Rozvoj vidieckej turistiky v rámci Malokarpatskej vínnej cesty
Rozvoj vidieckej turistiky v rámci Malokarpatskej vínnej cesty
Ing. František Mach CSc.
Nezisková organizácia rozvoja vidieckej turistiky Modra
Vo februári 2011 uplynulo 15 rokov od založenia Združenia Malokarpatská vínna cesta. Je to príležitosť vrátiť sa o niekoľko rokov späť, pospomínať na začiatky tvorby turistického produktu Vínne cesty v Malokarpatskom regióne. S myšlienkou vybudovať „Malokarpatskú vínnu cestu“ /MVC/ prišli nadšenci turistiky v Modre. Zo štúdia literatúry a návštevy rôznych miest v Rakúsku a Francúzku vyplynulo, že i Malokarpatský región má vhodné podmienky pre vinnú turistiku. Bohatá história, zachovalá príroda, kultúrne tradície a najmä vinohradnícka a vinárska výroba dávali záruku vzniku úspešného produktu MVC. Hlavným predpokladom však boli ľudia, ktorí svojou pohostinnosťou a srdečnosťou chceli do podnikania vo vinohradníctve a vinárstve uviesť nový prvok. Po rokoch budovania spoločnej družstevnej vinohradníckej veľkovýroby sa opäť vytvorili predpoklady pre súkromné podnikanie vo vinohradníctve.
V roku 1991 bol založený Zväz podnikateľov agroturistiky Slovenska /ZPAS/, ktorý vznikol ako jeden z prvých profesných zväzov v agrosektore a mal sídlo v Modre. Prvé aktivity ZPAS boli zamerané na organizovanie seminárov pre odbornú verejnosť. Počas prvých rokov zväz zorganizoval 7 medzinárodných seminárov, najmä pre záujemcov v Malokarpatskom regióne. Najväčší záujem však bol o exkurzie do Rakúska do vinohradníckeho mesta Rust pri Neziderskom jazere v Burgenlande, kde mestská samospráva, vedenie celorakúskej vinárskej akadémie a Salóna vína spolu s mestským informačným centrom vytvorili vynikajúce podmienky pre exkurzie zo Slovenska. Obľúbené miesto exkurzie bolo i do údolia Wachau, kde v extrémnych podmienkach na prudkých svahoch popri Dunaji pestujú vinič.
Zvláštnu podporu sme získali vo Vínnej akadémii v Ruste, kde riaditeľ dr. Jozef SchĂ?ÂĽller poskytol množstvo informácii, študijných materiálov, ale i vzorky najkvalitnejších rakúskych vín pre novovznikajúci „Malokarpatský dom vína“ /MDV/ v Modre v priestoroch starej vinohradníckej školy. Vinohradnícke subjekty z Malokarpatského regiónu ako PD Vinohrady, Vajnory, Svätý Jur, Limbach, Modra a ďalšie venovali „Malokarpatskému domu vína“ 58 vzoriek vín čo predstavovalo viac ako 700 fliaš vína, ktoré spolu s rakúskymi vínami tvorili prvú vinotéku v regióne.
V roku 1991 sme nadviazali spoluprácu s Dolnorakúskou poľnohospodárskou komorou, kde pracoval náš priateľ Dipl. Ing. V. Lilge, ktorý nás zoznámil s prezidentom Vinohradníckeho zväzu
Rakúska Jozefom Pleilom. Na naše pozvanie viackrát prišla delegácia zástupcov
rakúskej komory do Modry nielen na prednášky, ale i na malokarpatské vinohradnícke slávnosti. Rád spomínam na návštevu Jozefa Pleila v pivnici vinohradníka Samuela a syna Vladimíra Sodomu a jeho hodnotenie ochutnaných vín. Najvyššie ohodnotil Veltlín zelený, ktorý podľa jeho slov bol charakteristický a výraznejší ako rakúske veltlíny, čo i obdivoval a autorom srdečne blahoželal.
Rakúski priatelia nám často pripomínali potrebu osvojiť si zásady marketingu, reklamy výrobkov a výchovy odborníkov. Na prezentáciu rakúskych vín na Malokarpatskom vinobraní v Modre nám poskytli vzorky vybraných a ocenených odrodových vín, ktoré v priestoroch Hotela Modra prezentovali pod vedením Ing. Milana Pavelku, vtedy ešte agronóma pezinského družstva, študenti SVOŠ v Modre. Bola to jedna z prvých verejných prezentácii rakúskych vín na Slovensku na začiatku 90. rokov.
Pri vzniku Malokarpatskej vínnej cesty zohralo dôležitú úlohu i zasadnutie Európskeho zväzu vidieckej turistiky / EUROGITES / v Štrasburgu, kde sme sa viackrát zúčastnili. Počas zasadnutí hostitelia organizovali exkurziu po Alsaskej vínnej ceste, ktorá pripomína prírodné podmienky v malokarpatskom regióne. Z tejto cesty sme priniesli farebný plagát - mapku, ktorá znázorňovala Alsaskú vínnu cestu a bola vzorom pre spracovanie prvého plagátu „Malokarpatská vínna cesta“, ktorú nakreslila výtvarníčka Mária Kadlečíková z Budmeríc pri prvom názornom spracovaní MVC. Tento plagát prostredníctvom Malokarpatskej turistickej informačnej kancelárie v Modre /MATIK/ prezentoval MVC do roku 2000 na rôznych výstavách a podujatiach nielen doma, ale i v zahraničí. Tradíciu prezentácie MVC na výstave SLOVAKIATOUR v Bratislave založil ZPAS spolu s MATIK Modra už v 1. Ročníku výstavy v roku 1994.
Radi spomíname na spoločnú exkurziu do Francúzska s Ing. Romanom Janouškom, ktorý tu získal veľa podnetov pre svoju prácu a neskôr i inšpiráciu pri výrobe slovenského svetového šampióna v Ljublane z Vinohradníckej spoločnosti Modra - Rizling rýnsky r. 2002. Taktiež sa nám páčila atrakcia „ochutnávka vína z fontány“ ktorú sme každoročne odskúšali s burčiakom vo fontáne svätého Floriána počas vinobrania v Modre V počiatočnom období boli publikované viaceré odborné, ale i populárne príspevky v tlači, natočené televízne relácie o MVC, ale najmä o zahraničných exkurziách v Rakúsku a Maďarsku. Zakladatelia MVC v počiatku uvažovali i o názve „Kráľovská vínna cesta“, chceli pripomenúť spoluprácu bývalých kráľovských miest. Autori MVC sa však priklonili k terajšiemu názvu, ktorý lepšie vystihuje malokarpatský vinohradnícky región.
Pri spracovaní katalógov a vydaní 5. Samostatných celoslovenských metodických príručiek podnikania vo vidieckej turistike, agroturistike a vinohradníctve sme využili najmä zahraničné skúsenosti z Rakúska, Švajčiarska a Nemecka. Základným predpokladom úspechu podnikania v agroturistike teda i na MVC je spolupráca podnikateľov v rámci profesného združenia, najmä v oblasti marketingu, propagácie a zvyšovania kvality vína. O tomto nás presviedčali i svetoví experti pri návšteve Modry, ako bola napríklad prezidentka zväzu vidieckej turistiky v Nemecku Maria Greshoffová, alebo skupina španielskych expertov na čele s Ing. Erhardom, ktorí strávili 10 dní na Slovensku ako poradcovia ERUOGITES. V správe zo služobnej cesty na Slovensku venovali viaceré pripomienky i k MVC, nakoľko tri dni strávili v Modre počas Malokarpatského vinobrania v roku 1994.
Významným medzníkom pri príprave založenia Združenia MVC bola návšteva prezidenta EUROGITES Erika Jordana z Belgicka v Modre, v januári 1996. Malokarpatská turistická informačná kancelária v Modre zorganizovala s hosťom besedu v starej vinohradníckej škole za účasti starostov, podnikateľov vo vinohradníctve, ubytovacích službách a zástupcov tretieho sektora. Na tomto podujatí bolo založené Združenie Malokarpatská vínna cesta, ktorá bola následne vo februári 1996 zaregistrovaná na MV SR. Prvým predsedom ZMVC sa stal Ing. František Mach, ktorý vykonával funkciu v prvom volebnom období. Od tohto času funkciu predsedu vykonáva Ing. Milan Pavelka z Pezinka. Hlavnú organizátorskú prácu pri aktivitách na MVC odviedol kolektív Malokarpatského osvetového strediska v Modre pod vedením riaditeľky PhDr. Anny Píchovej a pracovníčky ZMVC Jarky Dudovej.
Malokarpatská vínna cesta / MVC / v dĺžke približne 100 km. sa rozprestiera od Bratislavy po Smolenice a Trnavu. Na tejto ceste sú tri bývalé kráľovské mestá Svätý Jur, Pezinok a Modra, ktoré majú bohatú vinohradnícku tradíciu. Okolo týchto miest je spolu až 28 obcí, ktoré spoločne so 130 podnikateľmi tvoria Združenie Malokarpatská vínna cesta. Toto združenie bolo založené s cieľom propagácie vinohradníctva a vinárstva, spoločne propagovať región na výstavách cestovného ruchu, a takto ho zviditeľniť doma i za hranicami. V súčasnosti združuje MVC 250 kolektívnych a individuálnych členov. Sídlom ZMVC je kaštieľ starej vinohradníckej školy v Modre. Najznámejšie sú tradičné miestne výstavy vína, ako je medzinárodná výstava VINOFĂ?“RUM, Vínne trhy v Pezinku, výstava VITIS AUREA v Modre a ďalšie regionálne a obecné výstavy. Deň otvorených pivníc sa koná každoročne v novembri a v máji, Malokarpatské vinobranie v Modre, Pezinku alebo v ďalších mestách, voľba kráľovnej vína, činnosť rytierskeho rádu vína a ďalšie podujatia. Obce, mestá a i vinárske prevádzky sú označené tabuľkami s logom MVC. Združenie MVC každoročne vydáva kalendár podujatí a rozvíja cezhraničnú spoluprácu s cieľom prepojenia vínnych ciest v Rakúsku a na Slovensku. V regióne pracujú viaceré informačné kancelárie, najstaršia je Malokarpatská turistická informačná kancelária v Modre, ktorá bola pri zrode MVC, ďalej Mestské informačné centrum v Pezinku, Svätom Jure a Modre. Prínosom pre rozvoj vínnej turistiky v regióne je otvorenie Národného salónu vína v priestoroch zámockých pivníc v Pezinku a Sieň slávy malokarpatských vín so sídlom v Limbachu.
V Malokarpatskom regióne počas Dňa otvorených pivníc je pre návštevníkov k dispozícii viac ako 120 výrobcov vína, ktorí prezentujú svoje produkty pre turistov na vínnej ceste. Medzi najvýznamnejšie podnikateľské subjekty na MVC možno zaradiť Chateau Modra, a.s., Karpatská perla s.r.o., JM Vinárstvo Doľany, Vinárstvo Pavelka - Sobolič, Villa Víno Rača a.s., Víno Ludvík Pezinok, Víno Mrva & Stanko s. r. o. Trnava, Matyšák Pezinok a ďalšie subjekty. V regióne podľa obcí sú vytvorené spolky a združenia vinohradníkov, ktoré vykonávajú predovšetkým vzdelávaciu a propagačnú činnosť pre svojich členov. Viac informácii na www.mvc.sk.
Záverom stručnej rekapitulácie podmienok vzniku MVC treba uviesť, že úspechy, ktoré za 14 rokov existencie dosiahla „Malokarpatská vínna cesta“ najmä organizovaním „Dni otvorených pivníc“, ktoré sa stretli s veľkým záujmom verejnosti, by neboli bez začiatkov hľadania optimálneho variantu regionálnej spolupráci vinohradníkov. Základom práce je činnosť miestnych vinohradníckych spolkov, ktorých činnosť je v regióne ovplyvňovaná cez ZMVC.
Pre slovenské vínne cesty sú inšpiratívne skúsenosti z Rakúska, Nemecka, Francúzska, ale i susednej ČR. Pokiaľ na Slovensku sa od roku 1990 znížila výmera obrábaných vinohradov približne na tretinu t. j. približne 12.000 ha. v ČR za toto obdobie narástla výmera obrábaných vinohradov z 10.000 ha. na súčasných viac ako 20.000 ha. Vo Valticiach vzniklo Národné vinárske centrum ČR, ktoré sa stará okrem iného i o propagáciu vinnej turistiky v ČR.
Skúsenosti z ČR
Jednou z najdôležitejších aktivít Národného vinárskeho centra ČR je certifikácia zariadení vínnej turistiky. Cieľom certifikácie je zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb vínnej turistiky a dosiahnuť tak zrovnateľnú úroveň ako v susedných vinárskych regiónoch. Autori pomocou stanovených a merateľných kritérií hodnotia kvalitu poskytovaných služieb. Zariadenia vínnej turistiky sú začlenené do päť kategórii : vinárstvo, vínna pivnica, vinotéka, reštaurácie s vínom a ubytovanie s vinárskou tematikou. Pre každú kategóriu sú stanovené samostatné kritéria ako napríklad vzhľad a vybavenie zariadenia, súlad s vinárskym a živnostenským zákonom, dodržiavanie hygieny a čistoty prevádzky, ponuka vín, informácie o víne a regióne, vzdelávanie personálu a ďalšie doplnkové kritéria. O certifikáciu žiada prevádzkovateľ alebo vlastník zariadenia buď písomnou alebo elektronickou formou adresovanou na NVC. Po vyplnení požiadaných kritérií dostane žiadateľ smaltovanú tabuľku o certifikácii vinárskych zariadení.
Certifikačné zariadenia musia spĺňať definíciu :
Vinárstvo - výrobca vína je registrovaný na vinárskom fonde a UKZUZ, predáva časť vína rozhodnutím o zatriedení od SZPI, ponúka predaj priamo z pivnice alebo firemnej predajni, vína sú dorobené z hrozna vypestovaného v Čechách.
Vínne pivnice - vinár ponúka posedenie vo vínnej pivnice a predáva vlastné alebo nakúpené víno z hrozna vypestovaného v ČR. Zariadenie musí mať sociálne zariadenie. V ponuke je i studená kuchyňa, riadená degustácia s výkladom a ďalší program.
Vinotéky - ponúkajú predovšetkým predaj fľašových vín s prevahou vín od výrobcu z ČR. Vinotéka poskytuje svojim návštevníkom informácie súvisiace s vínom vinárstvom a vinárskou tematikou a ďalšie programy.
Reštaurácia s vínom - ponúkajú sortiment kvalitných jedál a dostatočný široký výber vín, vyrobených z domácej suroviny. Prevádzkovateľ garantuje kvalifikovanú obsluhu a vhodné vybavenie pre kultivovanú konzumáciu vín.
Ubytovanie s vinárskou tematikou - vidiecke a mestské ubytovanie súvisí priamo s prevádzkou vínnej pivnice, vinárstva a reštaurácie s vínom. Okrem ubytovania prevádzkovateľ ponúka informácie o službách vinárov a o vinárskej turistike v regióne.
V roku 2008 sa uskutočnila pilotná certifikácia vinárskej turistiky. Národné vinárske centrum ČR zaevidovalo 85 žiadostí od 79 podnikateľských subjektov o certifikácii 133 prevádzok. Cez certifikáciu sa dostalo iba 108 zariadení, ktoré obdržali i tabuľku. Držitelia certifikácii sú prednostne propagovaní v médiách a vo vydávaných propagačných materiáloch. Skúsenosti z ČR sú inšpiratívne i pre podnikateľské subjekty na Malokarpatskej vínnej ceste.
Označenie regionálnych výrobkov
V rámci rozvoja cestovného ruchu významnú úlohu zohrávajú pôvodné regionálne výrobky a produkty. V ČR už päť rokov pracuje Asociácia regionálnych značiek / ARZ /, ktorá združuje značky z ČR, napríklad Značky zo Šumavy, Krkonoš, Orlických hôr, Vysočiny, Moravského krasu, Beskýd, Moravské KravaÅ™stvo, Goralsko Swoboda, Polabí a Hané. Certifikačné komisie v jednotlivých regiónoch udelili značku celkom viac ako 260 výrobkom. Najviac certifikovaných výrobkov vybrali na Šumave, kde majú 61 výrobkov.
Každý región má svoj neopakovateľný charakter ovplyvnený prírodným bohatstvom, kultúrou, remeslami a storočnými tradíciami miestnych obyvateľov. Výrobky a produkty, ktoré pochádzajú z regiónu nesú časť jeho charakteru do ktorého je vložená práca miestnych remeselníkov a poľnohospodárov. Preto udeľovanie označenia miestnych výrobkov je cesta ako zachovať ich pôvod, aby turista alebo návštevník regiónu si odniesol kvalitný, originálny výrobok, a tak podporil nielen výrobcu, ale aj ekonomiku regiónu a zároveň takto ochraňoval životné prostredie.
Označenie miestnych výrobkov je jedna z možností ako spojiť ochranu prírody a kultúrneho dedičstva s výrobnou činnosťou človeka. Označenie originálnych výrobkov v regiónoch so špecifickou kultúrou a prírodným bohatstvom takto prispieva k jeho lepšej predajnosti. Označené miestne originálne výrobky napomáhajú zviditeľniť celý región a posilniť jeho „image.“ Vďaka systému značenia miestnych výrobkov dochádza k rozšírenie kontaktov medzi podnikateľmi, zástupcami verejnej správy, ochrancami prírody, podnikateľmi v cestovnom ruchu, čím sa vytvárajú i nové formy spolupráce v rámci regiónu. Udelené značky znamená pre výrobcu predovšetkým efektívnu formu reklamy a propagácie. Značka a s ňou i certifikované výrobky sú propagované predovšetkým v rámci cestovného ruchu, sú uverejnené v katalógoch a distribuované predovšetkým do turistických informačných centier. Informácie o certifikovaných výrobkoch sú publikované v regionálnych a i národných médiách. Súčasne sa tak prehlbuje spolupráca s pracovníkmi cestovného ruchu a miestnou samosprávou.
Značka originality sa udeľuje výrobkom spotrebného charakteru určeným pre bežných zákazníkov a turistov. Ide o tri kategórie výrobkov:
- remeselné výrobky a umelecké diela
napr. výrobky z dreva, skla, papiera, slamené ozdoby, keramika, krajky, nábytok, úžitkové predmety, pohľadnice a ďalšie výrobky.
- potraviny a poľnohospodárske produkty
napr. mlieko, syry, mäso, ryby, pečivo, obilniny, ovocie, zelenina, víno, nápoje, kompóty, ako aj šťavy a mušty, destiláty, med a pod.
- prírodné produkty
napr. lesné plodiny, liečivé byliny, čaje, extrakty z rastlín pre kozmetické účely, kompost, minerálna voda a podobne.
Aby mohol výrobok získať certifikovanú značku originálneho regionálneho výrobku, musí prejsť procesom jeho certifikácie. Tento proces spočíva v hodnotení výrobku nezávislou certifikačnou komisiou. V prípade, že komisia udelí označenie výrobku, získa certifikát, ktorý oprávňuje výrobcu k užívaniu značky na dva roky. Potom sa certifikácia opakuje znova. Komisia má 11 členov, zložená je z výrobcov a ďalších subjektov ako ÚĽUV, správa chránenej oblasti, obchodná a priemyselná komora, zástupca regionálneho združenia cestovného ruchu, alebo pracovník infocentra, zástupca vyššieho územného celku, pracovník regionálneho múzea, zástupca tretieho sektora a ďalší odborníci. Komisia sa schádza minimálne štvrťročne podľa počtu žiadateľov o certifikáciu výrobkov, posudzuje, či výrobok spĺňa stanovené kritériá, ktoré platia jednak pre výrobcu a samotný výrobok. Napríklad výrobca musí mať trvalý pobyt v regióne, musí mať pre výrobok klasifikáciu, zaručiť dodržiavanie všetkých predpisov a noriem výroby /kvalita, hygiena, financie/ a musí vylúčiť všetky nežiadúce vplyvy na prírodu. Regionálny výrobok musí spĺňať minimálne dve z piatich kritérií: výrobok má tradíciu v regióne, výrobok je vyrobený z miestnych surovín, je vyrobený ručne, nesie charakteristický motív región, má výnimočnú kvalitu.
Označenie originálneho výrobku je rozdielne. Tak napríklad označenie „Šumava - originálny výrobok“ symbolizuje vodné víry horských riek a kanálov, ktoré boli vždy pomocníkom v ľudskej činnosti. Nepravidelné označenie vyjadruje ručnú prácu s istou patinou a dlhoročným užívaním kvalitného výrobku. Výrobok sa označuje visačkou alebo samolepkou s logom výrobku. V niektorých prípadoch je označenie priamo do etikety výrobku alebo pre celý regál, kde sa výrobky predávajú.
Predajné miesta nie sú obmedzené. Pripravujú sieť špecifických predajných miest, ktoré budú garantovať predaj niekoľko výrobkov a budú poskytovať i sprievodné služby, ako napríklad podrobnejšie informácie o výrobkoch a o značke. Ako predajné miesta sa vyberajú informačné turistické centrá, malé obchodíky, múzeá, obchodíky na recepcií hotelov, ale i samotného výrobcu tovaru.
Záujemca o certifikáciu výrobku si vyplní žiadosť, kde popíše svoj výrobok, sám ho ohodnotí, čo dodatočne overuje certifikačná komisia. K žiadosti je potrebné priložiť vzorku výrobku, po schválení je pre výrobok udelený certifikát a uzatvorená zmluva o užívaní značky. So získaním certifikátu sú spojené malé poplatky, ktoré čiastočne zabezpečujú propagáciu výrobku. O systém hodnotenia sa stará Regionálne environmentálne centrum Českej republiky, ktoré sa stará o životné prostredie a fungovanie celého systému hodnotenia výrobkov spoločne s regionálnou rozvojovou agentúrou.
Regionálne produkty boli predmetom konferencie o životnom prostredí Green Week, ktorú požiadala Európska komisia v Bruseli. V rámci celoeurópskej konferencie bol predstavený projekt Regionálneho environmentálneho centra Česká republika / REC ČR /, ktorý obsahoval problematiku označovania miestnych produktov v územiach Natura 2000. Zástupca REC ČR Tomáš Kažimierski bol pozvaný Európskou komisiou, aby v oficiálnom programe predstavil výsledky zavádzania regionálnych značiek na Šumave, v Beskydách a Krokonošiach. Český systém značenia výrobkov v chránených územiach vzbudil veľkú pozornosť. REC ČR pripravil v Bruseli i ukážky pôvodných produktov a predstavil úspešné projekty z oblasti ochrany životného prostredia. Výstavný stánok REC ČR navštívil i európsky komisár pre životné prostredie Staros Dimas. V Európskej únii je trend uchovať pôvodné regionálne produkty a ich zachovanie podporuje i finančne.
Najznámejším regionálnym produktom, ktorý získava svetovú prestíž, je certifikovaný s obchodnou značkou je francúzske nové červené víno Beaujolais z kraja Beaujen. Víno podľa odborníkov nemá výnimočnú kvalitu, ale uplatňujem sa tu povesť i marketingový prístup, že prvé fľaše nového Beaujolais sa otvárajú na celom svete behom jedného dňa. Zložitá je doprava mladého červeného vína do celého sveta. Výsledkom reklamy je, že vinári z kraja Beaujen majú prví na svete vyprázdnené sudy a predané víno. Tento príklad je inšpiratívny i pre malokarpatských vinárov na Slovensku.
Príkladom úspešnej činnosti označenia výrobkov je región Šumava. Za tri roky svojej činnosti vydali 7 čísiel novín „Doma na Šumave“, ktoré bezplatne poskytuje obyvateľom regiónu a turistom. Milovníci regiónu sa v novinách dozvedeli informácie o nových certifikovaných výrobkoch zo Šumavy, o ubytovacích zariadeniach na vidieku, možnostiach lyžovania a prehľad ďalších atrakcií v regióne ako i prehľad zaujímavých podujatí kam vyraziť za kultúrou, športom i zábavou na Českej i Bavorskej strane. Koncom minulého roka udelili ďalším 7. výrobkom certifikát, sú to drevorezby z lipového dreva ako stojany na fotografie, ozdobné reliéfy, podložky pod poľovnícke trofeje a iné výrobky, ďalej ozdobné prívesky na krk z barveného dreva alebo drevené šperky s motívmi zvierat. Ďalším výrobkom je keramika s keltskou technikou, výroba drevených domkov, zrubov pre oddych. Certifikačná komisia ocenila i Prachatické čokoládové pralinky, ovocné zákusky a mini dezerty. Medzi označenými produktmi je i hliva ustricová. Úspešne sa rozbehla i certifikácia ubytovacích a stravovacích služieb v regióne. Návštevníci tu môžu zažiť šumavskú pohostinnosť, kvalitné služby, milí personál, šetrný prístup k prírode a množstvo informácií o atrakciách v regióne. Značka „Šumava regionálny produkt“ sa dostala do povedomia návštevníkom i vďaka Regionálnej rozvojovej agentúry Šumava, ktorá koordinuje a zabezpečuje ich propagáciu. V minulom roku navštívilo Šumavu okrem domácich návštevníkov i skupiny turistov z Maďarska, Bulharska, Poľska a Slovenska, ktorým sa označovanie pôvodných výrobkov páčilo a chcú ho zaviesť i doma.
Koncom minulého roka zasadala i certifikačná komisia v Krkonošiach, ktorá pridelila značky kováčskym, brašnárskym a drótenárskym výrobkom, ďalej výrobkom z ovčej vlny a bábkovým lútkam z Krkonoš. V Orlických horách boli ocenené šperky, ručne paličkované krajky, ryby, pivo a štiepaný šindeľ. Na Vysočine udelili regionálnu značku skleneným výrobkom, paličkovaným krajkam, výrobkom z ovčej vlny, košikárskym a keramickým výrobkom, keramickým plastikám na záhradu, či do interiéru. Nové výrobky pribudli v Polabí, a to keramické kočky z Kesske, drobná dekoratívna keramika a ovčie syry z Biofarmy Košík. Prvé certifikačné výrobky má i región Hané, a to drevené hračky, hanácke kroje, dekoratívne perníčky a súbor textilných výrobkov. Podrobné informácie o certifikovaných výrobkov môžu záujemci získať na www.domaci-vyrobky.cz.
Asociácia regionálnych značiek ČR zorganizovala medzinárodnú konferenciu o regionálnych značkách, kde si účastníci vymenili skúsenosti z jednotlivých regiónov. Ministerstvo životného prostredia ČR udelilo ARZ projekt zameraný na propagáciu regionálnych značiek v rámci ktorého sa zrekonštruujú webové stránky, značky budú prezentované v rôznych médiách, vydajú špeciálne noviny o certifikovaných výrobkoch. Noviny budú bezplatne rozdeľovať na vybraných podujatiach, seminároch a konferenciách.
Skúsenosti z ČR sú inšpiratívne i pre Slovensko. Popri REC Slovensko problematike pôvodných regionálnych výrobkov a produktov by sa mali venovať osvetové strediská v jednotlivých regiónoch, ktoré sú v pôsobnosti samosprávnych krajov. Treba nadviazať na skúsenosti z regiónov Kysúc, Záhoria a Malých Karpát, kde bolo udelené označenie 22. výrobkom a produktom ako napr. keramické výrobky, kraslice, paličkovaná čipka, výrobky z dreva a kovu, včelárske produkty, víno, ale aj husacina a lokše zo Slovenského Grobu. Záujemci nájdu informácie na www.rec.sk.
V prílohe číslo 1 uvádzame Certifikačné kritéria pre udelenie značky Originálny produkt podľa REC Slovensko.
Záverom príspevku chcem uviesť, že turista očakáva od pobytu na vidieku alebo na vínnej ceste nielen kvalitné služby, ale i nové zážitky, poznanie života domáceho obyvateľstva, najmä však domáce kultúrne dedičstvo, ktoré vytvárali naši predkovia po stáročia. Prezidentka EUROGITES Marie Greshoffová z Nemecka nám zdôrazňovala počas návštevy Slovenska, aby sme nenapodobňovali žiadne vzory zo západnej Európy, ale uchovávali domáce tradície, remeslá, folklór a ďalšie dedičstvo našich predkov. Vítam realizáciu projektov zameraných na obnovu kultúrnych pamiatok, rekonštrukciu domov, podporu remesiel, folklórnych súborov. Každý región má čo ponúknuť turistom, preto podporujeme najmä činnosť regionálnych združení cestovného ruchu, ktoré koordinujú spoluprácu podnikateľských subjektov a propagujú región na výstavách cestovného ruchu. Je potešiteľné, že na výstavách sa stretáme nielen s ponukami ubytovania na vidieku, ale i s propagáciou tradičných remesiel, vystúpením folklórnych súborov, prezentáciou nielen vína, ale i regionálnych gastronomických špecialít a ďalších zaujímavosti, ktoré lákajú turistov na vidiek. Chcem však poukázať na potrebu zvyšovania kvality poskytovaných služieb na vidieku nielen pre domácich, ale najmä zahraničných turistov. Bude potrebné sa vrátiť k udeľovaniu „Znakov kvality“ pre ubytovacie zariadenia na vidieku, tak ako je to bežné v zahraničí. Najlepšia reklama je spokojný zákazník, ktorý odporučí známym a priateľom pobyt na vidieku, kde ho očakávajú neopakovateľné zážitky. Preto je nevyhnutná spolupráca podnikateľských subjektov s obecnou samosprávou a tretím sektorom. Iba spoločná prezentácia regiónu, vzájomné prepojenie, vysoká kvalita poskytovaných služieb a príslovečná slovenská pohostinnosť sú zárukou spokojného turistu.
Ďakujem za pozornosť,
Ing. František Mach, CSc.
Certifikačné kritériá pre značku /príloha/
„Kysuce - originálny produkt“, „Záhorie - originálny produkt“[1]
a Malokarpatský región - originálny produkt.
A. Kritériá pre výrobcov
1. Miestny subjekt
a) Remeselník, ľudový umelec, živnostník, ľudový výrobca, firma, organizácia s prevádzkou v regióne Kysúc/Záhoria - v rámci hraníc turistického regiónu Kysuce/ Záhorie
Spôsob overenia: Predloženie kópie živnostenského listu, výpis z registra firiem, registrácia organizácie. Ak subjekt nemá prevádzku, určujúca je adresa v živnostenskom liste.
b) Poľnohospodár hospodáriaci na území CHKO Kysuce/CHKO Záhorie vrátane ochranného pásma, alebo ktorý má potvrdenie o environmentálnej nezávadnosti prostredia v ktorom vykonáva svoju činnosť
Spôsob overenia: predloženie kópie výpisu z katastra nehnuteľností alebo nájomnej zmluvy
2. Kvalifikácia pre príslušnú výrobu
Výrobcovia musia mať platný živnostenský list alebo byť vedení v evidencii osvetových stredísk alebo múzeí pre danú výrobu. Poľnohospodári musia mať živnostenský list alebo byť vedení v evidencii miestne príslušného obecného úradu obce s rozšírenou pôsobnosťou
Spôsob overenia: predloženie kópie týchto dokumentov.
3. Zaručenie štandardnej kvality výroby
Žiadateľ o udelenie značky zaručuje, že plní zákonné predpisy a normy pre danú prevádzku (hygienické a technické normy, bezpečnosť práce a pod.)
Spôsob overenia: Čestné prehlásenie žiadateľa.
4. Proces výroby nepoškodzuje prírodu
Žiadateľ pri svojej podnikateľskej činnosti nepoškodzuje životné prostredie ani jeho zložky nad mieru stanovenú platnými právnymi predpismi1, hospodári v súlade s plánom starostlivosti o CHKO Kysuce/CHKO Záhorie a podľa svojich technických a finančných možností dodržuje zásady šetrnosti voči životnému prostrediu:
· Šetrné nakladanie s vodou
· Šetrné nakladanie s energiou
· Odpady - minimalizácia odpadov a obalov, dôsledné triedenie odpadov
· Materiál, suroviny - preferencia znovuvyužiteľných, recyklovateľných a recyklovaných materiálov, využívanie miestnych surovín, minimalizácia nakladania s nebezpečnými látkami a ich riadne zneškodňovanie
· Poľnohospodári - minimalizácia chemických prípravkov (hnojív, pesticídov a pod.), etické zachádzanie so zvieratami
Voči žiadateľovi nie je vedené konanie zo strany Slovenskej inšpekcie životného prostredia.
Spôsob overenia: čestné prehlásenie žiadateľa, Certifikačná komisia posúdi plnenie zásad šetrnosti, v prípade pochybností je nutné vyjadrenie správy CHKO Kysuce/CHKO Záhorie.
B. Kritériá pre výrobok
1. Spotrebný tovar alebo poľnohospodárske a prírodné produkty vyrobené na Kysuciach/Záhorí
Žiadateľ predloží vzorku výrobku na posúdenie komisii, žiadateľ musí predložiť výrobok a spolu s ním aj popis výroby aby neprišlo k špekuláciám a zneužitiu značky.
Spôsob overenia: posúdenie certifikačnej komisie podľa vzorky výrobku
2. Zaručenie štandardnej kvality
Žiadateľ o značku zaručuje, že výrobok spĺňa všetky predpisy a normy, ktoré sú pre neho stanovené.
Spôsob overenia: čestné prehlásenie žiadateľa, posúdenie kvality Certifikačnou komisiou.
3. Šetrnosť k prírode
Výrobok ani jeho obal nepoškodzujú životné prostredie, jeho zložky ani zdravie ľudí nad mieru stanovenú platnými právnymi predpismi 2, a to v žiadnej fáze svojho životného cyklu (výroba, používanie, likvidácia) a podľa technických a ekonomických možností spĺňajú (alebo budú v budúcnosti spĺňať) zásady šetrnosti voči životnému prostrediu:
· Materiál - prednostne z recyklovaných, recyklovateľných alebo znovupoužiteľných materiálov, biologicky odbúrateľných, prednostne z miestnych surovín, minimalizácia nebezpečných látok
· Obal - environmentálne vhodný, pokiaľ možno vratný alebo recyklovateľný
· Charakter výrobku - výrobok nie je svojim charakterom nešetrný voči životnému prostrediu alebo ľudskému zdraviu, výrobok nie je určený na jedno použitie (v zmysle alternatívy k podobným výrobkom s dlhodobým využitím)
Spôsob overenia: čestné prehlásenie žiadateľa, certifikačná komisia posúdi plnenie zásad šetrnosti, v prípade pochybností je možné vyjadrenie správy CHKO Kysuce/Záhorie.
4. jedinečnosť spojená s regiónom
Výrobok musí byť jedinečný vo vzťahu k danému regiónu. Toto kritérium je možné splniť dosiahnutím najmenej 10 bodov z celkového súčtu bodov získaných v nasledujúcich piatich sub-kritériách :
a) Tradičný Kysucký/Záhorácky výrobok
Výrobok, výrobná technológia alebo firma existuje na Kysuciach/Záhorí:
| 5 a menej rokov | Body | 0 |
| 6 - 10 rokov | Body | 1 |
| 11 - 20 rokov | Body | 2 |
| 21 - 50 rokov | Body | 3 |
| 51 - 100 rokov | Body | 4 |
| Viac než 100 rokov | Body | 5 |
Tradícia sa môže týkať buď daného konkrétneho výrobku, výrobnej technológie (aj keď samotný výrobok už môže byť nový) alebo firmy (pôsobí na Kysuciach/Záhorí uvedenú dobu aj keď výrobky alebo technológie môžu byť nové).
Spôsob overenia: predloženie písomného dokumentu alebo historického prameňa, ktorý dokazuje existenciu výroby alebo technológie.
b) Produkt z miestnych surovín
Výrobok je vyrobený aspoň čiastočne z miestnych surovín, teda surovín pochádzajúcich z územia turistického regiónu Kysuce/Záhorie. Suroviny uvedené ako miestne nesmú byť nikdy nahradzované, miešané alebo kombinované s inými surovinami.
Výrobok obsahuje:
| Menej než 10 % miestnych surovín | Body | 0 |
| Aspoň 20 % miestnych surovín | Body | 1 |
| Aspoň 40 % miestnych surovín | Body | 2 |
| Aspoň 60 % miestnych surovín | Body | 3 |
| Aspoň 80 % miestnych surovín | Body | 4 |
| Iba miestne suroviny (takmer alebo úplných 100 %) | Body | 5 |
Percentuálne zastúpenie sa môže týkať hmotnosti výrobku, objemu, počtu jednotlivých súčastí a pod., záleží na charaktere výrobku, do hodnotenia nie je zahrnutý obal výrobku. Do výpočtu sa nezahrňujú nevyhnutné vedľajšie prísady, ktoré nie je možné v danom regióne získať (napr. soľ).
Určité potraviny a produkty musia v tejto časti získať 5 bodov, teda splniť 100 % zastúpenia miestnych surovín.
Ide napr. o: med, mlieko, vajcia, minerálnu vodu, byliny, lesné plody.
Spôsob overenia: predloženie popisu výrobku a zoznamu použitých surovín s udaním miesta pôvodu; certifikačná komisia posúdi percentuálne zastúpenie.
c) Ručná / remeselná práca
Výrobok ja vyrábaný aspoň čiastočne ručne. Pod pojmom ručná práca sa tu rozumie to, že remeselník vnáša do každého výrobku vlastnú osobitosť - každý kus je originál. Pri takejto výrobe teda môže remeselník používať najrôznejšie nástroje a prístroje (napr. aj s elektrickým pohonom), pokiaľ výsledný produkt závisí na jeho remeselnej zručnosti.
Medzi výrobnými postupmi ja nasledujúci podiel ručnej práce :
| 0 % (plne automatizovaná výroba) | Body | 0 |
| Do 20 % | Body | 1 |
| Do 50 % | Body | 2 |
| Do 70 % | Body | 3 |
| Do 95 % | Body | 4 |
| (takmer) 100 % | Body | 5 |
Uvedené percentá vyjadrujú podiel doby, počas ktorej sa výrobca osobne (fyzicky) a priamo podieľa na procese výroby daného výrobku. Do celkového trvania výroby sa nezapočítava doba, kedy je výrobok v kľude a pracuje „sám“ (napr. doba chladnutia, uležania, tuhnutia a pod.).
Spôsob overenia: posúdenie certifikačnej komisie podľa popisu výrobného postupu.
d) Výnimočná kvalita - výrobok výrazne reprezentujúci región
Výrobok svojou kvalitou alebo inými výnimočnými vlastnosťami dobre reprezentuje región v rámci celej Slovenskej republiky alebo aj v zahraničí:
| Výrobok má „iba“ štandardnú kvalitu | Body | 0 |
| Výrobok sa predáva aj mimo regiónu | Body | 1 |
| Výrobok sa predáva aj v zahraničí | Body | 2 |
| Výrobok získal ocenenie pre svoju kvalitu či inováciu, alebo šetrnosť voči životnému prostrediu | Body | 3 |
| Výrobok má slovenské certifikáty alebo značky kvality a šetrnosti voči životnému prostrediu (....) | Body | 4 |
| Výrobok má slovenské a európske certifikáty alebo značky kvality a šetrnosti voči životnému prostrediu (ISO....) | Body | 5 |
Certifikačná komisia môže podľa vlastného uváženia udeliť výrobku za výnimočnú kvalitu aj viac bodov (vždy max. 5 bodov), než dovoľuje tabuľka na základe rozsahu predaja a získaných certifikátov.
Spôsob overenia: predloženie kópie certifikátov alebo zoznamu odberateľov vrátane kontaktov (min. 5 odberateľov v SR a/alebo v zahraničí).
Certifikačná komisia má právo zamietnuť udelenie značky výrobku, ktorý je v rozpore s cieľom značky, so stanovami združenia, odporuje morálnym a etickým zásadám, všeobecnému estetickému cíteniu alebo by mohol inak poškodiť dobré meno značky.
--------------------------------------------------------------------
1 - Predovšetkým zákony: Zákon 543 / 2002 o ochrane prírody a krajiny, Zákon 364 / 2004 o vodách, Zákon 223 / 2001 o odpadoch, Zákon 478 / 2002 o ochrane ovzdušia, Zákon 326 / 2005 o lesoch, Zákon 307 / 1992 o ochrane PPF, Zákon 261 / 2002 o prevencii závažných priemyselných havárií, Zákon 529 / 2002 o obaloch, pripravovaný Zákon o ochrane verejného zdravia, Zákon 163 / 2001 o chemických látkach a chemických prípravkoch.
2 - Predovšetkým zákony: Zákon 529 / 2002 o obaloch, pripravovaný Zákon o ochrane verejného zdravia, Zákon 163 / 2001 o chemických látkach a chemických prípravkoch.