Základy rozvoja cestovného ruchu

Ing. Michal Ševčík

Sekcia cestovného ruchu MH SR

Podstata a funkcia cestovného ruchu, jeho typológia, základné členenie

Cestovný ruch (CR) ako odvetvie spoločenskej činnosti sa začal formovať koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Novodobý cestovný ruch vznikol v období priemyselnej revolúcie vo vyspelých štátoch ako dôsledok technického, ekonomického a sociálneho rozvoja. Vznik a rozvoj novodobého cestovného ruchu predpokladá :

a)     možnosť slobodného pohybu ľudí. Cestovný ruch nemohol vzniknúť napr. vo feudalizme, kde bol nevoľník závislý od svojho pána;

b)     existenciu primárnej ponuky (prírodné a kultúrne podmienky), ktorá je základom tvorby produktu ako predmetu spotreby v cestovnom ruchu;

c)     taký stupeň technického, ekonomického a sociálneho rozvoja, ktorý má za následok :

-      postupné skracovanie fondu pracovného času a predlžovanie mimopracovného času (v ňom aj voľného času), ktorý môže obyvateľstvo slobodne využívať,

-      taký stupeň uspokojenia základných (biologických) životných potrieb, keď vzniká možnosť uspokojovať aj menej nevyhnutné (kultúrne) potreby, kam zaraďujeme aj potreby uspokojované v cestovnom ruchu;

-      výstavbu potrebných dopravných, ubytovacích, pohostinských, športovo-rekreačných a ďalších zariadení pre cestovný ruch.

      V 20. storočí dosiahol cestovný ruch vysoký stupeň rozvoja na zemi, stal sa súčasťou spotreby a životného štýlu obyvateľov najmä ekonomicky vyspelých štátov. V súčasnosti tvorí cestovný ruch ucelený systém, ktorý budeme ďalej skúmať ako ekonomický, sociálny a ekologický jav.

  Systematicky sa cestovný ruch začal skúmať začiatkom 20. storočia v krajinách, v ktorých mal už tradície rozvoja. V súčasnosti je predmetom skúmania rôznych vedných disciplín, napr. ekonómie, geografie, sociológie, psychológie, pedagogiky, medicíny a pod. Všetky disciplíny majú spoločný predmet skúmania, ale každá ho skúma zo svojho pohľadu a vlastnými metodologickými prostriedkami. Cestovný ruch má tak interdisciplinárny charakter, keď výsledky jednej vednej disciplíny využívajú aj iné vedné disciplíny, a tak obohacujú svoje poznanie. Každá vedná disciplína definuje aj cestovný ruch a určuje predmet svojho skúmania.

    Vo vedeckej literatúre existuje vyše 200 rozličných definícií cestovného ruchu, ktoré vymedzujú jeho podstatu. Podľa C.Kasparova (1975) je cestovný ruch „súhrn vzťahov a javov, ktoré vyplývajú z cestovania alebo pobytu osôb, pričom miesto pobytu nie je hlavným ani trvalým miestom bývania a zamestnania.“ Táto definícia sa v osemdesiatich rokoch 20. storočia stala oficiálnou definíciou Medzinárodného združenia vedeckých pracovníkov cestovného ruchu (AIEST).

    S cieľom zjednotiť definíciu cestovného ruchu najmä z hľadiska vykazovania údajov o ňom organizovala Svetová organizácia cestovného ruchu (WTO) v roku 1991 v Ottawe medzinárodnú konferenciu venovanú štatistike cestovného ruchu. Z hľadiska štatistiky sa cestovným ruchom rozumie „činnosť osoby, ktorá cestuje na prechodnú dobu do miesta mimo jej bežného životného prostredia, pričom hlavný účel cesty je iný ako vykonávanie zárobkovej činnosti v navštívenom mieste.“

    U nás cestovným ruchom „rozumieme súbor činností zameraných na uspokojovanie potrieb súvisiacich s cestovaním a pobytom osôb mimo miesta trvalého bydliska a zvyčajne vo voľnom čase za účelom odpočinku, poznávania, rozptýlenia a zábavy, kultúrneho a športového vyžitia, zdravia, služobných ciest a získania komplexného zážitku“.

Môžeme povedať, že podmienkou cestovného ruchu je :

â–º cestovanie a dočasný pobyt osôb mimo ich trvalého bydliska s cieľom uspokojovať špecifické potreby zvyčajne vo voľnom čase a získať komplexný zážitok.

      V cestovnom ruchu ide vždy o formu spotreby, pre ktorú je charakteristické, že :

a)      sa ňou uspokojujú špecifické potreby, napr. odpočinku, poznávania, kultúrneho a športového vyžitia, zdravia, spoločenskej komunikácie, rozptýlenia, zábavy a pod.

b)      uspokojovanie potrieb sa spája s cestovaním a pobytom mimo miesta trvalého bydliska,

c)      ide o účelné využívanie voľného času s výnimkou pracovných ciest, ktoré sa vykonávajú v pracovnom čase,

d)     návštevník počas cestovania a pobytu na cudzom mieste vystupuje len ako spotrebiteľ statkov cestovného ruchu (služby, tovar, voľné statky), a tak získava komplexný zážitok z cestovného ruchu,

e)      ak návštevník cestovného ruchu uspokojuje potreby vo vlastnom štáte, hovoríme o domácom cestovnom ruchu, ak ale sa stane návštevníkom v inom štáte, hovoríme o zahraničnom cestovnom ruchu.

    Často sa stretávame aj s inými pojmami na označenie cestovného ruchu, napr. zotavenie, rekreácia, turistika a pod. Ak sa aj vykonávajú vo voľnom čase a mimo miesta trvalého bydliska, nepokladáme ich za synonymá cestovného ruchu. Zotavenie predstavuje všetky činnosti spojené s odstránením únavy človeka. Zahŕňa zdravý spánok, zdravú výživu a všetky činnosti vykonávané vo voľnom čase, ktoré sa spájajú so zmenou každodenného stereotypu, napr. údržba domu, práca v záhradke a pod. Rekreácia je jedným zo základných druhov cestovného ruchu. Turistika je súčasťou športového cestovného ruchu (napr. horská turistika, pešia turistika, mototuristika a pod.). V ďalšej časti si ich budeme presnejšie špecifikovať.  

Svetová organizácia cestovného ruchu (WTO) jasnejšie vymedzila na medzinárodnej konferencii konanej v Ottawe v roku 1991 aj základné pojmy súvisiace s cestovným ruchom. Unifikácia má zjednotiť používanú terminológiu a zároveň umožniť zjednotenie zberu a spracovania štatistických údajov o cestovnom ruchu. Za cestovný ruch  sa považuje „činnosť osoby cestujúcej na prechodnú dobu do miesta mimo jej bežného životného prostredia,  pričom hlavný účel jej cesty je iný ako  vykonávanie zárobkovej činnosti v navštívenom mieste“ (Gúčik, 2000, s.7).

           Aj keď sú definície cestovného ruchu uvádzané rôznymi autormi formálne rozdielne, obsahovo zdôrazňujú všeobecnú podstatu cestovného ruchu, ktorá spočíva v dočasnej zmene pobytu účastníka cestovného ruchu v inom konkrétnom prostredí, často vo voľnom čase, za účelom oddychu, rozvoja poznania alebo kontaktu s ľuďmi. „Väčšina autorov teórie cestovného ruchu  hovorí o priemysle cestovného ruchu. Títo autori zastávajú názor o existencii samostatného odvetvia, ktoré je schopné vytvárať ekonomické efekty významné pre celú ekonomiku štátu. Peters dokonca v definícii cestovného ruchu hovorí o priemysle, ktorý sa týka cestovania. V slovenskej literatúre už v roku 1970 G. Sládek presadzoval názor o cestovnom ruchu ako samostatnom odvetví, ktoré má charakter „priemyslu“ .

V každodennej praxi sa stretávame s rozličnými javovými formami a druhmi cestovného ruchu. Ak za základ posudzovania cestovného ruchu vezmeme motiváciu jeho návštevníkov, t. j. účel, pre ktorý cestujú a pobývajú prechodne na cudzom mieste, potom hovoríme o druhoch cestovného ruchu. Ak za základ posudzovania cestovného ruchu vezmeme rozličné príčiny a dôsledky, ktoré ho ovplyvňujú, hovoríme o formách cestovného ruchu.

K základným druhom cestovného ruchu patrí rekreačný, športový/dobrodružný, kultúrny, kúpeľný/zdravotný a obchodný cestovný ruch. Druhy cestovného ruchu sa v praxi rozlične kombinujú a vzájomne dopĺňajú, pritom jeden druh je vždy dominantný, napr. rekreačný cestovný ruch sa zvyčajne kombinuje so športovým, zdravotným a kultúrnym cestovným ruchom. Kúpeľný cestovný ruch sa kombinuje s kultúrnym a zdravotným cestovným ruchom, obchodný cestovný ruch s kultúrnym cestovným ruchom ap.

Formy cestovného ruchu umožňujú bližšie určiť podstatu cestovného ruchu z hľadiska potrieb a cieľov návštevníkov. To dovoľuje lepšie pripraviť produkt a ponúkať ho na trhu pre cieľové skupiny návštevníkov. Foriem cestovného ruchu je veľa a rozlišujeme ich z rozličných hľadísk:

a) z geografického hľadiska  - vnútorný, národný, zahraničný, medzinárodný, regionálny,

b) podľa počtu návštevníkov - individuálny, kolektívny (skupinový, klubový), masový, ekologický,

c) podľa veku návštevníkov - mládežnícky, rodinný, seniorský,

d) podľa ročného obdobia - sezónny (letný, zimný), mimosezónny, celoročný,

e) podľa dĺžky účasti - výletný, krátkodobý, víkendový, dlhodobý,

f) podľa spôsobu organizovania - individuálna cesta, organizovaný zájazd,

g) podľa použitého dopravného prostriedku - železničný, lodný, letecký, autoturistika, mototuristika, karavaning,

h) z hľadiska dynamiky - pobytový, putovný,

i) zo sociologického hľadiska - návštevy príbuzných a priateľov, sociálny, etnický,

j) podľa prevažujúceho miesta pobytu - mestský, prímestský, vidiecky, horský, prímorský.

Charakteristika základných zložiek CR a činiteľov ovplyvňujúcich jeho rozvoj

Cestovný ruch je otvorený a dynamicky sa vyvíjajúci systém, ktorý tvoria dva podsystémy, a to subjekt/návštevník a objekt cestovného ruchu. Návštevník cestovného ruchu je nositeľom dopytu a vystupuje ako spotrebiteľ produktu cestovného ruchu - sú ním voľné statky, verejné statky, služby a tovar. Objekt cestovného ruchu je nositeľom ponuky produktu, ktorý je predmetom spotreby a tvorí ho cieľové miesto, podniky a inštitúcie cestovného ruchu. Všetci, ktorí sa podieľajú na uspokojovaní potrieb návštevníkov, sú povinní pritom spolupracovať.

Keďže sme cestovný ruch označili za systém, vieme, že existuje sústava väzieb nielen medzi jeho podsystémami (subjektom a objektom) a ich prvkami, ale aj medzi cestovným ruchom a inými systémami, ktoré tvoria jeho okolie (vonkajšie prostredie). Na cestovný ruch vplýva ekonomické, sociálne a kultúrne, technicko-technologické, politické, legislatívne a ekologické prostredie.

Subjekt cestovného ruchu je označenie pre návštevníka, ktorým je každý, kto uspokojuje svoje potreby počas cestovania a pobytu mimo miesta trvalého bydliska spotrebou statkov cestovného ruchu.  V praxi návštevníka často nazývame aj ako turista alebo výletník. Tieto pojmy nie sú ekvivalentné.   

Turista je návštevník, ktorý cestuje po vlastnej krajine alebo zahraničí a uskutoční pritom aspoň jedno prenocovanie. Z hľadiska dĺžky pobytu sa pritom rozlišuje:

- turista na dovolenke - dovolenkár, ktorý pobudne na danom mieste viac ako určený počet nocí alebo dní  (v SR sú to 2 až 3 noci, vo Švajčiarsku minimálne 3 noci, v Nemecku 4 noci, Francúzsku 7 nocí ap.),                                                                                       

- krátkodobo pobývajúci turista, ktorý cestuje na dobu neprekračujúcu určený počet nocí alebo dní, ale zahŕňa pobyt aspoň s jedným prenocovaním. 

Výletník je návštevník, ktorý cestuje na kratšiu dobu ako 24 hodín bez toho, aby prenocoval v navštívenom mieste.

V praxi rozlišujeme medzi jednotlivými kategóriami návštevníkov, ktorí sú zahŕňaní do štatistiky cestovného ruchu. Podľa kritérií Svetovej organizácie cestovného ruchu tranzitných cestujúcich nezahŕňame do štatistiky cestovného ruchu.

Objektom cestovného ruchu je všetko, čo sa môže stať cieľom cestovania a zmeny miesta pobytu, napr. príroda, kultúra, hospodárstvo a spoločnosť. Návštevník cestuje do miesta svojho prechodného pobytu - cieľového miesta, kde vyvíjajú činnosť podniky a inštitúcie cestovného ruchu, ktoré ponúkajú produkty určené na spotrebu v cestovnom ruchu.

Cieľovým miestom môže byť stredisko cestovného ruchu, región alebo štát ako cestovný cieľ. Cieľové miesto musí mať vhodný prírodný a kultúrny potenciál pre cestovný ruch. Tento potenciál je motívom cestovania a pobytu návštevníkov. Potenciál cestovného ruchu nemusí byť rovnomerne rozmiestnený v krajine a s ohľadom na svoju jedinečnosť môže mať  miestny, regionálny, celoštátny alebo až medzinárodný význam.

Ponuka s dopytom sa konfrontujú na trhu CR a ich správanie ovplyvňuje vonkajšie prostredie, ktoré pozostáva z viacerých zložiek:

Ekonomické prostredie významne ovplyvňuje konanie najmä subjektu v CR. O účasti na CR rozhodujú napr. najmä úroveň reálnych príjmov, výška HDP a jeho rozdeľovanie, miera inflácie, miera nezamestnanosti, daňový systém. Vplyv ekonomického prostredia na obidve zložky môže byť pozitívny a negatívny. Pozitívne pôsobí rast HDP, s ktorým rastie i spotreba v CR. Negatívne vplývajú na systém CR hospodárske krízy, rast nezamestnanosti, stagnácia HDP...

Legislatívne prostredie: Právne normy definujú pravidlá správania sa oboch zložiek systému. Môžu pôsobiť pozitívne alebo obmedzujúco. Patria sem najmä daňové zákony (Zákon o DPH, Zákon o dani z príjmov, zákony o spotrebných daniach), zákony upravujúce postavenie a obchodné vzťahy podnikateľov (Obchodný zákonník) a podnikateľskú činnosť (Živnostenský zákon, Zákon o zájazdoch, podmienkach podnikania CK a CA a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), zákony upravujúce občiansko - právne vzťahy a ochranu spotrebiteľa (Občianský zákonník a Zákon o ochrane spotrebiteľa).

Sociálne prostredie: Spravodlivé rozdeľovanie HDP sa prejavuje v hmotnej spotrebe a spotrebe služieb obyvateľstva a má vplyv na úroveň výživy, odievania, vybavenosti domácností predmetmi dlhodobej spotreby, ako aj na úroveň verejnej spotreby.

Štát uplatňuje sociálnu politiku, ktorá sa realizuje prostredníctvom viacerých nástrojov napr. dôchodkovej politiky (starobné, invalidné dôchodky), podpory v nezamestnanosti, prídavkov na deti, podpory v nezamestnanosti. Okrem nich ovplyvňuje štát účasť na CR rozširovaním časového priestoru pre súvislé mimopracovné voľno, predlžovanie dovolenky.

V rámci technicko - technologického prostredia pôsobia na obidve zložky systému CR dopravný systém, telekomunikačné siete a rezervačné systémy. Dobrá dostupnosť cieľového miesta je základnou podmienkou účasti na CR. Pritom rozhodujúca je rýchlosť, bezpečnosť, pravidelnosť a komfortnosť jednotlivých druhov dopravy. Pre svoju pohodlnosť a v súčasnosti aj jednoduchosť sa stali obľúbenými rezervačné systémy. Používajú ich najmä letecké spol., ubytovacie zariadenia a CK a CA na podporu predaja svojich služieb.

            CR sa rozvíja iba v ekologicky nezaťaženom prostredí. Medzi klasické spôsoby poškodzovania životného prostredia patrí vyvážanie odpadov, nevhodné parkovanie, erózia pôdy, problémy kanalizácie, znečisťovanie vodných zdrojov a pod. Tieto negatívne následky sa premietajú v nespokojnosti účastníka CR (subjektu) a v konečnom dôsledku i na strate pozitívneho obrazu cieľového miesta.

Politické prostredie vytvárajú politické rozhodnutia na medzinárodnej, ale aj národnej úrovni. Týkajú sa bezpečnosti cestovania, uvoľnenia resp. obmedzenia cestovného styku medzi jednotlivými krajinami, obchodnej politiky, menovej, colnej politiky atd. Napr. pozitívnym výsledkom medzinárodnej politiky je zrušenie vízovej povinnosti medzi krajinami, zavedenie jednotnej meny v krajinách EU, zrušenie pasovej a colnej kontroly. Negatívne pôsobia najmä vojenské konflikty, terorizmus, hospodárske blokády a iné.

Charakteristika potrieb a spotreba v CR

Cestovný ruch patrí do terciárneho sektoru hospodárstva, do oblasti služieb. Je chápaný ako samostatné odvetvie národného hospodárstva, tvorené z dvoch stránok, a to ako významná súčasť:

·      spotreby obyvateľstva - tým, že plní funkciu reprodukcie pracovných síl, rozvíja osobnosť človeka, pôsobí na poznanie, vzdelávanie a celkovú kultúrnosť národa

·      národnej ekonomiky - na rozvoji a zabezpečení cestovného ruchu sa podieľa rada odvetví národného hospodárstva, ktoré v prevažnej miere zameriavajú svoju činnosť na poskytovanie služieb účastníkom cestovného ruchu (patria sem služby ubytovacie, reštauračného stravovania, zmenárenské, doprava, cestovné kancelárie apod.) a odvetia, ktoré poskytujú služby účastníkom cestovného ruchu ako svoju doplnkovú činnosť (obchod, kultúra, poisťovníctvo atd.).

Cestovný ruch ako ekonomický multiplikátor vystupuje v súvislosti s budovaním technickej základne ubytovacích, stravovacích a doplnkových zariadení a s rozvojom dopravy. V danom mieste CR prináša nielen príjem od návštevníkov priamo poskytovateľom služieb CR, ale podnecuje i rozvoj ďalších služieb bezprostredne spätých s uspokojovaním potrieb návštevníkov, ale i aktivity s CR len nepriamo súvisiace.

Postavenie CR v národnom hospodárstve

Cestovný ruch je medzirezortným odvetvím, ktoré priamo zasahuje do sféry hospodárstva, priemyslu, obchodu a služieb, financií, dopravy, regionálneho rozvoja, kultúry, zdravotníctva, vzdelávania, športu, ochrany životného prostredia, lesného a vodného hospodárstva, pôdohospodárstva, zamestnanosti, vytvárania nových pracovných miest a pôsobnosti samospráv. Pre cestovný ruch je typické, že kým väčšina iných odvetví sa zaoberá relatívne úzkym segmentom svojej pôsobnosti po vertikálnej osi, charakter cestovného ruchu je taký, že spája aj rôzne odvetvia po horizontálnej osi. Zahrňuje teda viaceré problémy, ktoré možno riešiť len spoluprácou na medzirezortnej úrovni. Táto spolupráca v súčasnosti nie je postačujúca.

Na Slovensku má cestovný ruch vďaka prírodnému potenciálu a potenciálu vytvoreného človekom možnosť zaujať v národnom hospodárstve a spoločnosti strategické postavenie. Reštrukturalizácia rozvoja cestovného ruchu sa však musí uskutočniť na základe cieleného programu, ktorý umožní optimálne využívanie tak prírodných zdrojov, ako aj vybudovaných kapacít, zariadení a služieb v nich poskytovaných, pričom treba rešpektovať požiadavky na trvalo udržateľný rozvoj.

Aj keď rozhodujúcu úlohu pri rozvoji cestovného ruchu má súkromný sektor, úlohou verejného sektora je formulovanie stratégie jeho rozvoja a definovanie nástrojov na jej zabezpečenie. Preto je dôležitá podstata politiky štátu v cestovnom ruchu a nevyhnutnosť jej novej orientácie.

            Politikou cestovného ruchu treba chápať cieľavedomé (programové) ovplyvňovanie vývoja cestovného ruchu prostredníctvom zainteresovaných subjektov (nositeľov politiky) a pomocou špecifických nástrojov. Keďže cestovný ruch má prierezový charakter, aj jeho politika má prierezový charakter, nakoľko jeho realizáciu ovplyvňujú politiky vo viacerých oblastiach.

Sú to najmä:

· hospodárska politika (menový kurz, cenová politika, daňová politika, colná politika, dopravná politika),

· sociálna politika (dĺžka pracovného času, dĺžka dovolenky, politika zamestnanosti, sociálne a zdravotné zabezpečenie),

· zahraničná politika (medzištátne dohody o vízovej povinnosti, medzištátne dohody o uľahčení cestovania, uznávanie cestovných dokladov, liberalizácia cestovného styku),

· vnútorná politika (politika vnútornej bezpečnosti, ochrana bezpečnosti turistov a ich majetku, kvalita života, využívanie voľného času),

· kultúrna politika (ochrana kultúrneho dedičstva, využívanie kultúrnych pamiatok v cestovnom ruchu, regulovanie návštevnosti pamiatok, prihlasovanie pamiatok do zoznamu UNESCO),

· politika životného prostredia (ochrana prírodného dedičstva, návštevné poriadky v národných parkoch, zonácia chráneného územia),

· školská a vedecko-technická politika ( príprava absolventov pre profesie v cestovnom ruchu, zásady vedeckého výskumu),

· politika štátu v oblasti propagácie krajiny, marketingová a propagačná politika (propagácia CR SR, marketingové aktivity, koordinácia aktivít doma i v zahraničí)

            Ak má mať cestovný ruch v budúcnosti väčšiu váhu v ekonomike krajiny, potom vo všetkých týchto odvetvových politikách bude treba pamätať na výraznejšiu podporu jeho záujmov a cieľov.

1.      Význam cestovného ruchu v národnom hospodárstve - dóležitými ukazovateľmi sú predovšetkým jeho vplyv na platobnú bilanciu, rozvoj zamestnanosti ­vytváranie - pracovných príležitostí a pozitívny vplyv na ekonomicko-sociálny rozvoj regiónov

·        devízové príjmy cestovného ruchu dosahovali v doteraz priaznivých rokoch, objem  1,8 mld. € /45 mld. Sk/. Výsledky výberového štatistického zisťovania ukazujú, že devízové príjmy cestovného ruchu sú 2 - 3 krát vyššie. Okrem nezahrňovania niektorých výkonov cestovného ruchu do celkových tržieb, má na túto skutočnosť vplyv aj "tieňová ekonomika". Možno preto predpokladať, že pri výraznejšej podpore cestovného ruchu by objem devízových príjmov mohol presiahnuť hranicu 3 mld. €.Táto skutočnosť ako aj porovnanie podstatne vyšších devízových prijmov v okolitých krajinách predstavuje potenciál cestovného ruchu a teda jeho možný pozitívny vplyv na platobnú bilanciu.

·        Cestovný ruch výrazne prispieva k tvorbe pracovných príležitostí v oblastiach, kde je vhodný potenciál pre jeho rozvoj a v regiónoch, kde nastalo zmrazenie priemyselnej výroby a reštrukturalizácia ekonomiky nebola úspešne naplnená.

·        Vel'mi hrubé odhady priamej zamestnanosti v cestovnom ruchu na Slovensku sa pohybujú od 75 tisíc až do 110 tisíc osob v stálých pracovných miestach a d'alších cca 40 - 50 tis. osôb v nadväzných službách. Okrem toho je tu aj rozsiahla sezónna zamestnanosť. V EÚ pracuje v cestovnom ruchu vyše 2 milióny podnikov a živnostníkov, ktorí spolu zamestnávajú 8 miliónov ľudí, čo je asi 5 % z celkovej zamestnanosti, pričom ďalších 20 miliónov pracuje v nadväzujúcich odvetviach.

2.      Cestovný ruch je jedno z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odvetví a aj v podmienkach Slovenska dnes už svojími výkomni predstavuje hospodárske odvetvie. V cestovnom ruchu podniká viac ako 20 tis. podnikatel'ov, na Slovensku je v súčasnosti približne 2 500 ubytovacích zariadení s viac ako 122 tis. lôžkami realizujúcich viac jako 10,3 mil. prenocovaní. Účast' na cestovnom ruchu je dnes už štandartnou súčast'ou života obyvaterstva. Na Slovensku boli vybudované rekreačné strediska využívajúce letnú i zimnú sezónu.

3.      Cestovný ruch však v podmienkach Slovenska nie je uceleným odvetvím, ktorého vstupy a výstupy možno merat' v systéme národného účtovníctva, ako napr. poľnohospodárstvo, stavebníctvo alebo priemysel, ale je konglomerátom produktov a činností z mnohých rôznorodých odvetví, ktoré sa na aktivitách cestovného ruchu podieľajú. Súčasný systém výkazníctva neposkytuje transparentné ohodnotenie podnikaterských subjektov v rámci cestovného ruchu. Ide o únik výkonov v oblasti dopravy, ku1túry, maloobchodu a pod., kde účastníci cestovného ruchu tvoria významný podiel na tržbách.

4. Doterajšie skúsenosti ukazujú, že efektívnost' odvetvia cestovného ruchu sa dosahuje najma vhodným zosúlad'ovaním ekonomických aktivít podnikov s činnost'ou miestnej štátnej správy, samosprávy a mimovládnych organizácií pôsobiacich v cestovnom ruchu a s podpornými opatreniami ústredných štátnych orgánov - synergický efekt.

Cestovný ruch  je v súčasnosti najväčším tvorcom svetového národného produktu. Dopyt vyvolaný CR vytvoril viac ako 200 mil. pracovných miest. Predpokladá sa, že tieto ekonomické ukazovatele budú naďalej rásť a CR bude hnacou silou svetového hospodárstva v 21. storočí.

CR plní významné hospodárske funkcie:

-          funkcia príjmov a  multiplikačný efekt,,

-          je zdrojom tvorby hodnoty a vplýva na HDP,

-          faktorom zamestnanosti,

-         faktor regionálneho rozvoja,

-       faktor platobnej bilancie.

           

Príjmy a multiplikačný efekt

Príjmy získavame od návštevníkov na uspokojovanie potrieb, predstavujú spotrebu.
Výdavky obyvateľstva na CR sú zároveň príjmami podnikov produkujúcich služby a tovary.

Výdavky rozoznávame:

1.      priame - súvisia so spotrebou v CR a z nich asi 45% pripadá na prepravu,  50% ubytovanie a stravovanie, 5% na ostatné služby.

2.     nepriame - tvoria v CR tovary dlhodobej spotreby. V súčasnosti pripadá na nepriame výdavky asi 0,50 eura na 100 zákazníkov, v priemere 40%.

  

Každý spotrebný výdavok, ktorí urobí návštevník získavajú podniky ako príjmy - tieto príjmy ďalej podnikatelia usporia alebo spotrebujú. Časť príjmov, ktoré podnikateľ vynaloží na nákup, aby mohol uspokojovať potreby svojich zákazníkov sa dostávajú do ekonomického kolobehu a premieňajú sa na spotrebné tovary a služby, investičné statky a financie. Príjmy z CR prejdú takto viacerými štádiami, preto hovoríme o násobnom multiplikačnom účinku/efekte. Môžeme ho skúmať nielen na území štátu, regiónov ale aj podnikov CR. Multiplikačný efekt závisí od sortimentu tovarov a služieb, má vplyv nielen na produkciu nadväzných odvetví ale ovplyvňuje aj tvorbu pracovných miest a zárobkov.  Nie všetky príjmy, ktoré zmenia majiteľa ostávajú v štáte. Niektoré podniky nakupujú tovary a služby od dodávateľov z iného štátu, čím sa odčerpávajú príjmy. Nákupy uskutočnené mimo regiónu znižujú multiplikačný efekt. Výdavky v rozvinutejších regiónoch prinášajú väčší multiplikačný efekt. Únik príjmov z regiónu alebo štátu môže mať viac foriem, napr. platby do zahraničia, platby zahraničným touroperátorom, propagácia a podpora predaja v zahraničí, nákup dovážaného tovaru a služieb, výcvik personálu v zahraničí ako aj výplata miezd zamestnancom z iných regiónov alebo krajín.

Tvorba hodnoty a vplyv na HDP

V podnikoch CR sa produkujú služby a tovary pre návštevníkov. Zdrojom tvorby hodnoty nie je celý objem tržieb, ale len jeho časť, ktorú označujeme ako pridaná hodnota.

Pridaná hodnota v podnikoch CR vzniká pri produkcii tovaru a služieb, ktoré sú predmetom spotreby ako rozdiel medzi tržbami podnikov a ich výdavkami na nákupy tovarov a služieb od iných podnikov. Pridaná hodnota potom zahŕňa podnikové náklady vo forme miezd a platov, úrokových skladieb a dividend. Ak máme určiť HDP regiónu alebo štátu potom budeme brať do úvahy tržby za predané služby a tovary, od ktorých odrátame výdavky na nakúpené služby a tovar, nepriame dane a miestne dane.

Peňažná hodnota finálnej produkcie tovarov a služieb, ktoré sa v krajine vyrobili za 1 rok sa nazýva HDP. HDP meria činnosť hospodárstva a je to suma peňažných hodnôt spotrebných investícií, štátnych nákupov tovarov a služieb.

 Dôležitým národohospodárskym ukazovateľom je podiel vytvorenej hodnoty v CR na HDP.

           

Faktor zamestnanosti

Poskytovanie služieb v CR sa spája s veľkou spotrebou živej práce. Súvisí to s charakterom činnosti podnikov CR, kde prevládajú osobné služby, so sezónnosťou CR a s tým súvisiacimi výkyvmi vo frekvencii účastníkov CR.

Zamestnanosť CR môže byť primárna a sekundárna. CR ovplyvňuje nielen primárnu zamestnanosť t.j., že vytvára pracovné príležitosti, cez ktoré sa v podnikoch bezprostredne uspokojuje dopyt účastníkov CR, ale vplyvom multiplikačného efektu vytvára aj sekundárnu zamestnanosť t.j. vytvára pracovné príležitosti v odvetviach zabezpečujúcich a nadväzujúcich na rozvoj CR, napr. v stavebníctve, doprave, obchode a službách. Na tvorbe pracovných miest majú podstatný podiel hotely a reštaurácie.

            Vplyvom multiplikačného efektu vytvorí každé pracovné miesto 1,5-2 pracovné miesta v nadväzných odvetviach. Pri tvorbe pracovných príležitostí v CR treba brať do úvahy, že okrem vysokej potreby živej práce a jej len čiastočnom nahradení technikou, je vážnym činiteľom tvorby pracovných miest veľkosť podnikov CR a ich kapitálová náročnosť. Kapitálovo je náročné pracovné miesto v hoteloch a reštauráciách, na získavanie jedného pracovného miesta bolo potrebných viac ako 30 tis. €. Napriek tomu je kapitálová náročnosť v CR 2,5 až 3-krát nižšia ako napr. v chemickom priemysle alebo v poľnohospodárstve. Pri tvorbe pracovných miest v CR treba rešpektovať skutočnosti (riziká).

Riziká zamestnanosti v CR:

            Sezónnosť CR - ovplyvňuje ekonomiku podnikov a potrebu živej práce počas letnej a zimnej sezónny. Najviac sa to prejavuje v ubytovacích a pohostinských službách. V dôsledku sezónnych nárokov na pracovnú silu klesá kvalita služieb. Pri poskytovaní služieb vyžadujú zamestnávatelia od pracovníkov univerzálne zručnosti, namiesto špecialistov. Až 45% pracovných miest v hotelierstve a pohostinstve nevyžaduje viac ako len základné vzdelanie, prípadne inštruktáž, zaškolenie. Zdá sa to výhodné, lebo na vytvorenie pracovného miesta netreba odborne vyškolený personál. Má to však nepriaznivý vplyv na kvalitu práce, lebo zamestnávatelia nie sú schopní starať sa o zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov.

            Nízke požiadavky na kvalifikáciu - ovplyvňujú aj zárobky. Mzdy v ubytovacích a pohostinských službách sú o 20 - 30% nižšie, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve SR. Takéto pracovné miesta nie sú dostatočne atraktívne, napr. z dôvodu nízkeho zárobku. Zamestnávanie pracovnej sily z iných regiónov a štátov znižuje multiplikačný efekt CR, lebo pracovníci len časť svojich príjmov spotrebujú v regióne, v ktorom vykonávajú zárobkovú činnosť.

            Nevýhodná pracovná doba -osobitne pre ženy, ktoré sa podieľajú až 65% na zamestnanosti v CR. Situáciu komplikujú aj pracovné podmienky, ako sú delené pracovné zmeny, prevádzkový čas počas víkendov, sviatkov, nevyhovujúce pracovné prostredie. V CR prevažujú malé podniky, z ktorých mnohé nevytvárajú okrem majiteľa - živnostníka žiadne pracovné miesta.

Faktor regionálneho rozvoja

            CR sa rozvíja zvyčajne tam, kde sa nachádza primárna ponuka. CR môže mať v týchto podmienkach iné postavenie, ak má primárna ponuka väčší význam, tým je aj významnejšie postavenie CR a naopak. Toto poznanie sa zakladá na ekonomickej špecializácii regiónu. V súvislosti s reštrukturalizáciou priemyslu sa mnohé pôvodne priemyselné regióny zameriavajú na CR, využívajú pri tom existujúcu primárnu ponuku - najmä potenciál vytvorený ľudskou činnosťou. Špecializácia regiónu je vybudovaná na preferencii takých ekonomických aktivít, pre ktoré má daný región najvhodnejšie predpoklady, t.j. prírodné, demografické a ekonomické zdroje rozvoja. Len ak existuje dostatočne rozvinutá sociálna a technologická infraštruktúra, možno očakávať vplyv CR na hospodárstvo a sociálny rozvoj cieľového miesta.

            CR v regióne pozitívne ovplyvňuje tvorbu nových pracovných príležitostí, zárobkovú situáciu, stimuluje rozvoj technickej a sociálnej infraštruktúry, zlepšuje starostlivosť o životné prostredie, zvyšuje sebavedomie a spolupatričnosť miestneho obyvateľstva, je zdrojom príjmov a tvorby hodnoty, multiplikačného efektu a má vplyv na rast HNP.

            Pre zabezpečenie priaznivých účinkov CR v regionálnom rozvoji sa musí jeho vývoj koordinovať. To je úloha orgánov štátnej správy, miestnej samosprávy, miestnych a regionálnych združení. V opačnom prípade môže CR spôsobiť rozpad miestneho priemyslu, vyvolať nekontrolované poškodzovanie prírody a krajiny a vyvolávať sociálne napätie medzi miestnym obyvateľstvom a návštevníkmi.

Faktor platobnej bilancie

            Z hľadiska účinku na hospodárstvo štátu členíme zahraničný CR na aktívny - príchodový a odchodový -  pasívny. Toto členenie je totožné s členením z hľadiska účinkov na platobnú bilanciu štátu.

Príchodový - aktívny zahraničný CR - má taký účinok ako vývoz tovaru. Tovar ani služby však neprekračujú hranicu štátu, ale zahraničný návštevníci prichádzajú na územie štátu, aby tam uspokojovali svoje potreby za platobné prostriedky, ktoré priniesli so sebou.

Odchodový - pasívny zahraničný CR - má také účinky ako dovoz tovaru, čiže obyvatelia štátu cestujú do zahraničia, aby tam uspokojovali svoje potreby.

            Spotrebné výdavky tranzitne cestujúcich majú pre národné hospodárstvo také isté účinky ako príchodový - aktívny zahraničný CR. Snahou štátu by malo byť, aby sa vytvorili vhodné podmienky pre tranzitne cestujúcich a tým sa prispelo k zvýšeniu devízových príjmov. Príjmy plynúce z aktívneho a pasívneho zahraničného CR sa prejavujú v stave platobnej bilancie štátu. Platobná bilancia štátu predstavuje vzťah medzi súčtom peňažných príjmov, ktoré prichádzajú zo zahraničia a súčtom peňažných výdavkov do zahraničia za isté obdobie.

Delenie platobnej bilancie:

1.      bilancia kapitálového účtu

2.      bilancia bežného účtu

a)      obchodná bilancia

b)      bilancia služieb

-        bilancia CR

-        dopravy

-        poisťovníctva

c)      transfery

Platby v zahraničnom CR sa evidujú v bilancii CR,  ktorá je súčasťou bilancie služieb.

Aktíva bilancie CR tvoria prijmi z ubytovania, stravovania, dopravy, nákupu spotrebných tovarov. Pasíva bilancia CR predstavujú výdavky domácej spotreby v zahraničí. Rozdiel obidvoch strán bilancie CR tvorí saldo, ktoré môže byť aktívne, pasívne alebo vyrovnané.

Saldo bilancie CR porovnávame so saldom bilancie služieb a so saldom obchodnej bilancie služieb. Výsledok porovnávania je podiel salda bilancie CR na salde bilancie služieb, resp. salde obchodnej bilancie a predstavuje rozsah jeho krytia.

 Môžeme merať aj podiel devízových príjmov zahraničného CR na príjmoch zo služieb, resp. na príjmoch z vývozu tovaru. Takéto porovnanie dáva presnejší obraz o ekonomickej funkcii zahraničného CR v národnom hospodárstve. Štáty rozvíjajúce zahraničný CR sa snažia o udržanie vysokého salda CR, aby tak mohli ovplyvňovať aktívum platovej bilancie štátu. Využívajú na to rozličné nástroje politiky CR.

CR je efektívnym nástrojom rozdeľovania príjmov medzi štátmi a tak prispieva k vyrovnanejšiemu vývoju svetového hospodárstva. Prerozdeľovanie príjmov prostredníctvom CR napomáha vyrovnávať platobnú bilanciu. Okrem toho plní aj sociálne a kultúrne funkcie ako:

1.      Zdravotno-preventívne - zhoršujúca sa kvalita životného prostredia núti človeka prechodne cestovať a pobývať v cieľových miestach s nenarušenou prírodou a vysokou kvalitou životného prostredia. Zdravotno-preventívny účinok sa dosahuje zmenou každodenných stereotypov a pobytom človeka v prírodnom prostredí. Zabezpečuje sa tak obnova organizmu, upevňuje telesné zdravie a duševnú rovnováhu. Využívajú sa pritom preventívne, relaxačné a rekondičné pobyty, rozličné aktivity zdravotného, športového a rekreačného CR, ktorým pôsobia na pokles chorobnosti, zlepšenia zdravotného stavu a na skorší návrat ľudí do výrobného procesu. Zdravotno-preventívna funkcia má aj ekonomické hľadisko, pretože vznikajú úspory nákladov na zvýšenú liečebnú starostlivosť.

2.      CR má vplyv na rozširovanie duševného obzoru poznávania a nemalou mierov prispieva k zvyšovaniu všeobecnej vzdelanosti. Plní kultúrno-poznávaciu funkciu, ktorá súvisí s poznávaním histórie, tradícií, umenia, prírody a spoločnosti. Obohacuje vnútorný život človeka. Pomáha utvárať kultúrne záujmy, učí rozoznávať a vážiť si kultúrne dedičstvo. Kultúrno-poznávacia funkcia CR má aj ekonomické hľadisko. Rozširovanie vzdelanosti, poznania a duševného obzoru prostredníctvom CR prispieva k šíreniu vedeckých poznatkov a všeobecnej vzdelanosti obyvateľstva a tým znižuje finančné nároky na vzdelávanie v školách.

3.      Porozumenie medzi národmi - CR predpokladá pre svoj rozvoj mier a zároveň ho trvale posilňuje. CR významne prispieva k svetovému mieru a porozumeniu medzi národmi k poznávaniu ich života, národných tradícii a kultúr. Návštevníci by mali ovládať svoju intelektuálnu zvedavosť a pestovať otvorenosť voči iným národom. Musia niesť zodpovednosť za ochranu prírodného prostredia a kultúrneho dedičstva, ktorým sú neoceniteľnými zdrojmi CR a za taktné a vhodné správanie. Len tak je možné, aby sa CR stal zdrojom ich trvalého ekonomického zhodnocovania a nástrojom rozvíjania v spolupráci medzi národmi kultúrnych a hospodárskych stykov. Keďže udržanie svetového mieru je dôležité pre budúcnosť ľudstva, podpora CR k nemu výrazne napomáha.

Má preto kladný vplyv nielen na hospodárstvo, spoločnosť, kultúru a životné prostredie. Štáty by mali preto odstraňovať nežiadúce obmedzenia jeho rozvoja a brať na to ohľad aj pri tvorbe štátnej politiky.

Ekonomika zahraničného CR

            Zahraničný CR sa podieľa aj na tvorbe HNP. HNP predstavuje celkovú produkciu finálnych výrobkov a služieb, ako aj čistého exportu. Čistý export je rozdiel medzi príjmami zo zahraničného CR a výdavkami na zahraničný CR.

Zahraničný cestovný ruch delíme na:

Odchodový - výjazdový (pasívny, outgoing, outbound) - výjazdy občanov do zahraničia.

Príchodový - príjazdový (aktívny, incoming, inbound) - príjazdy zahraničných návštevníkov.

Tranzitný - cieľ cestovného ruchu je realizovaný na území ďalšieho štátu po prejazde cez územie určitého štátu, v prípade Slovenskej republiky predstavuje pobyt do 24 hodín.

           

            Zahraničný cestovný ruch je najefektívnejšou činnosťou na produkciu devíz. Ide o odvetvie efektívneho zapájania sa do medzinárodnej výmeny, nakoľko získava devízy bez úverovania a poistných rizík. V rámci aktívneho zahraničného cestovného ruchu dochádza k predaju inak neexportovateľných služieb, predaj tovarov sa realizuje za maloobchodné ceny, vrátane daňového zaťaženia (na rozdiel od zahraničného obchodu). Aktívne saldo nášho cestovného ruchu vylepšuje platobnú bilanciu štátu a prispieva k tvorbe jeho devízových rezerv.

            Príjmy z aktívneho zahraničného cestovného ruchu pôsobia pozitívne na platobnú bilanciu, majú rovnaké účinky ako vývoz tovarov a služieb. V rámci svojho mikroekonomického pôsobenia pozitívne vplývajú na hospodársku situáciu subjektov podnikajúcich v oblasti cestovného ruchu.

Príchodový - aktívny zahraničný cestovný ruch možno charakterizovať ako realizátora neviditeľného exportu predstavuje transformáciu zahraničného obchodu na „vnútorný“, pričom pozitíva spočívajú v týchto skutočnostiach:

·         Zahraničný klient spotrebúva produkt cestovného ruchu priamo na mieste realizácie, prichádza na vlastné náklady a prípadný tovar si odváža so sebou taktiež vo vlastnej réžii.

·         Súčasťou produktu CR alebo komplementárnou komoditou pre zahraničného klienta je nákup tovarov, ktoré by však neboli jednoznačne predmetom vývozu do zahraničia (napr. suveníry).

            Všetky vyspelé štáty rozvíjajúce zahraničný CR sa snažia o udržanie vysokého salda CR, aby tak mohli ovplyvňovať aktívum platovej bilancie štátu.

Satelitný účet cestovného ruchu

WTO dokončila globálne štandardy pre satelitný účet cestovného ruchu, ktorý umožňuje celkový prehľad o vplyve cestovného ruchu na ekonomiku štátu v rovnováhe s inými odvetviami hospodárstva. Použitie účtovného systému môže priniesť do analýz cestovného ruchu ďalšie informácie, ako údaje o pridanej hodnote, o podiele cestovného ruchu na tvorbe hrubého domáceho produktu. Pomáha zviditeľniť výkony podnikateľských subjektov v oblasti cestovného ruchu a poskytuje kvantifikáciu ich daňového zaťaženia. Prvá krajina, ktorá začala aplikovať satelitný účet cestovného ruchu, bola Kanada. Európska únia sa tiež rozhodla pristúpiť k ich vytvoreniu a podpore u jednotlivých členských štátov. Tie musia vymedziť procedúru a zodpovednosť rozličných subjektov cestovného ruchu a zostaviť plán postupnej realizácie.

Cieľom je zabezpečiť plnohodnotné a komplexné vykazovanie štatistických údajov, ktoré sa týkajú počtov návštevníkov Slovenska, príjmov z cestovného ruchu, skúmania dôvodov a motivácie k návšteve Slovenska, použitého dopravného prostriedku, dopadu na prírodné prostredie, kvalitu života miestnych obyvateľov, ako aj iných relevantných údajov.

Podľa Osackej deklarácie cestovného ruchu, vyhlásenej Svetovou konferenciou ministrov cestovného ruchu konanou v roku 1994, sa cestovný ruch stal z hľadiska výšky HDP celosvetovo najvýznamnejším odvetvím svetového hospodárstva (v súčasnej dobe cestovný ruch podieľa 13 % na tvorbe HDP vo svete a 14 % v štátoch Európskej únie). Cestovný ruch je i účinným nástrojom k vytváraniu pracovných miest v mnohých odvetviach ekonomiky, podľa údajov WTTC zamestnáva cestovný ruch 11 % pracovných síl. Cestovný ruch vytvára pracovné príležitosti relatívne bez veľkých investíc a poskytuje možnosti pre štrukturálne zmeny transformujúcich sa ekonomík. Materiály WTO ďalej uvádzajú, že sa objemom tržieb za cestovný ruch zaraďuje na popredné miesto medzi hospodárskymi odvetviami pred obchodom s ropou a automobilovým priemyselom. Medzinárodný cestovný ruch je jednou z najvýnosnejších ekonomických činností, ktorá prispieva k priaznivej platobnej bilancii i celkovej finančnej situácii a je značne odolný proti periodickým výkyvom.

Organizácia cestovného ruchu v SR

V súčasnosti nejestvuje efektívna organizačná štruktúra cestovného ruchu na Slovensku. Charakteristická je nestabilitou, neprehľadnosťou, neurčito definovanými vzťahmi, kompetenciami a zodpovednosťou, ako aj nedoriešenými zdrojmi na financovanie. Ešte sa nevytvorila taká štruktúra, v ktorej by boli jednoznačné kompetencie, na koho sa treba s nejakým problémom obrátiť, kto je zodpovedný za danú problematiku.

Pre súčasné obdobie je charakteristický celkove nesystémový prístup k otázkam rozvoja cestovného ruchu. Rezorty, ktoré majú na jeho rozvoj vplyv, majú rôznorodé záujmy, cestovný ruch nie je pre ne prioritou. Ťažisko jeho rozvoja je zatiaľ stále len v území, čoho dôkazom je starostlivosť, ktorú mu začínajú venovať finančne slabé miestne samosprávy.

V súčasnosti pri vytváraní štátnej politiky cestovného ruchu sú hlavnými nositeľmi rozhodovacích procesov tieto organizácie a inštitúcie:

·         Komisia pre rozvoj cestovného ruchu pri Výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie NR SR

·         Vláda SR

·         Ministerstvo hospodárstva SR - sekcia podnikania a CR, odbor cestovného ruchu

·         Slovenská agentúra pre cestovný ruch

·         samosprávne kraje - útvary pre cestovný ruch

·         regionálne a miestne združenia cestovného ruchu

·         mestá a obce.

NR SR

Na úrovni Národnej rady SR pracoval Výbor cestovného ruchu NR SR, ktorý pokračoval v práci bývalej Komisie pre rozvoj cestovného ruchu v rámci Výboru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Výbor zastupoval záujmy cestovného ruchu v zákonodarnom zbore, vykonával dozor nad zákonným fungovaním tohto odvetvia ekonomiky.

Štát - Vláda

Úloha štátu pri rozvoji cestovného ruchu je nesporná najmä z toho dôvodu, že celé odvetvie je ešte značne podkapitalizované. Subjekty na trhu sa málo zaujímajú o negatívne dôsledky svojho účinkovania na ostatné oblasti, čo zvýrazňuje úlohu štátu ako koordinátora pri presadzovaní udržateľného rozvoja cestovného ruchu formou administratívnych zásahov, ale aj podporou dobrých projektov, ktorými sa dajú sledovať spoločné ciele. Úlohou štátu je aj tvorba optimálnych podmienok pre podnikateľskú sféru. Ide najmä o budovanie dopravnej

infraštruktúry, udržiavanie verejnej čistoty a poriadku, podpora podnikateľov tam, kde je v regióne silný potenciál, ale nie je využitý pre nedostatočnú infraštruktúru cestovného ruchu, ktorej vybudovanie v budúcnosti môže rozhýbať zamestnanosť a región ekonomicky pozdvihnúť. Úlohou štátu je poskytovanie informácií pre účastníkov cestovného ruchu aj informácií pre jeho subjekty, pretože táto činnosť je pre podnikateľskú sféru nezaujímavá a nerentabilná. Ide o zodpovednosť štátu za kvalitné štatistické výkazníctvo a výskum tých javov, ktoré vyvolávajú účasť na cestovnom ruchu. Na národnej a regionálnej úrovni nemožno v rámci manažmentu cieľového miesta bez výraznej finančnej účasti štátu využívať pre cestovný ruch rôzne kultúrne a historické atraktivity - hrady, zámky, kaštiele, kúpele, národné parky, pamiatky UNESCO, organizovať veľké festivaly, atď. Rozvoj ľudských zdrojov je taktiež jednou z nosných úloh štátu - stanovovanie obsahu a rozsahu vzdelávania, zhotovovanie výskumov pracovného trhu, podpora vzdelávania v súkromnej sfére, vo sfére miestnej a regionálnej správy. Štát musí neustále motivovať a nabádať súkromnú a verejnú sféru na užšiu spoluprácu a hľadanie spoločných cieľov (Public-Private-Partnership). Štát by prevzal na seba povinnosť spolufinancovania najmä u takých projektov, kde pôjde o PPP. Jedine štát môže svojimi zásahmi eliminovať: terorizmus, pandémie, prírodné katastrofy, znečistenie životného prostredia, atď.

Rada vlády Slovenskej republiky pre jednotnú prezentáciu Slovenska v zahraničí  vypracúva návrh a zabezpečenie realizácie propagácie a prezentácie Slovenskej republiky ako cieľovej krajiny cestovného ruchu podľa zásad jednotnej prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí.

PROGRAMOVÉ VYHLÁSENIE VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA OBDOBIE ROKOV 2010 - 2014

                                  

Cestovný ruch

Geografická poloha, prírodné podmienky a pamiatky kultúrneho dedičstva vytvárajú predpoklady, aby sa cestovný ruch stal dôležitým odvetvím rozvoja Slovenska. Vláda SR podporí trvalú udržateľnosť cestovného ruchu najmä prostredníctvom novelizácie zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu, využívaním prostriedkov Európskych spoločenstiev i aplikáciou zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci.

              Vláda SR zabezpečí realizáciu prác súvisiacich s dobudovaním satelitného účtu cestovného ruchu vrátane výberového štatistického zisťovania s cieľom kontinuálneho skvalitňovania vstupných informácií o skutočnom podiele cestovného ruchu na tvorbe hrubého domáceho produktu.

Vláda SR zabezpečí skvalitňovanie a zefektívňovanie propagácie a prezentácie Slovenska ako dovolenkovej krajiny prostredníctvom Slovenskej agentúry pre cestovný ruch,  kontinuálnym financovaním marketingových aktivít, prijatím a realizáciou marketingovej stratégie, revitalizáciou systému pre správu národného turistického portálu slovakia.travel, lepšou koordináciou prostredníctvom Rady vlády SR pre jednotnú prezentáciu Slovenska v zahraničí, ako aj realizáciou národného projektu propagácie a prezentácie Slovenska podporovaného v rámci štrukturálnych fondov EÚ (Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast). Vláda SR podporí  väčšiu súčinnosť medzi rezortmi, ktorých sa cestovný ruch týka. Podporí projekt Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 (Košice) ako strategicky významného projektu s multiplikačnými účinkami pre rozvoj cestovného ruchu.

                            Vláda SR vytvorí legislatívne podmienky na zapojenie zdravotne znevýhodnených občanov do cestovného ruchu novelizáciou vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v oblasti ubytovacích a stravovacích služieb.

Vláda SR bude podporovať podnikanie v oblasti cestovného ruchu s cieľom zvyšovania kvality poskytovaných služieb, a to obmedzovaním administratívneho zaťaženia, zjednodušovaním podnikania najmä v oblasti ubytovacích služieb i zavádzaním systémov kvality, modernizácií a inovácií, v súčinnosti so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou prehodnotí možnosť poskytovania rizikových úverov pre malé a stredné podniky v cestovnom ruchu.

Vláda SR v súlade so spoločenskou hodnotou cestovného ruchu, únosnosťou krajiny a verejným záujmom nastaví činnosti v cestovnom ruchu tak, aby sa harmonizovali záujmy udržateľného rozvoja cestovného ruchu a ochrany životného prostredia.

Vláda SR sa bude zapájať do iniciatív Európskej únie v oblasti cestovného ruchu a podporovať rozvoj miestnych a regionálnych združení v oblasti turizmu na zlepšenie konkurencieschopnosti ako významného odvetvia.

Ministerstvo

Ministerstvo plní tieto úlohy v cestovnom ruchu:

a) vytvára podmienky pre rozvoj cestovného ruchu ako štátnej priority,

b) vypracúva, implementuje a monitoruje štátnu politiku rozvoja cestovného ruchu,

c) vypracúva národnú koncepciu rozvoja cestovného ruchu a zodpovedá za jej plnenie,

d) zabezpečuje potrebné stimuly a pomoc pri investíciách súkromného sektora do cestovného ruchu,

e) podieľa sa na tvorbe systému štatistických informácií o cestovnom ruchu,

f) spracúva komplexné štatistické údaje o vývoji cestovného ruchu v Slovenskej republike,

g) spolupracuje s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pri podpore uplatňovania medzinárodných štandardov a rozvoji vzdelávania v cestovnom ruchu,

h) spravuje Register krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu (ďalej len „register“),

i) plní úlohy a záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z členstva

1. vo Svetovej organizácii cestovného ruchu a ostatných medzinárodných a medzištátnych organizáciách a združeniach cestovného ruchu,

2. v Európskej únii v oblasti cestovného ruchu a z medzinárodných zmlúv týkajúcich sa cestovného ruchu,

3. vo Výbore pre cestovný ruch Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj,

j) zabezpečuje

1. plnenie úloh cezhraničnej spolupráce v cestovnom ruchu,

2. zahraničnú spoluprácu v cestovnom ruchu v oblasti dvojstranných a multilaterálnych vzťahov,

3. plnenie medzinárodných bilaterálnych a multilaterálnych zmlúv v cestovnom ruchu,

k) metodicky usmerňuje a kontroluje plnenie úloh agentúry,

l) vypracúva programy rozvoja cestovného ruchu a vyhodnocuje ich realizáciu,

m) podporuje činnosť územnej samosprávy pri rozvoji cestovného ruchu a činnosť krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu (ďalej len „organizácie cestovného ruchu“),

n) zadáva úlohy subjektom výskumu cestovného ruchu,

o) spolupracuje s Radou vlády Slovenskej republiky pre jednotnú prezentáciu Slovenska v zahraničí a podieľa sa na vytváraní mechanizmu fungovania jednotnej prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí.

Slovenská agentúra pre cestovný ruch

1. Agentúra je príspevková organizácia zriadená ministerstvom, ktorej činnosť je zameraná na propagáciu a prezentáciu Slovenskej republiky doma aj v zahraničí ako cieľovej krajiny cestovného ruchu. Agentúra je financovaná z rozpočtovej kapitoly ministerstva.

2. Štatutárnym orgánom agentúry je generálny riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister.

3. Agentúra spolupracuje s Radou vlády Slovenskej republiky pre jednotnú prezentáciu Slovenska v zahraničí na vypracúvaní návrhu a zabezpečení realizácie propagácie a prezentácie Slovenskej republiky ako cieľovej krajiny cestovného ruchu podľa zásad jednotnej prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí.

4. Na zabezpečenie svojej činnosti môže agentúra zriaďovať svoje zahraničné zastúpenia a vnútroštátne regionálne pracoviská.

5. Regionálne pracoviská agentúry zabezpečujú zber a výmenu územných údajov, komunikáciu s partnermi, podieľajú sa na marketingovej podpore predaja produktov cestovného ruchu regionálneho a národného charakteru a plnia na území príslušných regiónov

úlohy, ktoré vyplývajú zo schválených koncepčných dokumentov cestovného ruchu.

Pôsobnosť vyšších územných celkov

Vyšší územný celok v cestovnom ruchu

a) môže založiť krajskú organizáciu a podieľa sa na jej spolufinancovaní,

b) spolupracuje s krajskou organizáciou pri tvorbe programov a plánov hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja na území vyššieho územného celku vrátane koncepcie rozvoja cestovného ruchu, ročného plánu aktivít a monitorovacej správy o vývoji cestovného ruchu na území kraja,

c) vytvára podmienky na spoluprácu s podnikateľskými subjektmi pôsobiacimi na jeho území,

d) vytvára podmienky na osvetu a výchovu obyvateľstva k podnikaniu v cestovnom ruchu,

e) spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy pri realizácii štátnej politiky cestovného ruchu v Slovenskej republike,

f) podporuje rozvoj cezhraničnej, medziregionálnej a nadnárodnej spolupráce v cestovnom ruchu,

g) vytvára podmienky na podporné mechanizmy a nástroje, ktoré motivujú subjekty na jeho území k rozvoju cestovného ruchu, zvyšovaniu kvality služieb a konkurencieschopnosti,

h) spolupracuje s Radou vlády Slovenskej republiky pre jednotnú prezentáciu Slovenska v zahraničí a podieľa sa na vytváraní mechanizmu fungovania jednotnej prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí.

Pôsobnosť obcí

a) môže iniciovať vznik oblastnej organizácie a podieľa sa na spolufinancovaní jej aktivít,

b) spolupracuje s organizáciami cestovného ruchu pri tvorbe programov a plánov hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja na území obce vrátane koncepcie rozvoja cestovného ruchu na území obce, ročného plánu aktivít a monitorovacej správy o vývoji cestovného ruchu na území obce,

c) tvorí programy, plány, stratégie a koncepcie rozvoja cestovného ruchu,

d) vytvára vlastné finančné zdroje na realizáciu aktivít v cestovnom ruchu,

e) buduje infraštruktúru podporujúcu aktivity v cestovnom  ruchu, ktorá spadá do pôsobnosti obce,

f) sústreďuje štatistické údaje o cestovnom ruchu v obci,

g) spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy a s orgánmi vyššieho územného celku pri realizácii štátnej politiky cestovného ruchu v Slovenskej republike,

h) spolupracuje s Radou vlády Slovenskej republiky pre jednotnú prezentáciu Slovenska v zahraničí a podieľa sa na uplatňovaní mechanizmu fungovania jednotnej prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí.

Krajská organizácia

a) vykonáva činnosť podľa stanov a v súlade so strategickými dokumentmi vyšších územných celkov,

b) podporuje činnosť svojich členov pri tvorbe a realizácii koncepcie rozvoja cestovného ruchu na území vyššieho územného celku,

c) tvorí a realizuje marketing a propagáciu cestovného ruchu pre svojich členov doma a v zahraničí,

d) presadzuje spoločné záujmy svojich členov,

e) pri svojej činnosti spolupracuje s orgánmi vyššieho územného celku,

f) podporuje kultúrny, spoločenský a športový život a zachovanie prírodného a kultúrneho dedičstva,

g) organizuje podujatia pre obyvateľov a návštevníkov,

h) poskytuje svojim členom poradensko-konzultačné služby,

i) presadzuje trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu tak, aby sa chránilo a zachovávalo životné prostredie a rešpektoval sa spôsob života miestneho obyvateľstva a vlastnícke práva,

j) spolupracuje pri zostavovaní a realizácii koncepcie rozvoja cestovného ruchu vyššieho územného celku,

k) v spolupráci s orgánmi vyššieho územného celku vypracúva a realizuje ročný plán aktivít krajskej organizácie,

l) vypracúva rozpočet, ktorý schvaľuje najvyšší orgán krajskej organizácie,

m) iniciuje alebo zabezpečuje tvorbu, manažment a prezentáciu produktov cestovného ruchu,

n) zostavuje výročnú správu, ktorú zverejňuje na svojich internetových stránkach,

o) môže zriadiť alebo založiť turisticko-informačnú kanceláriu,

p) vedie za územie vyššieho územného celku evidenciu turisticko-informačných kancelárií.

Oblastná organizácia

a) tvorí a realizuje marketing a propagáciu cestovného ruchu pre svojich členov a obec doma a v zahraničí,

b) presadzuje spoločné záujmy svojich členov,

c) spolupracuje s orgánmi obcí pri rozvoji územia v rámci svojej pôsobnosti vrátane spracúvania

a realizácie programov jeho podpory a rozvoja,

d) podporuje kultúrny, spoločenský a športový život a zachovanie prírodného a kultúrneho dedičstva,

e) organizuje podujatia pre obyvateľov a návštevníkov, g) poskytuje svojim členom poradensko-konzultačné služby,

fh) spracúva a predkladá projekty rozvoja cestovného ruchu a zabezpečuje ich realizáciu,

h) presadzuje trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu tak, aby sa chránilo a zachovávalo životné prostredie zo všetkých jeho stránok a rešpektoval sa

i) zostavuje a realizuje dlhodobú a krátkodobú stratégiu regiónu pre cestovný ruch, pričom vychádza z vlastných analýz, krajskej a národnej koncepcie rozvoja cestovného ruchu,

j) v spolupráci s orgánmi obcí, ktoré sú jej členmi, vypracúva a realizuje ročný plán aktivít a monitorovaciu správu o vývoji cestovného ruchu na svojom území,

k) iniciuje alebo zabezpečuje tvorbu, manažment a prezentáciu produktov cestovného ruchu na svojom území,

l) zostavuje ročný plán aktivít, ktorý schvaľuje valné zhromaždenie,

m) aktualizuje integrovaný informačný systém vo svojej pôsobnosti,

n) mapuje produkty, aktivity a hodnoty cieľového miesta vo svojom území v spolupráci s obcami, členmi oblastnej organizácie a zástupcami odbornej verejnosti,

o) zostavuje výročnú správu, ktorú zverejňuje na svojich internetových stránkach,

p) môže zriadiť alebo založiť turisticko-informačnú kanceláriu.

Cestovná kancelária

1. Cestovná kancelária je podnikateľ, ktorý na základe živnostenského oprávnenia organizuje, ponúka a predáva zájazdy a uzatvára zmluvu o obstaraní zájazdu

2. Cestovná kancelária v rámci živnostenského oprávnenia podľa odseku 1 ďalej a. organizuje kombinácie služieb, ponúka a predáva ich inej cestovnej kancelárii na účel jej ďalšieho podnikania,

3. ponúka a predáva na základe individuálnej objednávky jednotlivé služby alebo ich kombinácie,

4. sprostredkúva predaj jednotlivých služieb pre inú cestovnú kanceláriu, cestovnú agentúru alebo iné právnické osoby a fyzické osoby (dopravcov, prevádzkovateľov ubytovacích zariadení, usporiadateľov kultúrnych, športových a iných spoločenských podujatí),

5. sprostredkúva predaj zájazdov pre inú cestovnú kanceláriu; zmluva o zájazde sa v týchto prípadoch musí uzatvoriť v mene cestovnej kancelárie, pre ktorú sa zájazd sprostredkúva, a táto zodpovedá za plnenie zmluvy o zájazde,

6. predáva veci súvisiace s cestovným ruchom, najmä vstupenky, mapy, plány, prospekty, cestovné poriadky, vytlačených sprievodcov a spomienkové predmety.

Cestovná agentúra                     

1. Cestovná agentúra je podnikateľ, ktorý na základe živnostenského oprávnenia vykonáva služby uvedené v ods. 2 tak ako cestovná kancelária

2. Cestovná agentúra je povinná okrem povinností podľa osobitného predpisu označiť prevádzkareň a propagačné a iné materiály určené pre objednávateľa slovami "cestovná agentúra", ak toto označenie neobsahuje už jej obchodné meno.

3. Cestovná agentúra nesmie sprostredkovať predaj zájazdu pre osobu, ktorá nie je cestovnou kanceláriou.

4. Prevádzkovateľom, členom štatutárneho orgánu alebo zodpovedným zástupcom cestovnej

agentúry nesmie byť fyzická osoba, ktorej v posledných piatich rokoch bolo zrušené živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie cestovnej kancelárie alebo cestovnej agentúry z dôvodu porušenia povinností uložených zákonom alebo z dôvodu úpadku.

Profesijné zväzy a združenia cestovného ruchu

Slovenská asociácia cestovných kancelárií a cestovných agentúr

Hlavným poslaním asociácie je prispievať k rozvoju cestovného ruchu. Asociácia považuje za svoju stavovskú povinnosť presadzovať a ochraňovať záujmy svojich členov, ktoré súvisia s jej hlavným poslaním, podporovať ich činnosť a zvyšovať ich profesionálnu prestíž.

Zväz hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky

Cieľom zväzu je obhajovať spoločné záujmy členských subjektov voči orgánom štátnej správy a iným organizáciám, zvyšovať ich profesionálnu prestíž, ovplyvňovať verejnú mienku a názory riadiacich orgánov cestovného ruchu v štátnej správe a samospráve na slovenské hotelierstvo, gastronómiu a cestovný ruch.

Záujmové združenie lanoviek vlekov na Slovensku

Združenie vzniklo s poslaním podporovať vzájomnú spoluprácu združených subjektov,ale aj zastupovať ich voči štátnym orgánom a organizáciám, či v medzinárodných organizáciách pre lanovú dopravu.

Slovenská  spoločnosť sprievodcov  cestovného   ruchu

Cieľom je pozdvihnúť spoločenskú vážnosť profesie sprievodca cestovného ruchu a etablovať túto prácu ako plnohodnotné povolanie a korigovať tak stále prevládajúci názor laickej (no žiaľ i časti odbornej) verejnosti, že „sprievodcovanie“ nie je seriózne povolanie, ale len akási doplnková aktivita voľného času vhodná pre študentov, či vitálnejších dôchodcov.

Kompetencie podnikateľských zväzov (asociácií) a podnikateľských subjektov môžeme zhrnúť nasledovne:

· tvorba produktov a služieb cestovného ruchu a ich predaj,

· zlepšovanie kvality, rozširovanie sortimentu produktov a služieb,

· rozširovanie trhov, propagácia a ochrana miestnych prírodných a kultúrnych hodnôt

a životného štýlu,

· predlžovanie sezónnosti a zvyšovanie výnosov,

· rozvíjanie profesií na báze odborného vzdelávania, sprístupňovanie služieb všetkým

sociálnym vrstvám zákazníkov,

· zavádzanie štandardov kvality a ich uplatnenie vo všetkých činnostiach vrátane

výcviku a vzdelávania zamestnancov,

· odovzdávanie najlepších skúseností, ktoré rozširujú pozitívne prínosy,

· vytváranie partnerstva na zabezpečenie aktivít aj neplatených a neziskových služieb

(informácie).

. obhajovať spoločné záujmy členských subjektov

Subjekty CR, dodávateľské organizácie a organizácie služieb

Z hľadiska hospodárstva cestovný ruch definujeme ako odvetvie zahŕňajúce všetky verejné  a súkromné organizácie, ktoré sa podieľajú na vývoji, produkcii, distribúcii, poskytovaní a marketingu produktov a služieb slúžiacich k potrebám účastníkov cestovného ruchu.

Odvetvie pohostinských služieb podľa Morrisona

 

            Odvetvie pohostinských služieb môžeme definovať, že je to súbor vzájomne prepojených častí, ktoré sa spoločne usilujú o dosiahnutie spoločného cieľa. Cestovný ruch uspokojuje potreby zákazníka tak, že ide za ním. Existuje makro systém a mikrosystém. Mikrosystém je systém obchodovania jednotlivých firiem v cestovnom ruchu.

CESTOVNÍ RUCH
1) Ubytovacie služby:
- hotely
- motely
- turistické ubytovne
- strediská cestovného ruchu
- kempy
- parky
- …
2) Stravovacie služby:
A) Inštitucionálne ( financované zo ŠR):
- zdravotníctvo
- školstvo
- armáda
- podniky
- nápravné zariadenia
- školské stravovanie
- športové kluby
B) Komerčné:
- reštaurácie
- hotelové stravovanie
- maloobchodné prevádzky
- závodné stravovanie
- snack bary
- bary
- stravovanie na lodi

3) Cestovný ruch a turistika:
- maloobchodné predajne
- rekreačné strediská
- cestovné kancelárie a cestovné agentúry                                                                                    - dopravcovia                                                                                                                                - podnikateľské subjekty

Prierezový charakter cestovného ruchu predpokladá koordináciu jeho rozvoja. Postavenie Ministerstva hospodárstva SR ako ústredného orgánu štátnej správy má indikovať očakávanie efektívneho rozvoja cestovného ruchu. Úlohy v cestovnom ruchu sú zabezpečované predovšetkým v rámci sekcie cestovného ruchu MKCR SR. Koordinácia s ostatnými ministerstvami, ktoré v rámci svojich kompetencií tiež zodpovedajú za čiastkové úlohy na úseku cestovného ruchu, je neefektívna a nepravidelná.

            Nedostatočná je koordinácia záujmov rozvoja cestovného ruchu aj samosprávnymi orgánmi na miestnej úrovni a na úrovni samosprávneho kraja. Súčasné začlenenie cestovného ruchu do odborov regionálneho rozvoja nie je personálne ani kompetenčne ale ani nástrojovo zabezpečené. Aj keď ťažisko rozvoja cestovného ruchu je v regiónoch, len orgány miestnej samosprávy boli iniciatívne pri zakladaní združení cestovného ruchu, financovaní propagácie a pod. Intenzívnejší rozvoj je brzdený obmedzenými zdrojmi miestnych samospráv.

            Dosiaľ malý vplyv na rozvoj cestovného ruchu majú miestne a regionálne združenia cestovného ruchu. Rozvoj ich iniciatívy je limitovaný nedôverou a neochotou podnikateľov združovať sa, združovať zdroje a koncepčne pracovať. Rozvoj cestovného ruchu v regiónoch vyžaduje však víziu a koncepčnosť podporenú skúsenosťami. S cieľom rozvoja cestovného ruchu na miestnej a regionálnej úrovni je potrebné zásadným spôsobom riešiť zriaďovanie a financovanie združení cestovného ruchu. Práve tieto združenia majú z hľadiska  ďalšieho rozvoja cestovného ruchu zásadný a rozhodujúci význam. Vychádza sa pritom zo základného, všeobecne akceptovaného postulátu, že produkt cestovného ruchu vzniká v regióne. Tvorba produktu strediska cestovného ruchu musí byť koordinovaná medzi všetkými podnikateľskými i nepodnikateľskými subjektmi v stredisku či v regióne, aby sa uspokojili potreby a očakávania návštevníkov. Ich náplňou činnosti v strediskách cestovného ruchu je zastupovanie a presadzovanie záujmov členov vo vzťahu ku orgánom verejnej správy, podnikateľským subjektom v stredisku, vytváranie finančných predpokladov na realizáciu zámerov a projektov cestovného ruchu, organizovanie a iniciovanie spoločenských, kultúrnych a športových podujatí, starostlivosť o rozvoj infraštruktúry, spoločný marketing, propagácia a poskytovanie informácií, tvorba stratégie ďalšieho rozvoja cestovného ruchu a mnohé ďalšie. Nezanedbateľné je pritom vynakladanie optimálnych nákladov na tvorbu produktu, ktoré zabezpečia efektívnosť podnikateľskej činnosti. Pravidlá takéhoto združovania sú prijaté v zákone o podpore cestovného ruchu č. 91/2010 Z. z., ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2011.

            Stále významnejšiu úlohu v rozvoji cestovného ruchu, najmä vidieckeho, majú mimovládne organizácie ako sú občianske združenia (časť združení cestovného ruchu), neziskové organizácie poskytujúce verejno-prospešné služby, nadácie podporujúce rôzne projekty rozvoja, vzdelávacie aktivity, projekty ochrany prírodného prostredia, projekty na záchranu kultúrneho dedičstva ako aj ďalšie mimovládne organizácie orientované na poradenskú a výchovnú činnosť v súvislosti s rozvojom cestovného ruchu.

            V podnikateľskej sfére cestovného ruchu existuje rozvinuté konkurenčné prostredie prevažne malých a ekonomicky slabých podnikov poskytujúcich predovšetkým ubytovacie a stravovacie služby.

U cestovných kancelárií a cestovných agentúr prevláda ich výrazná orientácia na pasívny zahraničný cestovný ruch, teda na vycestovanie našich občanov do zahraničia. Bude preto potrebné v budúcnosti motivovať tieto subjekty tak, aby sa viac orientovali na aktívny zahraničný  cestovný ruch i domáci cestovný ruch. Podporované by mali byť predovšetkým prostredníctvom štátnej propagácie a prezentácie Slovenska  doma i v zahraničí.

Jeden zo smerov reštrukturalizácie slovenskej ekonomiky predstavuje orientácia na rozvoj cestovného ruchu, jeho základných služieb vrátane ubytovacích služieb. Tieto služby zabezpečuje a realizuje tzv. „ubytovací priemysel“, ktorý tvoria komerčné ubytovacie zariadenia.
            V súčasnosti na Slovensku svoje ubytovacie a stravovacie služby ponúka asi tisícka penziónov a malých ubytovacích zariadení. Historicky ide o pomerne mladý druh podnikania, ktorý sa začal rozvíjať len po roku 1990, ale v niektorých najmä turistických regiónoch hrá už významnú rolu.

Jedným z ťažiskových problémov slovenských hotelov je ich nízka celoročná vyťaženosť. Pružnejšou cenovou politikou a marketingovými akciami v medzisezóne sa môžu prilákať ďalší návštevníci. Rozširovaním ponuky doplnkových služieb a služieb na trávenie voľného času sa dá zvýšiť ich obsadenie. Pokročilo sa v zlepšovaní kvality ich materiálno-technickej základne, viac treba dbať o slovenskú a medzinárodnú gastronómiu, výrobu a predaj jedál v súlade so zásadami racionálnej a zdravej výživy. U slovenských hotelov zatiaľ prevláda absencia medzinárodných štandardov, marketingových aktivít, koncepcií a stratégií. Len veľmi málo hotelov na Slovensku patrí k zahraničným hotelovým sieťam alebo má zahraničný manažment.

Vyhláška MH SR č. 277/2008 Z. z. o ubytovaní

· Táto vyhláška upravuje kategorizáciu ubytovacích zariadení a klasifikačné znaky na ich zaraďovanie do tried. Kategorizácia sa vzťahuje na podnikateľov poskytujúcich ubytovanie

na základe živnostenského oprávnenia ( § 1).

· Kategorizácia sa vzťahuje na tieto ubytovacie zariadenia ( § 2):

Kategória Trieda

1. hotel * ** *** **** *****

garni hotel * ** *** - -

horský hotel * ** *** - -

kongresový hotel - - *** **** *****

wellness hotel - - *** **** *****

kúpeľný hotel - - *** **** *****

boutique hotel - - - **** *****

apartmánový hotel * ** *** - -

motel * ** *** **** -

2. botel * ** *** - -

3. penzión * ** *** - -

4. apartmánový dom - ** *** - -

5. turistická ubytovňa * ** - - -

6. chatová osada * ** *** - -

7. kemping * ** *** **** -

minikemp - ** *** **** -

8. táborisko - - - - -

9. ubytovanie v súkromí

izba * ** *** - -

objekt * ** *** - -

prázdninový byt * ** *** - -

· Ubytovacie zariadenia sa zaraďujú do kategórií a tried podľa toho, či spĺňajú alebo

nespĺňajú kritériá kategorizácie ustanovené v tejto vyhláške.

§ 4

Charakteristika jednotlivých druhov kategórií a tried ubytovacích zariadení

(1) Hotel je ubytovacie zariadenie slúžiace na prechodné ubytovanie hostí, ktoré má

viac ako desať izieb. Hosťom poskytuje okrem ubytovania, stravovania aj doplnkové služby,

zábavné a spoločenské služby, služby obchodne cestujúcim a rekreačno-športové služby na

aktívne trávenie voľného času.

(2) Garni hotel je ubytovacie zariadenie kategórie hotel, ktoré poskytuje hosťom

rozsah služieb stanovený pre príslušnú triedu hotela, ale s rozsahom stravovania obmedzeným

spravidla na podávanie raňajok.

(3) Horský hotel je ubytovacie zariadenie kategórie hotel umiestnené v horskom

teréne, nezriedka bez priameho napojenia na cestnú sieť.

(4) Kongresový hotel je ubytovacie zariadenie kategórie hotel určené na realizovanie

kongresových podujatí, a to najmä kongresov, zjazdov, konferencií alebo seminárov.

Kongresový hotel je vybavený rokovacími priestormi, ktoré umožňujú variabilnosť ich

použitia a má technické podmienky na poskytovanie s tým súvisiacich služieb. Kongresový

hotel z celkového minimálneho počtu bodov vo fakultatívnych znakoch spĺňa minimálny

počet bodov stanovených špeciálne pre kongresové služby uvedené v ôsmej časti

2

fakultatívnych znakov. Ako kongresový hotel možno označiť iba hotel, ktorý spĺňa

požiadavky najmenej hotela triedy ***.

(5) Wellness hotel je ubytovacie zariadenie kategórie hotel určené predovšetkým na

špecifické prechodné pobyty spojené s odbornou starostlivosťou a rehabilitáciou hostí.

Wellness hotel je vybavený funkčnými športovými a rekreačnými zariadeniami, ktoré sú

hosťom k dispozícii. Wellness hotel ponúka racionálnu stravu. Wellness hotel hosťom

poskytuje rozsah služieb stanovený pre príslušnú triedu hotela. Ako wellness hotel možno

označiť iba hotel, ktorý spĺňa požiadavky najmenej hotela triedy ***. Wellness hotel spĺňa z

celkového minimálneho počtu bodov vo fakultatívnych znakoch i minimálny počet bodov

stanovený špeciálne pre wellness služby uvedené v siedmej časti fakultatívnych znakov.

(6) Kúpeľný hotel je ubytovacie zariadenie kategórie hotel. Nachádza sa v miestach,

ktoré majú štatút kúpeľného miesta.2) Hosťom poskytuje rozsah služieb stanovený pre

príslušnú triedu hotela s ponukou liečebnej starostlivosti. V kúpeľnom hoteli je k dispozícii

lekár pre hostí. Ako kúpeľný hotel možno označiť iba hotel, ktorý spĺňa požiadavky najmenej

hotela triedy ***.

(7) Boutique hotel je ubytovacie zariadenie kategórie hotel s nižším počtom izieb,

ktoré sa spravidla nachádza v historických budovách, v domoch s architektonickým alebo

umeleckým riešením. Zariadenie interiérov je luxusné až exkluzívne. Ako boutique hotel

možno označiť iba hotel, ktorý spĺňa požiadavky najmenej hotela triedy ****.

(8) Apartmánový hotel je ubytovacie zariadenie kategórie hotel, ktoré poskytuje

ubytovanie v apartmánoch. Pozostáva najmenej z ôsmich apartmánov. Hosťom poskytuje

rozsah služieb stanovený pre príslušnú triedu hotela.

(9) Dependance hotela je vedľajšia budova bez vlastnej recepcie, organizačne

súvisiaca s hotelom, ktorý zabezpečuje pre dependance celý rozsah služieb zodpovedajúci

príslušnej triede a nie je vzdialený viac ako 300 m. Dependance poskytuje iba ubytovanie.

(10) Motel je ubytovacie zariadenie kategórie hotel, ktoré sa spravidla buduje pri

hlavných cestných trasách a diaľniciach. Hosťom zabezpečuje parkovanie motorového

vozidla v areáli motela. Poskytuje rozsah služieb stanovený pre príslušnú triedu hotela.

(11) Botel je ubytovacie zariadenie hotelového typu umiestnené na trvalo zakotvenej

lodi, ktoré má viac ako desať kajút. Kajuty môžu mať len stále lôžka.

(12) Penzión je jednoduché ubytovacie zariadenie hotelového typu najmenej s piatimi

izbami a najviac so štyrmi stálymi lôžkami v izbe. Hosťom zabezpečuje podávanie raňajok,

prípadne aj celodennú stravu a poskytuje základné služby.

(13) Apartmánový dom je ubytovacie zariadenie, ktoré je prevádzkované zvyčajne len

v sezóne a poskytuje hosťom prechodné ubytovanie najmenej v piatich apartmánoch alebo

v štúdiách.

(14) Turistická ubytovňa je jednoduché ubytovacie zariadenie s väčším počtom lôžok

v izbách. Hostia majú k dispozícii spoločné hygienické zariadenia.

2 ) § 35 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných

miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3

(15) Chatová osada je ubytovacie zariadenie na prechodné ubytovanie hostí výhradne

v ubytovacích objektoch prevádzkovateľa v dvojlôžkových až štvorlôžkových izbách.

Chatová osada môže byť vybudovaná ako

a) samostatný areál, ktorý spĺňa všetky náležitosti uvedené v tabuľkovej časti prílohy,

b) súčasť kempingu, pre ktorú platia rovnaké klasifikačné znaky ako pre samostatný areál

chatovej osady, ale vstupné priestory s recepciou a všetky ostatné zariadenia a vybavenosť

sú spoločné,

c) dependance hotelového zariadenia, ktoré poskytuje pre hostí ubytovaných v chatovej

osade celý rozsah služieb zodpovedajúci príslušnej triede chatovej osady.

(16) Kemping je ubytovacie zariadenie, ktoré vo svojom areáli umožňuje hosťom

ubytovať sa vo vlastných mobilných ubytovacích zariadeniach, akými sú najmä stan, obytný

príves, obytný automobil, alebo v mobilných a pevných ubytovacích objektoch prevádzkovateľa,

akými sú najmä mobilný dom, bungalov, chata alebo zrub. Hosťom poskytuje

okrem základnej hygienickej vybavenosti aj možnosť stravovania, rekreačno-športovú,

kultúrno-spoločenskú a obchodnú vybavenosť v rozsahu príslušnej triedy. Kemping je

umiestnený v prírodnom prostredí s trávnatými plochami, zeleňou a rovinatým terénom pod

ubytovacími zariadeniami. Areál kempingu je oplotený alebo inak prírodne ohraničený

s uzamykateľnou bránou alebo rampou a príjazd k nemu je umožnený verejnosti prístupnou

cestou. Do tejto kategórie patrí aj minikemp, ktorý predstavuje doplnkové zariadenie, najmä

k iným kategóriám ubytovacích zariadení alebo k reštauráciám a športovým areálom. Hostia

minikempu využívajú ich cestné a parkovacie plochy, vstupné priestory a pohostinskú

vybavenosť. Minikemp poskytuje hosťom ubytovanie vo vlastných ubytovacích zariadeniach

hostí, najviac v dvadsiatich trvale označených kempingových jednotkách s elektrickými

prípojkami, z ktorých časť môžu tvoriť kempingové parcely vybavené elektrickou,

kanalizačnou a vodovodnou prípojkou na umiestnenie mobilných domov. V ďalšom

minikemp spĺňa požiadavky najmenej kempingu triedy ** .

(17) Táborisko je jednoduché sezónne ubytovacie zariadenie na ubytovanie hostí v ich

vlastných ubytovacích zariadeniach. Areál táboriska je označený a prírodne ohraničený. Za

zníženej viditeľnosti je centrálne osvetlený. Prijímanie hostí je zabezpečené na vyhradenom

a vyznačenom mieste najmenej s osem hodinovou službou sústredenou v čase najväčšieho

príchodu a odchodu hostí. Táborisko má prístupný zdroj pitnej vody a WC osobitne pre

mužov a osobitne pre ženy. V táborisku sú určené miesta pre nádoby na odpadky a je

zabezpečený ich pravidelný odvoz.

(18) Ubytovanie v súkromí predstavuje ubytovanie hostí v izbách rodinných domov

alebo je na tento účel poskytovaný celý objekt, najmä rodinný dom, prázdninový dom,

rodinná chalupa alebo rodinná chata. Podľa toho je ubytovanie v súkromí poskytované

v izbách alebo v objektoch. Do tejto kategórie ubytovania patrí aj prázdninový byt, pre ktorý

platia klasifikačné znaky stanovené pre izbu a objekt takto:

a) vybavenosť podľa objektu,

b) hygienické zariadenie podľa izby,

c) vstupné priestory podľa izby,

d) výmena bielizne rovnako ako pre izbu alebo objekt.

Marketing v CR, cenová politika

Slovo marketing je anglického pôvodu a jeho základom je slovo market - trh, alebo to market - priniesť na trh. Vo voľnom preklade by sme mohli povedať, že ide o taký podnikateľský prístup, podstatou ktorého je dôsledná orientácia na trh.

Existuje mnoho rôznych definícií napr.:

- Marketing je štýl riadenia, t.j. koncepcia, idea, zásadný postoj, ktorý sa zakladá na systematickej, plánovitej orientácií všetkých úsekov na trh.

- Marketing zahŕňa všetky ľudské činnosti, ktoré majú uľahčiť a zabezpečiť výmenné procesy

(napr. výmenu produktov za peniaze, služieb za produkty). Cieľom všetkých opatrení marketingu je uspokojiť potreby zákazníkov a pod.

- Marketing je tvorivou funkciou, podporujúcou obchod a zamestnanosť, rešpektovaním potrieb spotrebiteľov a rozvíjaním výskumu a vývoja ich uspokojovania. Koordinácia zdroja

výroby, obchodu a služieb. Určuje a usmerňuje všetko úsilie k rentabilnému predaju maxima

výrobkov konečnému užívateľovi.

Marketing môžeme teda definovať ako spoločenský a riadiaci proces, v ktorom jednotlivci a skupiny získavajú prostredníctvom vytvárania a výmeny produktov a hodnôt to, čo potrebujú a chcú .

               Marketingový systém cestovného ruchu

Podstata marketingu zasahuje hmotnú výrobu aj služby. Cestovný ruch patrí do služieb. Je to odvetvie, ktoré v sebe obsahuje rôzne činnosti.

História

- marketing CR ako odvetvie za rozvojom priemyslu zaostáva

- pre štát je to výhodné odvetvie

- niektoré krajiny žijú z cestovného ruchu, ale my sme len na začiatku (v roku 2009 pokles príjmov z cestovného ruchu oproti minulému roku)

- potreba cieľavedome realizovať marketingové činnosti

- marketing cestovného ruchu má meškanie (v USA sa začínajú realizovať marketingové činnosti už od 70.-tych rokov)

- činnosti cestovného ruchu sú veľmi staré

- svetové technológie do oblasti cestovného ruchu u nás majú meškanie.

Zásada marketingovej orientácie na zákazníka (v niektorých odvetviach nie je až tak viditeľná ako v cestovnom ruchu) - kontraktom zmluvy.

Zákazník v cestovnom ruchu je vzdialený, pohybuje sa mimo trvalého bydliska.

Orientácia na zákazníka zdôrazňuje veľkú potrebu kontroly v rámci cestovného ruchu - riadiaci pracovníci dennodenne venujú podstatnú časť kontrole zákazníka, ale systém kontroly

je rôzny.

Každý riadiaci pracovník musí odhaľovať silné a slabé stránky firmy a takisto sa musí trvale orientovať na silné a slabé stránky konkurencie.

Jednotlivé firmy sú svojimi činnosťami späté s inými komplementárne firmy (tieto firmy si zákazníka medzi sebou posúvajú)

Produktom cestovného ruchu je tzv. balík služieb.

Cestovný ruch vytvára dané balíky služieb a cenu za tieto balíky .

Existuje model marketingového systému , ktorý je založený na konkrétnych

odpovediach na 5 otázok (Model marketingového systému):

1. Hodnotenie, kde sa nachádzame, v akom prostredí, v akých

podmienkach?

(analýza makro- a mikropodmienok firmy)

2. Kde chceme byť?

(vytýčenie cieľov - krátkodobých, dlhodobých, pre našu

firmu)

3. Ako sa tam dostaneme?

(cesty na dosiahnutie cieľov)

4. Čím zabezpečíme, že sa tam dostaneme?

5. Ako zistíme, že sme sa tam dostali?

Preto je potrebné vytvárať marketingový plán, ktorý je základným plánom pre plánovanie cestovného ruchu.

CHARAKTERISTIKA SYSTÉMU CESTOVNÉHO RUCHU

• Je to otvorený systém (otvorenosť) - systém je dynamický, vznikajú vždy nové spôsoby aplikácie marketingových činností. Osobitosti v marketingu sú konkurenčnou výhodou pre cestovný ruch. Cestovný ruch sa má zdokonaľovať - prichádzať s novými produktmi.

• Komplexnosť a rôznorodosť. Komplexnosť - všetky firmy zabezpečujú priania zákazníkov komplexne. Rôznorodosť - existuje veľké množstvo malých firiem, ale existujú aj medzinárodné organizácie, ktoré sú kapitálovo prepojené.

• Zodpovednosť. Trh cestovného ruchu sa neustále mení a zodpovedný prístup k plneniu úloh dáva cestovnému ruchu silu na prežitie - silný konkurenčný tlak. Firma musí realizovať informačne späté väzby (informácie o zákazníkovi,…).

• Vnútorná závislosť. Existuje vnútorná závislosť celého odvetvia alebo vo firme.
V odvetví - musí existovať súhra samostatných firiem (ktoré súvisia s cestou). Činnosť 1 firmy závisí od činností iných firiem. Každý štát má riadiace orgány, kde sa zabezpečujú podmienky rozvoja cestovného ruchu (štát má na ňom záujem). slovenská republika získava na cestovnom ruchu niekoľko desiatok miliárd dolárov.

• Konflikt a nesúlad. Každý člen vnáša do vzájomných vzťahov „to svoje“ - dochádza ku konfliktom. Systém cestovného ruchu vo firme by mal zabraňovať konfliktom a eliminovať konflikty od zákazníkov. Konkurenčný boj je zdrojom konfliktov a tiež dodávateľsko-odberateľské vzťahy. Konflikty vznikajú aj vo vnútri firmy.

ZÁKLADY MARKETINGOVÉHO SYSTÉMU:
• Strategické marketingové plánovanie - cesta, postup dosiahnutia cieľov. Dynamický rozvoj vo firme (neustále zmeny) - potreba dlhodobého plánovania (5-10 rokov). Tvorba možných marketingových plánov, ktoré súvisia s dlhodobými plánmi.
• Marketingová orientácia - má byť orientácia na zákazníka
• Rozdiel marketingových výrobkov a služieb
• Poznanie správania sa zákazníka - iné prístupy k rôznym zákazníkom (Angličan, Američan,…)
Distribučný systém cestovného ruchu:

Aj cestovný ruch má distribučný systém. Otázkou je, ktorý spôsob dodávky služieb bude pre zákazníka najlepší? Neexistuje fyzická distribúcia. Všetky služby cestovného ruchu sa poskytujú zákazníkom priamo alebo nepriamo. Jedinečnosť služieb cestovného ruchu spočíva vo vplyve, ktorý má na zákazníka daná firma.

Distribučný mix v cestovnom ruchu - je kombinácia priamych a nepriamych distribučných ciest, ktoré firmy používajú za účelom, aby vyvolali povedomie o svojej existencii a aby zabezpečili a dodali služby.
PRIAMA DISTRIBÚCIA
Samotná firma v cestovnom ruchu preberá všetku zodpovednosť za propagáciu, za  zabezpečovanie a poskytovanie služieb zákazníkom.
NEPRIAMA DISTRIBÚCIA
Časť zodpovednosti za propagáciu, zabezpečuje a poskytuje služby prenesená na jednu alebo viac firiem (teda na sprostredkovateľov).
Sprostredkovatelia:
A) Maloobchodníci v cestovnom ruchu (cestovné kancelárie) - činnosť nie je náročná z hľadiska kapitálu, trh sa buduje
B) Veľkoobchod so zájazdmi - poslanie získať možnosti na poskytovanie služieb, zabezpečovanie propagácie pre malé firmy.
C) Touroperátor - realizuje služby cestovnej kancelárie + zabezpečuje aj dopravu + líši sa od veľkoobchodníka.
D) Združenia manažérov cestovného ruchu a cestovných kancelárií - vo svete aj na Slovensku - poslanie je vytvorenie podmienok pre cestovný ruch a nové trendy vývoja.
D) Organizátori zájazdov za odmenu
E) Organizátori konferencií a vedeckoodborných seminárov - zabezpečujú aj bezpečnosť účastníkov konferencií.

                   Marketingová orientácia firmy CR obsahuje tieto činnosti:

• zákazníkove potreby sú hlavnou prioritou
• záujem o pochopenie zákazníkov a ich potreby je trvalý
• marketingový výskum je stálou činnosťou, ktorá má veľkú prioritu
• časté kontroly silných a slabých stránok vo vzťahu ku konkurencii sú reálne
• význam dlhodobého plánovanie je plne ohodnotený
• zákazníkova predstava o firme je známa
• spolupráca medzi oddeleniami je ohodnotená a podporovaná
• spolupráca s komplementárnymi firmami je považovaná za hodnotnú
• zmena je považovaná za nevyhnutnú
• zameranie podnikania alebo podnikateľskej činnosti je široké
• meranie a ocenenie marketingových činností je časté

                   Metódy marketingového výskumu

1. pozorovací výskum
2. experimentálny výskum
3. výskum trhu - osobné dotazovanie, pomocou telefónu, poštou, internetu
4. simulačný výskum

V CR je cena dôležitým nástrojom marketingu a z hľadiska podnikovej ekonomiky je zdrojom krytia nákladov a tvorby zisku. Cena je ekonomická kategória a je jednou zo zložiek trhu. Cena je výmenná hodnota tovarov, alebo služieb (produktov CR) vyjadrená v peňažných jednotkách. Trhová cena sa utvára pri takej cene a množstve tovaru a služieb, ktoré sú kupujúci ochotný kúpiť a predávajúci ochotný predať.

            Ak je cena vyššia ako cena trhovej rovnováhy vzniká na trhu prebytok množstva, ktoré sú kupujúci ochotný kúpiť. Výrobcovia musia znižovať cenu na úroveň ceny trhovej rovnováhy.

            Ak cena poklesne pod cenu trhovej rovnováhy kupujúci sú ochotní kúpiť väčšie množstvo ako predávajúci ponúkajú. To má za následok rast cien, rozšírenie ponuky až kým sa nevytvorí na trhu rovnovážny stav.

Cena trhovej rovnováhy nastáva vtedy, keď sa ponúkané množstvo rovná množstvu po ktorom je dopyt.

Tvorba ceny v CR

V praxi CR sa uplatňujú 2 koncepcie tvorby cien

Cena nákladová - pri nákladovej koncepcie ceny sú východiskom vlastné náklady podniku. V súčasnej praxi CR je tento spôsob ceny bežný a znamená, že predajná cena sa rovná vlastným nákladom + zisk.

V CR pre kalkuláciu nákladov a pre cenu nákladov nemôže byť rozhodujúce len toto členenie, musí sa zohľadniť aj vplyv primárnej ponuky, lokalizácie zariadenia CR, dopravná dostupnosť, sezónnosť.

Ak zákazník akceptuje našu cenu na trhu, cena pokrýva náklady. Ak zákazník cenu neakceptuje, potom treba hľadať cesty racionalizácie produktu (ponuky napr. CK), tak aby sme ho mohli predať. Pri racionalizácii treba produkt zbaviť všetkých vedľajších súčastí, ktoré nie je zákazník ochotný zaplatiť. V tomto prípade hovoríme, že cena určuje náklady. Pritom závisí aj od toho či je dopyt nízky, alebo vysoký za určitých okolností môže byť pre podnik výhodné predávať produkt pod vlastné náklady, ale len vtedy ak dodatočne realizované tržby pokryjú fixné náklady a umožnia tak znížiť stratu.

            Trhová koncepcia ceny - Pri trhovej koncepcii ceny sa predajná cena neodvodzuje od vlastných nákladov podniku, ale od cenovej situácie na trhu. To znamená od stavu ponuky, dopytu, od cien konkurencie na určité mieste v určitom čase. Tento spôsob tvorby ceny je častý najmä v malých a stredných podnikoch CR, ktoré s ohľadom na svoj podiel na trhu nemôžu podstatnejšie ovplyvniť cenové pomery na trhu. Trhovú cenu je možné odvodiť od dopytu, alebo od konkurenčných cien.

a) dopytovo - orientovaná cena a cenová politika

je zameraná na orientáciu ponuky na cieľové skupiny zákazníkov (segmenty trhu) zameriava sa vždy na potenciálneho (možného) zákazníka a jeho ochotu vydať peniaze za určitú kvalitu produktu, tomuto sa prispôsobujú náklady. Vytvorenie dopytovo orientovanej ceny na trhu je zložité, lebo je založené na subjektívnom hodnotení kvality produktu zákazníkom. Zo strany podniku je predajná cena ovplyvnená aj vlastnými nákladmi.

b) Konkurenčne orientovaná cena a cenová politika

Je typická pre CR. Podnik často preberá cenovú koncepciu konkurencie v nádeji, že bude pracovať s tými istými, alebo aj nižšími nákladmi.

Konkurenčná cena je cena za ktorú predáva rovnaký alebo porovnateľný produkt konkurencia. Konkurenčne orientovaná cenová politika, nie je optimálna, podnik nikdy konkurenciu nepredstihne, vždy reaguje len na to ako tvorí ceny jeho konkurencia.

V praxi CR sa využíva aj kombinovaná koncepcia cien, ktorá je založená na obidvoch predchádzajúcich postupoch.

Taktika cenovej politiky

V praxi CR najčastejšie uplatňujú výnosové a prierazné ceny. Cenová politika je odlišná od toho či ide o predaj nového produktu CR, alebo o predaj už známeho produktu CR.

Pri zavádzaní nového produktu na trh môže podnik uplatniť:

Vysokú výnosovú cenu nízku prieraznú cenu

1. Vysoká výnosová cena: sa pohybuje zvyčajne nad priemerom konkurenčných cien pretože ide o nový produkt, ktorý má oproti ostatným určitú prednosť. Tento nový produkt sa nebude dať konkurenciou dlhšiu dobu napodobniť.

Dôležité pri výnosovej cene a cenovej politike je uplatnenie marketingových nástrojov najmä podpory predaja.

Taktikou môže byť, že je lepšie nasadiť na začiatku vyššiu cenu s rezervou a potom z nej robiť isté cenové ústupky. Opačný postup je nevhodný.

2. Nízke prierazné ceny - sa uplatňujú vtedy ak je nový produkt bezprostredne po zavedení na trh ohrozený konkurenčnou ponukou. Prierazná cena býva často mierne stratová a preto sa táto strata musí kryť z výnosov iného produktu.

Proti politike nízkych prierazných cien existuje viacero argumentov:

·         z hľadiska ekonomiky podniky majú nízke ceny krátkodobý úspech a to len dovtedy, kým takúto politiku nezačnú uplatňovať aj konkurenti,

·         obrat za každú cenu neprináša podniku väčší zisk,

·         nízka cena má vplyv aj na zákazníka na jeho psychiku, pretože nízka cena je pre neho aj nízka kvalita.

Cenotvorné činitele

Tvoria súhrn ekonomických a sociálnych podmienok, ktoré objektívne vplývajú na cenu a modifikujú ju (menia ju).

Rozlišujeme všeobecne cenotvorné činitele:

a) kvalifikácia, schopnosti a zručnosti pracovníkov - ovplyvňujú kvalitu služieb v CR a spokojnosť zákazníkov a tým sa cena produktu v CR môže zvyšovať. Keďže v CR je aj vysoká viazanosť živelnej práce. Podniky CR majú vyššie náklady na mzdy týchto pracovníkov. Keďže náklady na mzdy sa započítavajú do cien produktu CR, ceny sa tým pádom zvyšujú.

b) objem spracovávaných surovín a technická vybavenosť práce - tým, že v podnikoch CR sa uplatňujú nové technológie, suroviny sa rýchlejšie spracovávajú, nepotrebujeme toľko pracovníkov, je vyššia produktivita práce, to má za následok nižšie náklady a cena produktu môže klesať.

Ak však vybavujeme technológiami a technickými prostriedkami zariadenie CR náklady sú vyššie z toho vyplýva cena produktu CR stúpa.

c) pracovné podmienky a organizačné práce - úzko súvisia aj s kvalifikáciou, pretože kvalifikovaní pracovníci si prácu dokážu lepšie zorganizovať, to sa prejaví v úspore a cena produktu môže klesať.

d) kvalita produktu - tým, že produkt CR je kvalitný, uspokojuje zákazníkov, udržiava sa na trhu. Cena vyjadruje očakávanie zákazníka a zákazník využíva cenu ako informáciu o tom, že produkt CR je kvalitný.

Špecifické CČ

a) charakter primárnej a sekundárnej ponuky a jej atraktívnosť

b) lokalizácia zariadení CR, ktoré úzko súvisí s charakterom primárnej a sekundárnej ponuky a má vplyv na jeho dopravnú dostupnosť, vybavenosť a kvalitu služieb.

c) sezónnosť - je špecifická vlastnosť CR, vytvára priestor pre cenovú rozdielnosť, existuje tu aj časový nesúlad medzi ponukou a dopytom.

d) situácia na trhu - teda stav ponuky a dopytu a najmä tlak konkurencie. Ak prevažuje ponuka nad dopytom, cena klesá a pri prevahe dopytu nad ponukou cena vzrastá. Pri ponúkaní produktov CR má veľký význam ponuka a komunikácia so zákazníkom.

e) medzinárodná spolupráca - núti producentov CR prihliadať na svetové ceny na Medzinárodnom trhu CR.

Cenová diferenciácia - rozdielnosť

Cenová diferenciácia je jedným z nástrojov cenovej politiky. Podniky CR sa snažia nielen o diferenciáciu produktu, ale sa snažia diferencovať aj ceny.

V CR rozlišujeme niekoľko hľadísk cenovej diferenciácie.

z geografického hľadiska sa cena diferencuje v závislosti od atraktívnosti primárnej a sekundárnej ponuky, závisí od vybavenosti strediska CR jeho lokalizácie a od toho ako je stredisko CR dostupné.

z časového hľadiska sa uplatňujú diferencované ceny pre sezónou, po sezóne, počas hlavnej letnej alebo zimnej sezóny. V praxi sa uplatňuje diferenciácia cien hlavne na predĺženie sezóny v podniku CR. Ak je cena po hlavnej sezóne nižšia, neznamená to nižšiu kvalitu produktu CR.

pre cieľové skupiny zákazníkov - je cena tiež diferencovaná, pretože tieto skupiny zákazníkov majú rozdielny kúpny fond. Ceny sú diferencované pre jednotlivcov, pre organizované skupiny, rodiny s deťmi, obchodných cestujúcich, študentov, dôchodcov...

z hľadiska platobných podmienok sa cena tiež diferencuje, ceny sú iné ak ide o platenie vopred, alebo ak si služby CR objednávame skôr, v predstihu. Ak však takýto produkt odriekneme, musíme rátať so stornovacým poplatkom.

Cenová diferenciácia sa uplatňuje aj pri zájazdoch a pobytoch - LAST MINUTE, keď CK predáva posledné neobsadené produkty, zájazdy, pobyty.

z hľadiska odbytových cien - v CR sa odlišuje cena pri priamom predaji toho istého produktu alebo prostredníctvom distribučných kanálov. Iná cena, je ak predávame jednotlivú službu, alebo ak predávame celý balík služieb.

Cena v súčasnej praxi CR

V CR poznáme cenu obstarávaciu a cenu predajnú. Stretávame sa tu s cenami jednotlivých tovarov a služieb ako aj s cenami súboru služieb = balíku služieb.

Z vecného hľadiska za ceny v CR pokladáme ceny:

prechodného ubytovania a doplnkových služieb súvisiacich s ubytovacími službami, ceny jedál a nápojov a doplnkových služieb v pohostinských zariadeniach, ceny služieb CK CA,
ceny spoločenských a zábavných služieb v zariadeniach CR, ceny kúpeľných a liečebných služieb, ceny športových a rekreačných podujatí.

Právna úprava vzťahov v CR, základné právne normy

Základné legislatívne podmienky na podnikanie v cestovnom ruchu uvádzajú

nasledovné právne normy:

Zákon č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (vybrané

časti)

· Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo

vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku (ods. 1, § 2)

· Podnikateľom podľa tohto zákona je (ods. 2, § 2):

a) osoba zapísaná v obchodnom registri,

b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,

c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa

osobitných predpisov,

d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do

evidencie podľa osobitného predpisu.

· Sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako sídlo

alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom alebo v živnostenskom registri alebo

v inej evidencii (ods. 2, § 2).

· Zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok

a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné (ods. 1,

§ 21). Zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom

alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky (ods. 2, § 21).

Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto

zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú

na území Slovenskej republiky (ods. 3, § 21). Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na

území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu tejto osoby, prípadne organizačnej zložky

jej podniku v rozsahu predmetu podnikania zapísanom do obchodného registra. Návrh na

zápis podáva zahraničná osoba (ods. 4, § 21).

Zákon č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov

· Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na

vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto

zákonom ( § 2).

· Živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba (živnostník) alebo právnická osoba, ak splní

podmienky ustanovené týmto zákonom (podnikateľ); povolenie na prevádzkovanie živnosti

(koncesia) sa vyžaduje len v prípadoch vymedzených týmto zákonom (ods. 1, § 5).

· Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti fyzickými osobami sú (ods. 1, § 6):

a) dosiahnutie veku 18 rokov,

b) spôsobilosť na právne úkony,

c) bezúhonnosť,

ak tento zákon neustanovuje inak.

· Osobitnými podmienkami prevádzkovania živnosti sú odborná alebo iná spôsobilosť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, ak ju tento zákon vyžaduje (ods. 1, § 7).

· Živnosti sú ( § 9):

a) ohlasovacie, ktoré pri splnení určených podmienok sa smú prevádzkovať na

základe ohlásenia,

b) koncesované, ktoré sa smú prevádzkovať na základe koncesie.

· Ohlasovacie živnosti sú ( § 19):

a) remeselné, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná

vyučením v odbore,

b) viazané, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná inak,

c) voľné, ak nie je ako podmienka prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť

ustanovená.

· Povinnosti podnikateľa ( § 29):

(1) Podnikateľ je povinný pri prevádzkovaní živnosti dodržiavať podmienky ustanovené

týmto zákonom a osobitnými predpismi, napríklad Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane

spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, Zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, § 20 až 24

vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 79/1997 Z. z. o opatreniach

na predchádzanie prenosným ochoreniam v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva

Slovenskej republiky č. 54/2000 Z. z.

(2) Podnikateľ je povinný prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne. Tejto povinnosti

sa nemôže zbaviť ani v prípade, ak podnikateľskú činnosť prevádzkuje prostredníctvom

zodpovedného zástupcu.

(3) Riadne, poctivo a odborne nie sú vykonávané živnosti, pri ktorých prevádzkovaní

opakovane dochádza k poskytovaniu nekvalitných tovarov a služieb z dôvodov

porušovania osobitných predpisov, najmä technických noriem a profesijných zvyklostí.

(4) Riadne a poctivo nevykonáva živnosť podnikateľ, ktorý

a) bez závažných dôvodov neplní svoje daňové, poplatkové a odvodové povinnosti

podľa osobitných predpisov,

b) zabezpečuje činnosť, ktorá je predmetom jeho podnikania, fyzickými osobami bez

povinne uzavretého pracovnoprávneho vzťahu.

· Pohostinská činnosť ( § 38) je v zmysle prílohy č. 1 remeselnou živnosťou

(1) Pohostinskou činnosťou sa rozumie príprava a predaj jedál a nápojov, ak sa podávajú

na priamu konzumáciu na mieste (ďalej len "predaj na priamu konzumáciu"). Súčasťou

oprávnenia na pohostinskú činnosť je aj s ňou spojený predaj polotovarov alebo

doplnkového tovaru.

(2) Pohostinskou činnosťou nie je na účely tohto zákona predaj na priamu konzumáciu

a) nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, piva, vína

a destilátov,

b) zmrzliny, ak sa na jej prípravu použijú priemyselne vyrábané koncentráty a

mrazené krémy,

c) tepelne rýchlo upravovaných mäsových výrobkov a obvyklých príloh, ako aj

bezmäsitých jedál,

d) jedál, nápojov a polotovarov ubytovaným hosťom v ubytovacích zariadeniach s

kapacitou do 10 lôžok.

(3) Pohostinskou činnosťou nie je ani predaj na priamu konzumáciu po domácky

vyrobeného vína a s ním spojený predaj sezónnych jedál na priamu konzumáciu, ak sa

nevykonáva viac ako 4 mesiace v roku.

· Prevádzkovanie cestovnej kancelárie je v zmysle prílohy č. 2 viazanou živnosťou.

Preukazom spôsobilosti je:

1. vysokoškolské vzdelanie ekonomického alebo právnického smeru a 2 roky praxe v

odbore alebo

2. vyššie odborné vzdelanie v odbore a 3 roky praxe v odbore, alebo

3. úplné stredné vzdelanie v odbore alebo v ekonomickom odbore a 5 rokov praxe

v odbore.

· Prevádzkovanie cestovnej agentúry je v zmysle prílohy č. 2 viazanou živnosťou.

Preukazom spôsobilosti je:

1. vysokoškolské vzdelanie ekonomického alebo právnického smeru a 1 rok praxe v

odbore alebo

2. vyššie odborné vzdelanie v odbore a 2 roky praxe v odbore, alebo

3. úplné stredné vzdelanie v odbore alebo v ekonomickom odbore a 3 roky praxe

v odbore.

· Sprievodca cestovného ruchu je v zmysle prílohy č. 2 viazanou živnosťou. Preukazom

spôsobilosti je osvedčenie podľa § 8 zák. č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní v znení

neskorších predpisov.

· Ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských

činností v týchto zariadeniach a v chatovej osade triedy 3, v kempingoch triedy 3 a 4

je v zmysle prílohy č. 2 viazanou živnosťou. Preukazom spôsobilosti je:

1. vysokoškolské vzdelanie v odbore a 2 roky praxe v odbore alebo

2. vyššie odborné vzdelanie v odbore a 3 roky praxe v odbore, alebo

3. úplné stredné vzdelanie v odbore alebo v ekonomickom odbore a 5 rokov praxe

v odbore.

Zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky zákonník

· Zmluva o obstaraní zájazdu ( § 741a - 741k).

· Zmluva o ubytovaní ( § 754 - 759)

(1) Zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol

prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu

ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia)

( § 754).

(2) Za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť

ubytovateľovi cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami ( § 754).

Zákon č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných

kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka

v znení neskorších predpisov

Cestovná kancelária ( § 3)

1. Cestovná kancelária je podnikateľ, ktorý na základe živnostenského oprávnenia

organizuje, ponúka a predáva zájazdy a uzatvára zmluvu o obstaraní zájazdu

2. Cestovná kancelária v rámci živnostenského oprávnenia podľa odseku 1 ďalej

a. organizuje kombinácie služieb, ponúka a predáva ich inej cestovnej kancelárii na

účel jej ďalšieho podnikania,

b. ponúka a predáva na základe individuálnej objednávky jednotlivé služby alebo ich

kombinácie,

c. sprostredkúva predaj jednotlivých služieb pre inú cestovnú kanceláriu, cestovnú

agentúru alebo iné právnické osoby a fyzické osoby (dopravcov, prevádzkovateľov

ubytovacích zariadení, usporiadateľov kultúrnych, športových a iných

spoločenských podujatí),

d. sprostredkúva predaj zájazdov pre inú cestovnú kanceláriu; zmluva o zájazde sa

v týchto prípadoch musí uzatvoriť v mene cestovnej kancelárie, pre ktorú sa zájazd

sprostredkúva, a táto zodpovedá za plnenie zmluvy o zájazde,

e. predáva veci súvisiace s cestovným ruchom, najmä vstupenky, mapy, plány,

prospekty, cestovné poriadky, vytlačených sprievodcov a spomienkové predmety.

Cestovná kancelária je povinná okrem povinností podľa osobitného predpisu ( § 7)

a) po celý čas podnikania mať uzatvorenú zmluvu o poistení zájazdu pre prípad jej

úpadku s poisťovňou alebo byť členom fondu, alebo mať uzatvorenú zmluvu o

bankovej záruke s bankou plniacou podmienky podľa § 9 až 11 zákona,

b) označiť prevádzkareň a propagačné a iné materiály určené pre objednávateľa

slovami "cestovná kancelária" alebo "CK", ak toto označenie neobsahuje už jej

obchodné meno,

c) poverovať výkonom sprievodcovskej činnosti len osoby, ktoré majú osvedčenie

o získanom vzdelaní v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni.

d) Cestovná kancelária nesmie sprostredkovať predaj zájazdu pre osobu, ktorá nie je

cestovnou kanceláriou [ § 3 ods. 2 písm. d)].

e) Oddelená ponuka a predaj služieb alebo samostatné účtovanie položiek toho istého

zájazdu nezbavujú cestovnú kanceláriu povinností vyplývajúcich z tohto zákona.

f) Prevádzkovateľom, členom štatutárneho orgánu alebo zodpovedným zástupcom

cestovnej kancelárie nesmie byť fyzická osoba, ktorej v posledných piatich rokoch

bolo zrušené živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie cestovnej kancelárie

alebo cestovnej agentúry z dôvodu porušenia povinností uložených zákonom alebo

z dôvodu úpadku. /5/

Cestovná agentúra ( § 4)

(1) Cestovná agentúra je podnikateľ, ktorý na základe živnostenského oprávnenia vykonáva

služby uvedené v ods. 2 tak ako cestovná kancelária

(2) Cestovná agentúra je povinná okrem povinností podľa osobitného predpisu označiť

prevádzkareň a propagačné a iné materiály určené pre objednávateľa slovami "cestovná

agentúra", ak toto označenie neobsahuje už jej obchodné meno.

(3) Cestovná agentúra nesmie sprostredkovať predaj zájazdu pre osobu, ktorá nie je

cestovnou kanceláriou [ § 3 ods. 2 písm. d)].

(4) Prevádzkovateľom, členom štatutárneho orgánu alebo zodpovedným zástupcom cestovnej

agentúry nesmie byť fyzická osoba, ktorej v posledných piatich rokoch bolo zrušené

živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie cestovnej kancelárie alebo cestovnej

agentúry z dôvodu porušenia povinností uložených zákonom alebo z dôvodu úpadku.

Vyhláška MH SR č. 277/2008 Z. z. o ubytovaní

· Táto vyhláška upravuje kategorizáciu ubytovacích zariadení a klasifikačné znaky na ich zaraďovanie do tried. Kategorizácia sa vzťahuje na podnikateľov poskytujúcich ubytovanie

na základe živnostenského oprávnenia ( § 1).

· Kategorizácia sa vzťahuje na tieto ubytovacie zariadenia ( § 2):

o hotel (hotel, garni hotel, horský hotel, motel),

o botel,

o penzión,

o turistická ubytovňa,

o chatová osada,

o kemping,

o ubytovanie v súkromí.

· Ubytovacie zariadenia sa zaraďujú do kategórií a tried podľa toho, či spĺňajú alebo

nespĺňajú kritériá kategorizácie ustanovené v prílohe ( § 3).

Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov

Registračná a oznamovacia povinnosť daňových subjektov ( § 31, ods. ...)

(1) Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá získa povolenie alebo oprávnenie na

podnikanie alebo začne vykonávať inú zárobkovú činnosť na území Slovenskej republiky,

je povinná registrovať sa do 30 dní u miestne príslušného správcu dane. Táto lehota

začne plynúť nasledujúci deň po dni nadobudnutia právoplatnosti povolenia alebo

oprávnenia alebo po dni, keď začne vykonávať inú zárobkovú činnosť. Na účely tohto

zákona sa za deň právoplatnosti pokladá deň, keď je právnická osoba alebo fyzická osoba

podľa príslušných predpisov oprávnená začať vykonávať podnikateľskú činnosť.

(2) Ak začne daňovník vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani, je povinný

oznámiť túto skutočnosť správcovi dane do tridsiatich dní.

(3) Daňovník je povinný ďalej oznámiť správcovi dane do tridsiatich dní zriadenie stálej

prevádzkarne a jej umiestnenie na území Slovenskej republiky. Tridsať dní pred zrušením

tejto stálej prevádzkarne oznámi túto skutočnosť správcovi dane.

(4) Platiteľ dane je povinný registrovať sa u správcu dane najneskôr do pätnástich dní od

vzniku povinnosti zrážať daň alebo preddavky na ňu, alebo daň vyberať, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

Druhy miestnych daní

· Miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec, sú ( § 2, ods. 1):

a) daň z nehnuteľností,

b) daň za psa,

c) daň za užívanie verejného priestranstva,

d) daň za ubytovanie,

e) daň za predajné automaty,

f) daň za nevýherné hracie prístroje,

g) daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta,

h) daň za jadrové zariadenie.

· Miestnou daňou, ktorú môže ukladať vyšší územný celok, je daň z motorových vozidiel ( §

2, ods. 3).

· Predmetom dane za ubytovanie je odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby

v zariadení poskytujúcom služby prechodného ubytovania ( § 37).

· .Daňovníkom je fyzická osoba, ktorá sa v zariadení odplatne prechodne ubytuje ( § 38).

· Základom dane je počet prenocovaní ( § 39).

· Sadzbu dane určí obec v slovenských korunách na osobu a prenocovanie ( § 40).

· Platiteľom dane je prevádzkovateľ zariadenia, ktorý odplatné prechodné ubytovanie

poskytuje ( § 41).

· Miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území sa zariadenie nachádza ( § 42).

· Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením podrobnosti k § 37 až 41, najmä sadzbu

dane, rozsah a spôsob vedenia preukaznej evidencie na účely dane, spôsob vyberania

dane, náležitosti potvrdenia o zaplatení dane, lehoty a spôsoby jej odvodu obci, prípadné

oslobodenia od tejto dane a podmienky na uplatnenie oslobodenia od tejto dane ( § 43).

Poznámka: text je iba výberom z uvedených právnych predpisov. Podnikatelia sú pri

svojej činnosti povinní dodržiavať aj ostatné ustanovenia týchto právnych predpisov ako aj

ostatných platných právnych noriem.

Bratislava november 2005

Zákon č. 186 zo 16. marca 2006, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2001 Z. z . (ďalej

len zákon) o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr

a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení zákona č.

95/2002 Z. z

· predmet zákona č. 281/2001 Z. z. sa mení nasledovne: „Tento zákon upravuje spôsob

organizovania zájazdov a niektoré podmienky podnikania cestovných kancelárií a

cestovných agentúr",

· v § 2 zákona sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: „Za vopred pripravenú

kombináciu služieb sa považuje kombinácia služieb pripravená najneskôr v momente

uzavretia zmluvy",

· v § 3 (cestovná kancelária) sa odsek 2 dopĺňa písmenami f) a g), ktoré znejú:

f) organizuje, ponúka a predáva jednotlivé služby alebo ich kombinácie, ktoré sa

neposkytujú dlhšie ako 24 hodín a nezahŕňajú ubytovanie cez noc,

g) poskytuje činnosť sprievodcu v cestovnom ruchu",

· dopĺňa nový § 5a zákona definujúci činnosť sprievodcu v cestovnom ruchu

o sprievodca v cestovnom ruchu je fyzická osoba, ktorá sprevádza objednávateľov a

podáva v dohodnutom jazyku výklad o kultúrnom a prírodnom dedičstve a má

odbornú spôsobilosť, na ktorú má osvedčenie o získanom vzdelaní,

o sprievodca v cestovnom ruchu vykonáva činnosť podľa predchádzajúceho odseku

v pracovnoprávnom vzťahu alebo v inom právnom vzťahu,

· mení znenie § 7 ods. 1 písm. a zákona tak, že cestovná kancelária po celý čas

podnikania musí mať uzavretú zmluvu o poistení zájazdu pre prípad jej úpadku alebo

bankovú záruku,

· v § 7 zákona sa odsek 1 dopĺňa písmenom d) s tým, že cestovná kancelária je povinná

písomne poveriť zástupcu, na ktorého sa môže objednávateľ v ťažkostiach v priebehu

celého zájazdu obrátiť so žiadosťou o pomoc a ktorý je oprávnený prijímať  vybavovať reklamácie objednávateľa počas zájazdu,

· rozširuje pôsobnosť zákona tak, že dopĺňa § 7 odsekom 5 v znení: „Každý, kto

organizuje, ponúka a predáva zájazdy a nie je podnikateľom, je povinný dodržiavať

ustanovenia tohto zákona, ktoré sa týkajú organizovania, ponuky a predaja zájazdov

cestovnou kanceláriou",

· dopĺňa zákon o § 11a v tom smere, že ak cestovná kancelária nemá dohodnuté

poistenie zájazdu, je povinná dohodnúť bankovú záruku, ktorá zabezpečí

objednávateľovi voči cestovnej kancelárii alebo tretej osobe právo na rovnaké plnenie

ako pri poistení zájazdu.

Zákon č. 91/2010 o rozvoji cestovného ruchu účinný od 01. 01. 2011

Tento zákon upravuje podporu cestovného ruchu v Slovenskej republike, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pôsobiacich v cestovnom ruchu, tvorbu koncepčných dokumentov a financovanie rozvoja cestovného ruchu.

Hlavnými strategickými cieľmi rozvoja cestovného ruchu na Slovensku sú:

1.      posilnenie postavenia odvetvia cestovného ruchu v národnom hospodárstve

2.      rast konkurencieschopnosti odvetvia cestovného ruchu Slovenskej republiky v európskom priestore

3.      zvýšenie atraktívnosti Slovenskej republiky ako dovolenkového cieľa

4.      rast objemu pobytového cestovného ruchu

5.      zlepšenie štruktúry návštevníkov skvalitňovaním poskytovaných služieb

Ďakujem za pozornosť

Ing. Michal Ševčík, sekcia cestovného ruchu MH SR