Červený Kameň, (399 m n.m.)    Hrad nad obcou Píla, národná kultúrna pamiatka. Prvá zmienka z roku 1240. Hrad dala postaviť dcéra Belu lll. Konštancia,manželka kráľa PÅ™emysla Otakara l. Zanikol v 16. storočí. Potom Fugerovci postavili nový hrad ako renesančnú pevnosť s prekladišťom tovaru. Stredisko panstva s 15 poddanskými obcami. Od roku 1583 do roku 1945 v majetku Pálffiovcov. V 17. storočí rozšírený a výtvarne doplnený. Z tohto storočia je aj lekáreň, z ktorej sa zachovalo zariadenie. Z cenného nábytku, obrazov, zbraní skla a keramiky je pre generálnu opravu hradu verejnosti prístupná len časť. Momentálne je možné navštíviť stálu expozíciu historického nábytku a zbraní (poskytuje prehľad typických interiérov 16. - 19. storočia spolu s ukážkami bytových doplnkov a všetkých druhov zbraní, vrátane orientálnych, súčasťou expozície sú i priestor hradnej kaplnky, sally terreny, hradnej lekárne a rytierskej sály), hradnú obrazáreň (výber obrazov a grafík, predstavujúcich unikátne umelecko-historické diela slovenskej proveniencie) a hradné pivnice (možnosť prehliadky podzemných priestorov a obranného systému hradu). V hradnom parku sú: stará lipová alej, sekvoje, tisy a najväčší jedlý gaštan na Slovensku. V lese pri hrade starý židovský cintorín s barokovými náhrobnými kameňmi.

Sokoliarsky dvor ASTUR, Červený Kameň
    Najväčšia kolekcia dravcov na Slovensku. Prezentácia veľkého množstva dravcov, možnosť pozorovania naživo pri lietaní (orly skalné, orly stepné, belane tundrové, myšiaky hôrne, sokoly rárohy, sokoly tmavé, sokoly myšiare, sokoly hybridy). Predvádzanie zabezpečujú členovia Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskom poľovníckom zväze a každé predvádzanie je sprevádzané odborným komentárom.    Predvádzanie je od 1. apríla do 31. októbra, každý deň okrem pondelka od 1000 do 1700 hod. vždy o 1115, 1415 a o 1615 hodine.
Kontakt: Sokoliarsky dvor ASTUR, 900 89 Červený Kameň - Píla,

Biely kameň, (290 m n.m.)
    Zrúcanina hradu nad Svätým Jurom. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1217. Bol sídlom svätojurských grófov. Bol spustošený za tureckého nájazdu v roku 1633.

Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre
   Od roku 1998 súčasť pamätníka národnej kultúry Matice slovenskej, predstavuje Ľudovíta Štúra - vedúcu osobnosť národnoemancipačného procesu 19. storočia, kodifikátora spisovnej slovenčiny. Vzniklo roku 1965 a je situované v budove bývalej mestskej radnice. Súčasťou múzea je: Pamätná /úmrtná/ izba Ľudovíta Štúra na námestí a Galéria národného umelca Ignáca Bizmayera v kruhovej bašte na Kuzmányho ulici. Múzeum je otvorené okrem pondelka a nedele od 800 do 1700 hod., v sobotu od 900 do 1500 hod. Návštevy v nedeľu je možné dopredu ohlásiť. Adresa: Štúrova 50, 900 01 Modra, tel.: 033/ 647 27 65.

Malokarpatské múzeum Pezinok:

    Nachádza sa v renesančnej budove zo 17. stor., rozsiahla zbierka z dejín vinohradníctva, vinárstva, histórie mesta, národopisu malokarpatského regiónu a výstavné priestory, kde sa pravidelne prezentujú umelci z Pezinka a okolia.Adresa: Štefánikova ul. 4, Tel.: 033/ 641 20 57, 641 33 47.

Šúr - Svätý Jur
    Štátna prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1952 na ploche 35 ha. Chráni sa tu barinato-slatinná jelšina s prechodom do lužného lesa, močaristých lúk až teplomilných dúbrav Panonského hája. Zaznamenal sa tu výskyt 140 druhov vtákov a ďalších druhov fauny a flóry. Prvý preskúmal toto územie botanik J. Ľ. Holuby. Pôvodne lužný les a rašelinisko sa čiastočne narušilo. Biologická stanica Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Súčasťou je riedky dubovo-brestový les nazývaný Panónsky háj (135 m), v ktorom sa zachovala vzácna xerotermná vegetácia.

Galéria insitného umenia,Schaubmarov mlyn, Pezinok - Cajla
    Galéria ako vysunuté pracovisko Slovenskej národnej galérie má svoje sídlo v budove pôvodného mlyna z roku 1767, ktorý je kultúrnou a technickou pamiatkou s funkčnou mlynskou technikou z roku 1913. Je tu ojedinelá zbierka domáceho a zahraničného insitného umenia a súbor diel vynikajúcich maliarov zo slovenskej enklávy Kovačice. Zároveň sa tu realizujú prechodné výstavy súčasných insitných umelcov so Slovenska.

Ponuka pre cykloturistov:Malokarpatská cyklomagistrála z Vajnor do Častej:Dĺžka: 34 km
    Trasa je súčasťou pripravovanej Malokarpatskej cyklomagistrály. Prechádza Častou, kde odbočíme vpravo do stúpania, vo vrchole ktorého je situovaný hrad Červený kameň. Po jeho prehliadke nás čaká rýchly zjazd cez obec Píla na št. cestu č. 502, po ktorej pokračujeme ďalej na juh. Cez Dubovú prichádzame do Modry, ktorá je mestskou pamiatkovou rezerváciou s mnohými pamiatkami, opevnením s baštou, kaštieľom a kostolom. Je tu múzeum Ľudovíta Štúra s expozíciou dejín mesta, života a diela Štúrovcov a modranskej majoliky. Popod vinohrady pokračujeme v jazde cez obec Vinosady do mesta Pezinok, ktoré je tiež mestskou pamiatkovou rezerváciou. Znovu nás zaujme mestské opevnenie, kaštieľ, niekoľko kostolov, kapucínsky kláštor, radnica a meštianske domy. V meste je Malokarpatské vinohradnícke múzeum s expozíciou histórie mesta, vinohradníctva a časť je venovaná prírodovedcovi J. Ľ. Holubymu. Z Pezinka pokračujeme po štátnej ceste ďalej popod vinohrady v tieni Malých Karpát až po pdbočku na Slovenský Grob. Pol kilometra pred touto obcou však odbočíme vpravo a pokračujeme do Vajnor - miestnej časti Bratislavy.

Malý malokarpatský okruh cez Babu
   Bratislava 0 km - Svätý Jur 14 km - Pezinok 20 km - Baba 33 km - Pernek 44 km - Lozorno 49 km - Stupava 59 km - Bratislava 78 km.    Trasa vedie v prvej časti typickými vinohradnickými obcami a mestečkami s bohatou tradíciou pestovania viniča, ale zároveň aj s bohatou kultúrou a históriou (Bratislava - Rača, Svätý Jur, Pezinok). Turistické centrum na trase okrem prekrásnych dolín v pohorí je Baba - najvyšší bod na trase (527 m), kde sú výborné podmienky na letnú i zimnú rekreáciu. Tento okruh je najkratším prechodom cez pohorie Malých Karpát. Prechod cez Babu vedie modernou asfaltovou cestou s množstvom serpentín. Na trase môžeme absolvovať pešiu túru, ktorú si vyberieme podľa opisu pri jednotlivých obciach a mestečkách.