramiky a návštevu Bratislavy či hrad Červený Kameň. Záujem poľských turistov o mesto Modra v posledných rokoch poklesol v dôsledku zavedených dotácií pre domácu turistiku v Poľsku.

- Športovo-turistický cestovný ruch - v podmienkach Modry a okolia sa orientuje predovšetkým na aktívnu účasť turistov napr. na bežecké a  zjazdové lyžovanie, jazda na koni, čiastočne i horolezectvo, tenis, cykloturistika, pešia turistika a ďalšie formy športu v prírode. Okrem toho majú turisti možnosť pasívnej účasti na športových podujatiach ako je hádzaná, futbal, volejbal a iné športy v meste Modra.

- Vidiecky cestovný ruch - v podmienkach Modry ide najmä o agroturistiku v oblasti vinohradníckeho regiónu. Je to najmä ponuka odrodových vín pre turistov v miestnych pivniciach a viechach . Na vidieku sú dôležité i tradície remesiel ako napr. keramická výroba, ktorá v podmienkach Modry má bohatú tradíciu. Medzi významné atrakcie v Modre možno zaradiť Ranč Ingle, ktorý je vyhľadávaným miestom oddychu najmä mestských rodín s deťmi.

Mesto Modra má rozsiahle mestské lesy, v ktorých sa chová poľovná lesná zver predovšetkým srnce, jelene, divé svine a daniele. Okrem toho vo vinohradoch a poľných plochách je drobná poľovná zver ako sú zajace a bažanti. Na týchto poľovných plochách hospodária domáce poľovné združenia, ktorých členmi sú predovšetkým domáci ale i cudzí poľovníci. Táto forma cestovného ruchu je nevýznamná z hľadiska mesta.

- Kongresový cestovný ruch - v podmienkach mesta Modry je sústredený najmä v Harmónii, kde sú vhodné ubytovacie a stravovacie kapacity pre organizovanie seminárov, školení, konferencií, sympózií a iných zhromaždení odborníkov. Je to najmä Slovenská zdravotná akadémia, ktorá má vyhovujúce podmienky pre organizovanie vzdelávacích podujatí celoštátneho i medzinárodného  významu s účasťou domácich i zahraničných odborníkov.

                   Mesto Modra má dobré podmienky na ďalšie vzdelávanie ľudí ako sú   

          odborné exkurzie a tematické zájazdy. Ide najmä o odborníkov vo      

          vinohradníctve, odborníkov v oblasti kultúry. Najznámejšie v meste sú     

          školské exkurzie do Múzea Ľ. Štúra v Modre ale i odborné semináre vo   

          vinohradníctve a ovocinárstve na SVOŠ v Modre.  

Z hľadiska ďalšieho rozvoja cestovného ruchu v meste Modra a okolia najväčšie možnosti vytvára :

-    Rekreačný cestovný ruch  - v Harmónii a Pieskoch najmä víkendy 1-2

     dni, v letnej turistickej sezóne i viacdňový pobyt

-         Kultúrno-poznávací cestovný ruch - najmä pre domácich ale   

     i zahraničných turistov na krátkodobý pobyt

-         Vidiecky cestovný ruch - vinohradnícka agroturistika resp. ubytovanie  

     v rodinných domoch, penziónoch vhodných na viacdňový pobyt

Pre uvedené formy cestovného ruchu bude potreba rozpracovať pobytové programy, ktoré obsiahnú všetky atrakcie prístupné v meste a regióne. Z hľadiska kvality služieb bude potrebné rozpracovať systém hodnotenia - udeľovania certifikátov kvality služieb cestovného ruchu ako aj certifikáty pôvodným výrobkom ako je modranská majoliky alebo odrodové vína.

4.Záver

Na základe domácich a zahraničných skúsenosti jednou z ciest rozvoja mesta Modra a celého Malokarpatského regiónu je podpora rozvoja vidieckej turistiky. Rozvoj remesiel a vinohradníckej výroby v regióne umožňuje väčšie zapojenie žien do pracovného procesu.

Remeselná a vinohradnícka výroba je v súčasnosti v Malokarpatskom regióne v útlme. Hľadanie rozvojových možností týchto odvetví je súčasťou spracovanie Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Modry. Predpokladnie ďalšej prosperity mesta je zvyšovanie konkurencieschopnosti jednotlivých odvetví tradičnej výroby. Zvyšovanie kvality vinárskych produktov ako i certifikácia pôvodných remeselných keramických výrobkov umožní väčší odbyt týchto výrobkov na trhu.

Navrhovaný dotazníkový sociologický prieskum umožní riešiteľom projektu identifikovať prekážky ako i možnosti zapojenia žien do pracovného procesu, najmä v tradičnej remeselnej výrobe, vinohradníctva a vidieckom cestovnom ruchu. Na základe analýzy vyplnených dotazníkov možno navrhnúť cesty ďalšieho rozvoja tradičných výrob v regióne.

Malokarpatská vínna cesta vznikla začiatkom 90. rokov v Modre a u v súčasnosti tu sídli občianske združenie. Mesto Modra je potrebné predstaviť ako „hlavné mesto vína“, sídli tu SVOŠ, výskumné vinohradnícke pracovisko, spolok VINCÚR, poľnohospodárske a vinohradnícke družstvo, Vinohradnícka spoločnosť a ďalšie inštitúcie, ktoré sú zárukou rozvoja vinohradníckej výroby v meste a regióne.

Pri vytváraní podmienok rozvoja vidieckej turistiky v meste a regióne je nevyhnutná úzka spolupráca mestskej samosprávy, podnikateľov a organizácii III. sektoru. Účasť obyvateľstva na formulovaní opatrení v Pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Modry je základným predpokladom stotožnenia sa so stanovenými cieľmi.                  

Príloha č. 1

Centrum pre výskum regiónov so sídlom v Modre

Dotazník

Cieľom predloženého dotazníka je získať názory žien, pracovníčok samosprávy, remeselníčiek a ďalších žien v oblasti kultúry a cestovného ruchu na možnosti ich zapojenia do pracovného procesu v podmienkach Bratislavského samosprávneho kraja. Anketa bude spracovaná, vyhodnotená a závery využité pri formulácii opatrení na podporu väčšieho zapojenia žien do služieb cestovného ruchu, remeselných činností a do verejných funkcii v tomto regióne. Anketa poukáže na niektoré prekážky, diskrimináciu žien v pracovnom procese a zapojenie do verejného života. Prosíme preto respondentov stručne vyplniť dotazník, za čo Vám ďakujeme. O záveroch ankety Vás budeme informovať.

1.      Ako pozeráte na možnosti uplatnenia žien vo svojom okolí ? / výber pracovných miest /

2.      Ktoré profesie sú najvhodnejšie pre ženy pri zohľadnení ich materských úloh v spoločnosti ?

3.      Sú ženy diskriminované v spoločnosti, ak áno v ktorých oblastiach ?

     / odmeňovanie, zaradenie do funkcie, chorobnosť detí a pod. /

4.      Čo navrhujete na odstránenie diskriminácie žien vo Vašom okolí ? / výchova, vzdelávanie, vzorové projekty, výskum diskriminácie a pod. /

5.      Sú ženy dostatočne zastúpené v mestskej, resp. obecnej samospráve ? Aké percento tvoria ženy v zastupiteľstve Vášho mesta, obce ? Čo navrhujete ?

6.      Ako hodnotíte poskytovanie služieb pre obyvateľstvo vo Vašom okolí ? Čo navrhujete na zlepšenie služieb konkrétne pre ženy ? Chýbajúce služby vo Vašej obci, meste /.

7.      Ako hodnotíte verejnú dopravu vo Vašom okolí, možnosti parkovania, servis a ďalšie služby ?

8.      Aký je záujem o Vaše mesto, obec zo strany turistov ? Čo vyhľadávajú turisti u Vás najviac ?

9.      Aké úspešné kultúrne, športové podujatia organizujete v obci a čo navrhujete na prilákanie turistov do obce ?

10.  Ako je využívaný kultúrny dom v obci, je dostatočná podpora samosprávy, mesta, obce pri organizovaní kultúrnych a športových podujatí ?

11.  Ktoré občianske združenia v obci sú aktívne pri organizovaní kultúrnych a športových podujatí ? Ste spokojní s ich činnosťou ? Ako sa uplatňujú ženy v občianskych združeniach, aké sú prekážky uplatnenia žien ? Čo navrhujete na zlepšenie súčasného stavu ?

12.  Aké tradičné remeslá a služby sú vo Vašej obci, aké sú možnosti odbytu ich výrobkov, služieb pre turistov ? Aké je uplatnenie žien v tradičných remeslách ?

13.  Máte v meste, obci schválený „Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja“ ktorý   stanovuje úlohy v oblasti ďalšieho rozvoja ? Čo navrhujete zaradiť do opatrení vo Vašej obci na podporu rozvoja kultúry a cestovného ruchu v obci ?

     / ubytovacie, stravovacie a doplnkové služby, cykloturistika, náučné chodníky,  

     prírodné danosti, história obce, pracovné možnosti obyvateľov a pod. /

14.  Ďalšie doporučenia na zlepšenie podmienok rozvoja cestovného ruchu, remesiel,    kultúry v meste, obci a celom regióne Bratislavského samosprávneho kraja.   

15.  Identifikačné údaje anketára :

- pohlavie : muž - žena

- vek :

- vzdelanie :

- bývate v obci / názov /:

- cestujete za prácou, kam ?

- počet detí :

         Za vyplnenie dotazníka Vám ďakujú organizátori ankety.

Elektronický formulár žiadosti o značku "Malokarpatský región - originálny produkt"

 

€” vyplňte prosím podľa písomnej žiadosti, údaje uvedené v písomnej i elektronickej žiadosti sa musia zhodovať

 

 

€” vyplňujte iba biele polia, údaje označené hviezdičkou sú povinné; nemeňte prosím formát ani usporiadanie tohoto formulára

 

 

 

 

 

 

Meno žiadateľa / názov firmy:

 

*

 

Meno zástupcu (u právnických osôb):

 

 

 

Adresa:

 

*

 

IČO:

 

*

 

DIČ:

 

*

 

Tel.:

 

*

 

Fax:

 

 

 

e-mail:

 

 

 

web:

 

 

 

 

 

 

 

Žiadam o udelenie značky „Malokarpatský región - originálny produkt“ pre tento výrobok / skupinu výrobkov:

 

Názov výrobku / skupiny výrobkov:

 

*

 

Podrobný popis výrobku / skupiny výrobkov
(vrátane jednotlivých výrobkov):

 

*

 

 

 

 

 

Naplnenie podmienky jedinečnosti (vyberte z možností ktoré objavia kliknutím myši vpravo)) *

 

 

a. Tradičný výrobok - technológia
    alebo firma existuje v regióne :

a) 5 rokov alebo menej

 

 

b. Produkt z miestnych surovín - výrobok obsahuje:

a) menej ako 10 % miestnych surovín

 

 

c. Ručná / remeselná práca - medzi výrobnými postupmi
    je nasledujúci podiel ručnej práce:

a) 0 % (plne automatizovaná prevádzka)

 

 

e. Výnimočná kvalita:

a) Výrobok má “len“ štandardnú kvalitu

 

 

 

 

 

 

K písomnej žiadosti sú priložené tieto dokumenty (vyberte z možností uvedených v bielych políčkach) *

 

 

(slúži pre kontrolu dokumentov priložených k písomnej žiadosti; po vyplnení predchádzajúcich údajov sa pri povinných prílohách zobrazí *)

 

kópia živnostenského listu

ne

*1

 

doklad o vedení v evidencii príslušného úradu, osvetového strediska

ne

*1

 

kópia výpisu z katastra nehnuteľností (poľnohospodári)

ne

*1

 

kópia nájomnej zmluvy (poľnohospodári)

ne

*1

 

vzorka výrobku

ne

*2

 

fotografie výrobku

ne

*

 

príloha dokladajúca tradíciu výrobku

ne

 

 

zoznam surovín obsiahnutých vo výrobku (s miestom pôvodu)

ne

 

 

popis výrobného postupu

ne

 

 

zoznam odberateľov výrobku v SR / zahraničí

ne

 

 

kópie certifikátov / ocenení

EŠV

 

 

ďalšie dokumenty:

ne

 

 

     - prosím vypíšte tiež:

 

 

 

 

 

 

 

Vysvetlivky: *1= povinný je jeden z týchto 4 dokumentov; *2 = vzorka je povinná, pokiaľ je to možné (inak stačí fotografia)

 

 

 

 

 

 

* údaje označené hviezdičkou je nutné vyplniť

 

 

 

 Regionálne environmentálne centrum  pre Českú republiku, http://www.domaci-vyrobky.cz/ , adresa: Senovážná  2, 110 00 Praha, Česká republika Tel/Fax: (+420) 224 222 843, E-mail: rec@reccr.cz

 

 

 

Formulár bol prebraný a čiastočne upravený na základe vzájomnej dohody. Jeho úprava a kopírovanie je možné len so súhlasom Regionálneho environmentálneho centra REC  pre Českú republiku.

 

 

 

 

 

 

Príloha č. 2

Certifikačné kritériá pre značku

„Kysuce - originálny produkt“, „Záhorie - originálny produkt“[1]

a Malokarpatský región - originálny produkt.

A.                 Kritériá pre výrobcov

1.                  Miestny subjekt

a)                        Remeselník, ľudový umelec, živnostník, ľudový výrobca, firma, organizácia s prevádzkou v regióne Kysúc/Záhoria - v rámci hraníc turistického regiónu  Kysuce/ Záhorie

Spôsob overenia: Predloženie kópie živnostenského listu, výpis z registra firiem, registrácia organizácie. Ak subjekt nemá prevádzku, určujúca je adresa v živnostenskom liste.

b)                        Poľnohospodár hospodáriaci na území CHKO Kysuce/CHKO Záhorie vrátane ochranného pásma, alebo ktorý má  potvrdenie o environmentálnej nezávadnosti prostredia v ktorom vykonáva svoju činnosť

Spôsob overenia: predloženie kópie výpisu z katastra nehnuteľností alebo nájomnej zmluvy

2.                  Kvalifikácia pre príslušnú výrobu

Výrobcovia musia mať platný živnostenský list alebo byť vedení v evidencii osvetových stredísk alebo múzeí  pre danú výrobu. Poľnohospodári musia mať živnostenský list alebo byť vedení v evidencii miestne príslušného obecného úradu obce s rozšírenou pôsobnosťou

Spôsob overenia: predloženie kópie týchto dokumentov.

3.                  Zaručenie štandardnej kvality výroby

Žiadateľ o udelenie značky zaručuje, že plní zákonné predpisy a normy pre danú prevádzku (hygienické a technické normy, bezpečnosť práce a pod.)

Spôsob overenia: Čestné prehlásenie žiadateľa.

4.                  Proces výroby nepoškodzuje prírodu

Žiadateľ pri svojej podnikateľskej činnosti nepoškodzuje životné prostredie ani jeho zložky nad mieru stanovenú platnými právnymi predpismi1, hospodári v súlade s plánom starostlivosti o CHKO Kysuce/CHKO Záhorie a podľa svojich technických a finančných možností dodržuje zásady šetrnosti voči životnému prostrediu:

·        Šetrné nakladanie s vodou

·        Šetrné nakladanie s energiou

·        Odpady - minimalizácia odpadov a obalov, dôsledné triedenie odpadov

·        Materiál, suroviny - preferencia znovuvyužiteľných, recyklovateľných a recyklovaných materiálov, využívanie miestnych surovín, minimalizácia nakladania s nebezpečnými látkami a ich riadne zneškodňovanie

·        Poľnohospodári - minimalizácia chemických prípravkov (hnojív, pesticídov a pod.), etické zachádzanie so zvieratami

Voči žiadateľovi nie je vedené konanie zo strany Slovenskej inšpekcie životného prostredia.

Spôsob overenia: čestné prehlásenie žiadateľa, Certifikačná komisia posúdi plnenie zásad šetrnosti, v prípade pochybností je nutné vyjadrenie správy CHKO Kysuce/CHKO Záhorie.

B.                 Kritériá pre výrobok

1.                  Spotrebný tovar alebo poľnohospodárske a prírodné produkty vyrobené na Kysuciach/Záhorí

Žiadateľ predloží vzorku výrobku na posúdenie komisii, žiadateľ musí predložiť výrobok a spolu s ním aj popis výroby aby neprišlo k špekuláciám a zneužitiu značky.

Spôsob overenia: posúdenie certifikačnej komisie podľa vzorky výrobku

2.                  Zaručenie štandardnej kvality

Žiadateľ o značku zaručuje, že výrobok spĺňa všetky predpisy a normy, ktoré sú pre neho stanovené.

Spôsob overenia: čestné prehlásenie žiadateľa, posúdenie kvality Certifikačnou komisiou.

3.                  Šetrnosť k prírode

Výrobok ani jeho obal nepoškodzujú životné prostredie, jeho zložky ani zdravie ľudí nad mieru stanovenú platnými právnymi predpismi 2, a to v žiadnej fáze svojho životného cyklu (výroba, používanie, likvidácia) a podľa technických a ekonomických možností spĺňajú (alebo budú v budúcnosti spĺňať) zásady šetrnosti voči životnému prostrediu:

·        Materiál - prednostne z recyklovaných, recyklovateľných alebo znovupoužiteľných materiálov, biologicky odbúrateľných, prednostne z miestnych surovín, minimalizácia nebezpečných látok

·        Obal - environmentálne vhodný, pokiaľ možno vratný alebo recyklovateľný

·        Charakter výrobku - výrobok nie je svojim charakterom nešetrný voči životnému prostrediu alebo ľudskému zdraviu, výrobok nie je určený na jedno použitie (v zmysle alternatívy k podobným výrobkom s dlhodobým využitím)

Spôsob overenia: čestné prehlásenie žiadateľa, certifikačná komisia posúdi plnenie zásad šetrnosti, v prípade pochybností je možné vyjadrenie správy CHKO Kysuce/Záhorie.

4.                  jedinečnosť spojená s regiónom

Výrobok musí byť jedinečný vo vzťahu k danému regiónu. Toto kritérium je možné splniť dosiahnutím najmenej 10 bodov z celkového súčtu bodov získaných v nasledujúcich piatich sub-kritériách :

a) Tradičný Kysucký/Záhorácky výrobok

Výrobok, výrobná technológia alebo firma existuje na Kysuciach/Záhorí:

5 a menej rokov

Body

0

6 - 10 rokov

Body

1

11 - 20 rokov

Body

2

21 - 50 rokov

Body

3

51 - 100 rokov

Body

4

Viac než 100 rokov

Body

5

Tradícia sa môže týkať buď daného konkrétneho výrobku, výrobnej technológie (aj keď samotný výrobok už môže byť nový) alebo firmy (pôsobí na Kysuciach/Záhorí uvedenú dobu aj keď výrobky alebo technológie môžu byť nové).

Spôsob overenia: predloženie písomného dokumentu alebo historického prameňa, ktorý dokazuje existenciu výroby alebo technológie.

b) Produkt z miestnych surovín

Výrobok je vyrobený aspoň čiastočne z miestnych surovín, teda surovín pochádzajúcich z územia turistického regiónu Kysuce/Záhorie. Suroviny uvedené ako miestne nesmú byť nikdy nahradzované, miešané alebo kombinované s inými surovinami.

Výrobok obsahuje:

Menej než 10 % miestnych surovín

Body

0

Aspoň 20 % miestnych surovín

Body

1

Aspoň 40 % miestnych surovín

Body

2

Aspoň 60 % miestnych surovín

Body

3

Aspoň 80 % miestnych surovín

Body

4

Iba miestne suroviny (takmer alebo úplných 100  %)

Body

5

Percentuálne zastúpenie sa môže týkať hmotnosti výrobku, objemu, počtu jednotlivých súčastí a pod., záleží na charaktere výrobku, do hodnotenia nie je zahrnutý obal výrobku. Do výpočtu sa nezahrňujú nevyhnutné vedľajšie prísady, ktoré nie je možné v danom regióne získať (napr. soľ).

Určité potraviny a produkty musia v tejto časti získať 5 bodov, teda splniť 100 % zastúpenia miestnych surovín.

Ide napr. o: med, mlieko, vajcia, minerálnu vodu, byliny, lesné plody.

Spôsob overenia: predloženie popisu výrobku a zoznamu použitých surovín s udaním miesta pôvodu; certifikačná komisia posúdi percentuálne zastúpenie.

c) Ručná / remeselná práca

Výrobok ja vyrábaný aspoň čiastočne ručne. Pod pojmom ručná práca sa tu rozumie to, že remeselník vnáša do každého výrobku vlastnú osobitosť - každý kus je originál. Pri takejto výrobe teda môže remeselník používať najrôznejšie nástroje a prístroje (napr. aj s elektrickým pohonom), pokiaľ výsledný produkt závisí na jeho remeselnej zručnosti.

Medzi výrobnými postupmi ja nasledujúci podiel ručnej práce :

0 % (plne automatizovaná výroba)

Body

0

Do 20 %

Body

1

Do 50 %

Body

2

Do 70 %

Body

3

Do 95 %

Body

4

(takmer) 100 %

Body

5

Uvedené percentá vyjadrujú podiel doby, počas ktorej sa výrobca osobne (fyzicky) a priamo podieľa na procese výroby daného výrobku. Do celkového trvania výroby sa nezapočítava doba, kedy je výrobok v kľude a pracuje „sám“ (napr. doba chladnutia, uležania, tuhnutia a pod.).

Spôsob overenia: posúdenie certifikačnej komisie podľa popisu výrobného postupu.

d) Výnimočná kvalita - výrobok výrazne reprezentujúci región

Výrobok svojou kvalitou alebo inými výnimočnými vlastnosťami dobre reprezentuje región v rámci celej Slovenskej republiky alebo aj v zahraničí:

Výrobok má „iba“ štandardnú kvalitu

Body

0

Výrobok sa predáva aj mimo regiónu

Body

1

Výrobok sa predáva aj v zahraničí

Body

2

Výrobok získal ocenenie pre svoju kvalitu či inováciu, alebo šetrnosť voči životnému prostrediu

Body

3

Výrobok má slovenské certifikáty alebo značky kvality a šetrnosti voči životnému prostrediu (....)

Body

4

Výrobok má slovenské a európske certifikáty alebo značky kvality a šetrnosti voči životnému prostrediu (ISO....)

Body

5

Certifikačná komisia môže podľa vlastného uváženia udeliť výrobku za výnimočnú kvalitu aj viac bodov (vždy max. 5 bodov), než dovoľuje tabuľka na základe rozsahu predaja a získaných certifikátov.

Spôsob overenia: predloženie kópie certifikátov alebo zoznamu odberateľov vrátane kontaktov (min. 5 odberateľov v SR a/alebo v zahraničí).

Certifikačná komisia má právo zamietnuť udelenie značky výrobku, ktorý je v rozpore s cieľom značky, so stanovami združenia, odporuje morálnym a etickým zásadám, všeobecnému estetickému cíteniu alebo by mohol inak poškodiť dobré meno značky.

---------------------------------------------------------------------------

1 - Predovšetkým zákony: Zákon 543 / 2002 o ochrane prírody a krajiny, Zákon 364 / 2004 o vodách, Zákon 223 / 2001 o odpadoch, Zákon 478 / 2002 o ochrane ovzdušia, Zákon 326 / 2005 o lesoch, Zákon 307 / 1992 o ochrane PPF, Zákon 261 / 2002 o prevencii závažných priemyselných havárií, Zákon 529 / 2002 o obaloch, pripravovaný Zákon o ochrane verejného zdravia, Zákon 163 / 2001 o chemických látkach a chemických prípravkoch.

2 - Predovšetkým zákony: Zákon 529 / 2002 o obaloch, pripravovaný Zákon o ochrane verejného zdravia, Zákon 163 / 2001 o chemických látkach a chemických prípravkoch.

Príloha č. 3

Začiatky vínnej turistiky pod Malými Karpatami.

             Prvá slovenská „vínna cesta“ - Malokarpatská vínna cesta - má za sebou desať úspešných rokov. Je to príležitosť vrátiť sa k jej začiatkom a pripomenúť tých, ktorí priložili ruky a stáli pri začiatkoch jej vytvárania.

            Myšlienka vytvoriť Malokarpatskú vínnu cestu / MVC / vznikla v Modre. Niekoľko nadšencov, pozorujúcich  vývoj  vo svete, si  uvedomilo nové možnosti, ktoré priniesol voľný  pohyb  ľudí  po  roku 1990  a  z  dostupnej  literatúry a z návštevy rôznych miest v Rakúsku a vo Francúzsku vznikla myšlienka využiť podmienky vinohradníckeho regiónu pod Malými Karpatmi pre oživenie ekonomiky prostredníctvom „vínnej turistiky“.

           V roku 1991 vznikol „Zväz podnikateľov agroturistiky Slovenska“ / ZPAS / so sídlom v Modre. Jeho prvými krokmi bolo získať slovenských poľnohospodárov pre nové myslenie pri využívaní daností slovenského  vidieka. Na siedmych seminároch s medzinárodnou účasťou a mnohých ďalších po celom Slovensku získaval  tím „propagátorov agroturistiky“ iniciatívnych poľnohospodárov pre myšlienku vzniku nových povolaní - podnikania vo vidieckej turistike. Spomenieme p. Ing. Z. Dužekovú z Min. hospodárstva, Ing. M. Gergeľa z Min. pôdohospodárstva, prof. Ing. arch. M. Šarafina CSc. z Technickej univerzity, Doc. Ing. Petra Patúša CSc. z UMB v Banskej Bystrici, Ing. F. Macha CSc. a Dpt. Š. Žáka,  ktorí získali stovky podnikavých vidiečanov prednáškami o ekonomických, podporných a prevádzkových podmienkach podnikania, o skrášľovaní našej dediny, aby sa stala cieľom turistov.

Rozsiahlu podporu sme získali vo Vínnej akadémii v Ruste, kde nám riaditeľ dr. J. SchĂ?ÂĽller poskytol  množstvo študijných materiálov, ale aj vzoriek najkvalitnejších rakúskych vín pre Malokarpatský dom vína  /MDV/,  ktorý sme  zakladali v starej vinárskej škole v Modre. V roku l992 sme spolu s vtedajším primátorom Modry M. Smolenickým zorganizovali exkurziu  pedagógov modranskej  vinárskej  školy  / SVOŠ / do  Rustu. Nato sme  za  prispenia ZPAS, Školského majetku a SVOŠ otvorili slávnostne MDV. Metodickú radu  viedol doc. J. Farkaš CSc., pedagógovia zo SVOŠ a mnohí ďalší nadšenci. Vytvorilo sa malé školské vinohradnícke múzeum, ukážková pivnica s dubovými sudmi  a reprezentačnou degustačnou miestnosťou, v ktorej pod vedením p. Ing. P. Matuškoviča a  Ing. M. Dudu  degustovali naše vína turistické skupiny návštevníkov. Malokarpatskému domu vína venovali vinohradnícke subjekty, ako PD Bratislava Vinohrady, Vajnory, Svätý Jur, Limbach, Modra  a  ďalšie  58  vzoriek, ktoré spolu s rakúskymi vínami  tvorili prvú  vinotéku v regióne. Projekt  podporili mnohé  vinárske osobnosti - Ing. I. Jung CSc., Ing. L. Tajcnár, Dr. M. Gavalec, Ing. J. Skaličan, Mgr.S.Zoch, Ing. J. Kováč CSc. Ing. J. Mikuš, Peter Gaži a ďalší.

           Ešte v roku 1991 sme nadviazali spoluprácu s Dolnorakúskou poľnohospodárskou komorou, ktorej  pracovník, priateľ Dipl. Ing. V. Lilge  nás  zoznámil s prezidentom Vinohradníckeho zväzu Rakúska p. Jozefom Pleilom, ktorý spolu i s ďalšími osobnosťami viackrát prišiel do Modry nielen prednášať, ale aj na naše  Vinobrania. Pekná je spomienka na jeho návštevu v pivnici p. Samuela a Ing. Vladimíra Sodomu, kde ocenil  ponúknutý Veltlín zelený ako charakteristickejší a výraznejší ako rakúske veltlíny a vyslovil obdiv a  blahoželanie k  jeho kvalite.

            Priatelia z Rakúska nám často pomáhali a na prezentáciu rakúskych vín na Malokarpatskom vinobraní v Modre poskytli vzorky vybraných a ocenených druhov, ktoré v Hoteli Modra prezentovali pod vedením Ing. M. Pavelka, vtedy  ešte agronóma pezinského PD a za spolupráce so študentmi SVOŠ. Bola to vydarená, jedna z prvých prezentácii rakúskych vín v regióne.

            Dôležitú úlohu pri zakladaní Malokarpatskej vínnej cesty zohrali aj zasadnutia Európskeho zväzu  vidieckej turistiky EUROGITES v Strassburgu, na ktorých sa zúčastňovali aj zástupcovia ZPAS. Z exkurzie  po Alsaskej vínnej ceste, pripomínajúcej našu Malokarpatskú oblasť, sme si priniesli vzor pre náš  prvý plagát  „Malokarpatská vínna cesta“. Tento pekný plagát prezentoval MVC prostredníctvom Malokarpatskej turistickej informačnej kancelárie v Modre / MATIK / na mnohých výstavách a podujatiach nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Už v roku 1994, na I. ročníku, založil ZPAS spolu s MATIK tradíciu prezentácie MVC na výstavách SLOVAKIATOUR v Bratislave, v ktorej úspešne pokračuje Združenie MVC a Malokarpatské osvetové stredisko v Modre.

           Zaujímavá je spomienka aj na spoločnú  exkurziu do Francúzska na Alsaskú vínnu cestu spolu s Ing. Romanom Janouškom a Ivanom Zubajom. Poskytla im veľa inšpirácií a podnetov pri výrobe slovenského šampióna z Vinohradníckej spoločnosti Modra „Rizlingu rýnskeho ročník 2002“ v Ljublane. Uviedli sme do života aj tradíciu počas  modranských vinobraní, ochutnávku burčiaku z fontány sv. Floriána pri ktorej nám pomáha spolok VINCÚR v Modre, ale aj Vinohradnícka spoločnosť Modra.

           V prvých rokoch sme publikovali mnohé odborné a populárne články o MVC v tlači, vysielali sme mnohé  rozhlasové a televízne relácie o MVC, o zahraničných exkurziách v Rakúsku a v Maďarsku. Pôvodne sme  uvažovali o názve „Kráľovská vinná cesta“, inšpirovanom pásom kráľovských miest Bratislava, Svätý Jur, Pezinok, Modra, Trnava. Napokon však uspel názov „Malokarpatská“, ktorý bližšie a lepšie prezentuje náš  vinohradnícky región. Pri  vzniku MVC významne priložila ruku k dielu aj modranská SVOŠ, v  ktorej  sme organizovali  viaceré odborné semináre. Významným počinom tejto školy bolo, že do učebného programu popri vinohradníctve zaradila aj agroturistiku. Absolventi získavajú vedomosti o podnikaní, pomáhajú v praxi rozvíjať vidiecku turistiku vo vinohradníckych regiónoch Slovenska. Výuka vinohradníctva, vinárstva, someliarstva, agroturistiky, gastronómie, marketingu a prispela podstatnou mierou k zvýšeniu kultúry konzumu vín na Slovensku a k organizovaniu kvalitných celoslovenských, regionálnych a  miestnych  výstav  vín.

          O potrebe vzdelávania nás svojimi výsledkami presviedčali aj svetoví experti pri návštevách Modry. Navštívila nás prezidentka Zväzu vidieckej turistiky v Nemecku, p. Mária Greshoffová, i skupina  španielskych  expertov na čele s Ing. Epikom Erhardom, prezidentom Španielskeho zväzu vidieckej turistiky, ktorí strávili na Slovensku desať dní ako poradcovia EUROGITES. V správe o výsledkoch pobytu venovali pozornosť aj práci našej MVC, keď tri dni pobytu strávili v Modre počas  Malokarpatského vinobrania 1994.

           Slovensko sa dostalo do pozornosti európskej EUROGITES aj návštevou jej prezidenta Erika Jordana z  Belgicka v Modre v januári 1996. V starej vinohradníckej škole zorganizoval MATIK besedu s hosťom za účasti starostov, podnikateľov vo vinohradníctve, v ubytovacích a stravovacích službách a so zástupcami 3. sektoru. Na  tomto  stretnutí bolo založené Združenie Malokarpatská vínna cesta /Z-MVC/. Vo februári 1996 bolo Združenie MVC zaregistrované na MV SR. Prvým  predsedom sa stal  Ing. František Mach CSc. Pri založení združenia spolupracovali p. M. Haffner, Dpt. Š. Žák, I. Zubaj,  Ing. V. Medlen, J. Dudová, PhDr. A. Píchová,  V. Jakubec, Ing. O. Bejdáková, M. Strížová,  Ing. M. Pavelka a ďalší nadšenci z regiónu. Dlhoročným predsedom Z-MVC je Ing. Milan Pavelka z Pezinka.

              V súčasnosti si pozornosť verejnosti zaslúži činnosť „rytierskeho vinárskeho rádu“ na čele s Ing. Františkom  Slezákom CSc., ktorý sa úspešne zapojil do stredoeurópskych  vinárskych  aktivít. Pri zvyšovaní kvality malokarpatských vín neoceniteľnú prácu odviedli degustátori a organizátori miestnych a regionálnych výstav vín v čele s uznávaným enológom profesorom vína F. Malíkom. Zaujímavé aktivity s deťmi organizuje MATIK MODRA a VINCÚR, ktorá so spoluorganizátormi pripravuje každoročne regionálnu výtvarnú súťaž detí „Malokarpatský vinohradnícky strašiak“.

            Dnes popri mnohých aktivitách  Z-MVC, pri „Dňoch otvorených pivníc“ alebo súťaž „Kráľovná vína“ a ďalších úspešných podujatiach,  ktoré  sa  stretli so značným ohlasom, si pri stručnom rekapitulovaní podmienok vzniku MVC uvedomujeme, že úspech našej vínnej cesty je výsledkom hľadania optimálneho variantu regionálnej spolupráce vinohradníkov pod Malými Karpatmi. Základom práce činnosti sú miestne vinohradnícke spolky, ktorých  činnosť  musí  úzko  naväzovať  na  pôsobnosť  a aktivity  Z-MVC  v celom  regióne.

            V roku 2000 sme spracovali na základe rakúskych skúseností „kritériá kvality zariadení vidieckej turistiky“, vo vinohradníckych regiónoch konkrétne na MVC, ktoré sú orientáciou pri budovaní obecných a i podnikateľských subjektov na úrovni požiadaviek domácej i zahraničnej  turistiky s predpokladom rastu návštevnosti.

Príloha č. 5

13.  r o k o v    č i n n o s t i

Neziskovej organizácie rozvoja vidieckej turistiky v Modre

AKTIVITY: prevádzka Malokarpatskej turistickej informačnej         kancelárie v Modre

-   podpora rozvoja vidieckej turistiky v malokarpatskom    regióne

-   založenie združenia ,, Malokarpatská vínná cesta“

-         organizovanie celoslovenských seminárov o vidieckej turistike - január pri príležitosti výstavy Slovakiatour a september pri príležitosti Vinobrania

-         organizovanie exkurzií do Rakúska - mesto Rust

-         cezhraničná spolupráca s Rakúskom v oblasti vinohradníctva a propagácie turistiky

-         realizácia projektov cezhraničnej spolupráce, natočenie filmu ,,Krajina ako víno“

-         rozvoj družobnej spolupráce s obcou Wolfsthal v Rakúsku

-         usporiadanie výstavy starých pohľadníc ,,Chráňme dedičstvo našich predkov“

-         vydávanie propagačných materiálov „Vážne i veselo o víne“, ,,Malý turistický sprievodca Bratislavským krajom“, Malý lexikón o víne, pohľadnice o Modre a výroba plagátov o regióne

-         publikovanie informácií o regióne a Modre v Pezinsku, Národnej osvete, Vinohrad, Večerník, Roľnícke noviny, Obecné noviny, Kuriér, Euroregióny

-         v spolupráci s STV natočených 5 dokumentárnych filmov o regióne

-         spolupráca so školami pri ochrane kultúrneho dedičstva, Strom roka 2004

-         spolupráca so spolkom VINCÚR pri prevádzke vinotéky a výstave vín

-         seminár ,, Miesto remesiel vo vidieckej turistike Bratislavského kraja“ 


[1] Zdroj: Regionálne environmentálne centrum  pre Českú republiku, http://www.domaci-vyrobky.cz/ , adresa: Senovážná  2, 110 00 Praha, Česká republika Tel/Fax: (+420) 224 222 843, E-mail: rec@reccr.cz

Kritériá boli prebrané a čiastočne upravené na základe vzájomnej dohody. Ich ďalšie preberanie a úprava je možná len so súhlasom Regionálneho environmentálneho centra REC  pre Českú republiku.