Úvodná stránka
Malokarpatská turistická informačná kancelária

Rozhovor s najúspešnejším vinárom z Modry Rozhovor s najúspešnejším vinárom z Modry

Rozhovor s najúspešnejším vinárom z Modry

Na malokarpatskej vinárskej oblohe sa v tomto roku objavila nová tvár úspešného vinára. Je ním Jozef Kmeťo, vinár z Modry, ktorý si z tohoročnej výstavy vín VITIS AUREA 2008 odniesol Cenu prezidenta SR Ivana Gašparoviča pre najúspešnejšieho modranského vystavovateľa. Popri Ing. Miroslavovi Dudovi a Igorovi Rarigovi je Jozef Kmeťo tretím držiteľom prestížnej ceny prezidenta SR. Pri tejto príležitosti sme ho požiadali o krátky rozhovor.

Ako dlho sa venujete vinohradníctvu a aké úspechy ste dosiahli v tomto odbore ?

Po roku 1990 som začal hospodáriť na 1 ha. viníc od rodičov, v súčasnosti obrábam už 2 hektáre vinohradov. Pestujem odrody Rizling vlašský, Tramín, Muškát moravský, Peseckú Leanku a modrú odrodu Andre. Minulý rok som vysadil 20 árov novej odrody Devín. Zo súťaži vín som si odniesol zlaté medaile za odrodu Veltlínske zelené z Trnavy a Nových Zámkov, striebornú medailu mám z Pezinských  vinných trhov. Za odrodu Andre som získal zlatú medailu na výstave v Hustopeči a za Muškát moravský som dostal ocenenie od primátora mesta Breclavy.

Za aké vína ste získali ocenenie na VITIS AUREA ako najúspešnejší modranský vystavovateľ ?

Najvyššie ocenenie zlatú medailu som získal za modré barikové víno Andre, ktoré získalo 90 bodov. Ale aj ďalšie víno Muškát moravský bolo ocenené striebornou medailou. Ocenenie som získal i na modranskej výstave mladých vín „U richtára“, kde návštevníci v ankete vyhlásili moje víno Muškát moravský za najlepšie.

Kto Vám pomáha v rodine pri obrábaní vinohradov a kde realizujete svoju výrobu ?

Vo vinohradoch pracuje celá rodina. Dcéra Jana a syn Jozef študujú na SVOŠ v Modre, dcéra Dáša je v druhom ročníku na PU v Nitre. „Odborných poradcov“, ale aj brigádnikov mám teda dostatok a verím, že budú v tejto činnosti pokračovať. Chýba mi však mechanizácia na obrábanie vinohradov, ale aj moderná technológia na spracovanie hrozna a výrobu vína, ktorá je pre mňa v súčasnosti nedostupná. Odberateľov vína mám vo vinotékach a reštauráciách v Bratislave, Novom Meste, ale aj v obchodnej sieti v Modre a inde. Počas letnej turistickej sezóny mám odberateľov i v Senci. Na slovenskom trhu  však prevládajú v obchodných reťazcoch dotované zahraničné vína, ktorých predaj pôsobí likvidačne na slovenských výrobcov. Chýba nám ochrana domáceho trhu, tak ako je to bežné v zahraničí.

Ako sa pozeráte na súčasný stav malokarpatského vinohradníctva ?

V súčasnosti je vo vinohradníckej výrobe veľmi zlá situácia. Majitelia vinohradov v Modre dostali po komasácii pôdy späť vinohrady, ktoré však niektorí odmietajú obrábať. Výrobca má problém predať hrozno, cena je na úrovni spred 20. rokov. Viacnásobne však vzrástli vstupy do výroby, či už ochranné chemické prostriedky, nafta, stroje a ďalšie vstupy čo vytvára likvidačné podmienky pre vinohradníkov. V tomto odvetví zlyhala rezortná politika. Výmera vinohradov klesla v SR oproti roku 1990 na tretinu a pokles výmery obrábaných vinohradov pokračuje. Poučiť sme sa mali od susedov v ČR, kde sa v tom istom období rozšírila výmera vinohradov o 100 %.

Vinohradnícka výroba v malokarpatskom regióne je kultúrne dedičstvo, ktoré treba chrániť. Ako sa pozeráte na ďalší vývoj ?

Žiaľ vinohrady v modranskom chotári sa prestali vysádzať po roku 1990. Za existencie VPD Modra, pripravili i pôdu na novú výsadbu v Sebrekoch, Trávnikoch a iných lokalitách. Teraz tieto terasy sú zaplienené náletmi šípiek a ďalších krovín. V období oberačiek hrozna sú v chotári premnožené chránené škorce, ktoré oberajú a už likvidujú úrodu. Len v minulom roku mi škorce obrali úrodu na 30 ároch vinohradov. Ďalším nepriateľom vinohradníkov sú klimatické zmeny, najmä však ľadovec, ktorý na niektorých plochách vinohradov zničil úrodu v Modre až na 80 %. Pre zdravú úrodu hrozna je dôležitá chemická ochrana, ktorá však nie vždy je účinná, a tak v dôsledku chorôb múčnatky, perenospóry sa znižuje úroda hrozna, a tým i kvalita vína.  Pre ďalší rozvoj vinohradníckej výroby má nezastupiteľnú úlohu                 štát, ktorý musí pomôcť malým vinohradníkom prežiť súčasnú krízu. Vrátiť pôdu a nevytvárať podmienky pre prežitie malých vinohradníkov je  krátkozraká politika, ktorá sa nám vypomstí. Budúce generácie budú nám oprávnene vyčítať, že sme nedokázali ochrániť kultúrne dedičstvo malokarpatského regiónu.

Starí vinohradníci už nevládzu pracovať a mládež nemá záujem o vinohrady, má lepšie podmienky v meste. Ako sa pozeráte na ľudský faktor, ktorý je v súčasnosti nedocenený ?

Vo vinohradníckej výrobe prekonávame generačný problém, chýbajú mladí odborníci, ktorí sa zamestnali mimo poľnohospodárstva, alebo odišli pracovať do zahraničia. V Modre pracuje spolok VINCÚR, ktorý má iba 40 členov, čo je iba zlomok majiteľov vinohradov, záhradkárov. Registrovaných vinohradníkov je málo. Chýbajú možnosti ďalšieho vzdelávanie vinohradníkov, najmä v oblasti chemickej ochrany, nových odrôd viniča, ale aj ekonomiky, dotačných možnosti podpory práce vinohradníkov. Profesné zväzy nevytvárajú dostatočný priestor pre realizáciu a uplatnenie vinohradníkov a vinárov  v spoločnosti. Žiaľ profesné zväzy súperia medzi sebou na škodu celého vinohradníckeho odvetvia . Chýba mi aj väčšia angažovanosť vinárskych „celebrít“, ktoré nechránia „kultúrne dedičstvo“, ale si budujú svoju popularitu na úkor budúceho vývoja tohto odvetvia na Slovensku. Bez vinohradníckej prvovýroby nemôžu byť ani kvalitné vína. Páči sa mi aktivita „Malokarpatskej vínnej cesty“, ktorá láka turistov do regiónu, do otvorených pivníc. Obávam sa však, že keď zlikvidujeme malokarpatskú vinohradnícku prvovýrobu, nebudeme mať možnosť ponúknuť kvalitné vína turistom.

Záverom nášho rozhovoru, aké víno Vám najviac chutí ?

Mám rád Veltlínske zelené, ktoré dlho vydrží byť svieže, dá sa dobre skladovať. Podobne i stará modranská odroda Pesecka leanka mi chutí a preto treba pôvodné odrody vysádzať a tak vracať sa i k tradíciám Každé mesto, obec v regióne by si mala svoje odrody chrániť, vysádzať. Nové slovenské odrody hrozna od šľachtiteľky Ing. Doroty Pospíšilovej sú vynikajúce, majú perspektívu a mnohých propagátorov i úspešných pestovateľov. Som však zástancom pestovania nových slovenských odrôd, ale aj starých osvedčených odrôd v malokarpatskom regióne. Preto som nedávno predložil návrh na REC Slovensko na certifikáciu pôvodnej modranskej odrody Peseckej leanky, ktorá takto bude označovaná visačkou pôvodný malokarpatský produkt.

Za rozhovor ďakuje

F. Mach