V 16. a 17. storočí patrilo slobodné kráľovské mesto Modra k najvýznamnejším a najväčším mestám Slovenska. Bola tu vysoko rozvinutá výroba organizovaná v cechoch. Hrnčiarsky cech bol založený už v roku 1636. Modranskí džbánkari dodávali svoje výrobky na všetky trhy bývalého Uhorska. V rokoch 1870 - 1880 v Modre existoval hrnčiarsky spolok „Úžitkové hrnčiarske nádoby z Modry“. Najdôležitejšie pre vývin keramiky bolo založenie „Štátnej dielne džbánkarskej“ v roku 1883. Neskôr dielňu do svojej správy prevzalo mesto Modra a založilo „Keramickú školu“ pod vedením Jozefa Mičku. Po roku 1911 prevzala dielňu účastinárska spoločnosť pod firmou Žák a spol. Účastinármi boli osobnosti ako Samuel Zoch, Dušan Jurkovič a ďalší, ktorí chceli zachovať slovanský svojráz dielne.

V Modre pôsobilo mnoho zanietených majstrov, ktorí vtlačili pečať svojej osobnosti do keramickej tvorby. Spomenúť treba hlavne Hermana Landsfelda zo Strážnice, ktorého vzorníky dekorov uchovávajú nasledovníci dodnes. Modranská keramika dosiahla na medzinárodných výstavách uznania a ocenenia, v roku 1925 v Paríži medailu Grand Prix, 1926 vo Philadelphii a v roku 1929 zlatú medailu na výstave v Barcelone. V modranskej keramickej dielni sa vyučilo a pracovalo mnoho tvorcov ľudového umenia, ako napríklad Ignác Bizmayer a veľa ďalších, ktorí už nepracujú, alebo už nie sú medzi nami. Vyjadrujeme im týmto svoje uznanie. Súčasní ľudoví tvorcovia vyrábajú nádherné kusy modranskej majoliky ručne točené a maľované v súlade s tradíciami a v duchu najstarších keramikárov známych pod menom Habáni.

Želáme si, aby ani v súčasnosti tradičné výrobky z Modry nestratili svojich obdivovateľov a pracovníci Slovenskej ľudovej majoliky ako dediči tradícií mohli naďalej vytvárať ľudové umenie, ktoré tu zanechali naši predchodcovia.