špecifikácia vidieckeho turizmu a agroturizmu

Ing. Ján BABINSKÍ, CSc - AGRIPROGRES,spol. s r.o. Bratislava

EURĂ?“PSKO-SLOVENSKÉ  ZDRUŽENIE  AGROTURIZMU  A TURIZMU-riaditeľ

CHARAKTERISTIKA VIDIECKEJ TURISTIKY A AGROTURISTIKY

Vidiecku turistiku chápeme ako súbor rekreačných aktivít, alebo aktivít voľného času, ktoré sa viažu na prostredie vidieckeho osídlenia a sú odlišné od civilizačných rekreačných aktivít. Znamenajú istý návrat k prírode, k činnostiam, ktorými sa bez ­prostredne zaobstarávajú základné potreby na živobytie.

Vo všeobecnosti pod vidieckou turistikou rozumieme rekreačné činnosti, využívanie voľného času na vidieku s možnosťou ubytovania v rodinách, vo vidieckych domoch ale ­bo v účelových ubytovacích zariadeniach.

Agroturistiku chápeme ako užšiu formu vidieckej turistiky, pri ktorej dochádza k využitiu poľnohospodárskych podmienok a potenciálu agrárneho sektora pre potreby cestovného ruchu. Využitie uvedených podmienok pre agroturistiku, podobne ako pri všeobecnom cestovnom ruchu závisí od mnohých faktorov:

·                    prírodných podmienok,

·                    ekonomických podmienok,

·                    materiálno-technických podmienok,

·                    úrovne ľudského činiteľa,

·                    kvality poskytovaných služieb,

·                    úrovne príjmov obyvateľstva, atď.

Do agroturistiky možno zahrnúť prakticky všetky rekreačné činnosti, ktoré môže poľnohospodársky subjekt ponúknuť turistom. V ostatnom období sa začína rozvíjať i le ­soturistika, do ktorej sa zapájajú podnikajúce subjekty v lesníctve a drevárstve.

Svetové trendy v oblasti vidieckej turistiky a agroturistiky

Ekonomické prínosy z vidieckej turistiky a agroturistiky

·                    Zvýšenie hrubého domáceho produktu,

·                    zahraničná výmena,

·                    zlepšenie príjmov,

·                    tvorba zamestnaní,

·                    multiplikačný efekt,

·                    predaj vlastných výrobkov,

·                    rozvoj malého a stredného podnikania,

·                    zlepšenie infraštruktúry,

·                    rozširovanie cestovných kancelárií,

·                    zvýšenie príjmov poisťovní,

·                    zvýšenie daňových príjmov v regióne.

Sociálne prínosy z vidieckej turistiky a agroturistiky

·                    rozširovanie služieb,

·                    kultúrna výmena,

·                    zvýšenie kultúrnej identity ľudí, • obmedzovanie imigrácie,

·                    kreovanie identity a hrdosti komunity,

·                    rekreačné možnosti.

Pri využívaní historických a chránených pamiatok treba mať na zreteli nielen zisk, ale treba ich ponechať aj pre budúce generácie a chápať ich ako národné bohatstvo.

V rozvoji vidieckej turistiky možno stanoviť 10 etáp:

1.      zapojenie miestnych ľudí do identifikácie príležitostí a slabých stránok územia,

2.      identifikácia turistických príležitostí,

3.      rozvoj partnerstva,

4.      identita produktu,

5.      informácia a interpretácia,

6.      infraštruktúra,

7.      poradenstvo a tréning pre podnikateľov,

8.      sieťovanie,

9.      marketing,

10.  vyhodnotenie.

Agroturistika v podmienkach Slovenska môže postupne plniť viaceré predpokla ­dané základné ciele:

·                    zachovanie tradičného osídlenia vidieka, a tým zabezpečenie krajinotvorných a eko ­logických funkcií,

·                    využitie existujúcej materiálnej základne poľnohospodárskych podnikov a súkrom ­ných roľníkov pre poskytovanie služieb agroturistiky, a tým získanie doplnkových príjmov,

·                    využitie disponibilnej materiálnej základne vidieckeho obyvateľstva,

·                    vytváranie nových pracovných príležitostí na vidieku pre pracovníkov uvoľnených z poľnohospodárskej prvovýroby, predovšetkým riešenie zamestnanosti žien,

·                    lepšie zhodnotenie produktov poľnohospodárskej prvovýroby podávaním miestnych gastronomických špecialít a priamym predajom produktov turistom,

·                    oživenie kultúrno-historických, folklórnych a remeselníckych tradícií v regióne.

Podľa prieskumov turisti majú záujem v rámci agro- a lesoturistiky o vykonávanie nasledovných prác:

·         zber lesných plodov, možnosť ich konzervovania,

·         zber liečivých rastlín a ich sušenie,

·         rybolov,

·         možnosť jazdy na koni, - ovčiarska výroba, spracovanie mlieka, syra,

·         zber ovocia a zeleniny,

·         vinohradnícka výroba, ochutnávka vína,

·         domáce zvieratá, ich chov a život pri vidieckom dome,

·         rastlinná poľnohospodárska výroba, zber úrody.

Slovensko má mimoriadne vhodné podmienky pre vidiecku turistiku a agroturistiku, osobitne v horských a podhorských oblastiach, ktoré zaberajú vyše 2 miliónov hektárov, z čoho poľnohospodársky pôdny fond reprezentuje vyše 800 tisíc hektárov.

Vidiecka turistika znamená vyšší príjem aj pre obce, možnosť vytvárania pracovných príležitostí v obci, ich revitalizáciu, zvyšuje životnú úroveň obyvateľov, poskytuje eko ­nomické a sociálne príležitosti vidieku. Prejavuje sa najmä vo vyššom životnom štan ­darde domáceho obyvateľstva a v rozvinutej infraštruktúre.

Z celkového počtu aktívne pracujúceho obyvateľstva rekreačných sídiel je zamestna ­ných v službách a obchode približne 50 %, na mnohých miestach vyše 70 %. V prevaž ­ne slabo zaľudnených krajinách vyvolal pohyb - imigráciu obyvateľstva za prácou z iných regiónov. V oblastiach cestovného ruchu a v rekreačných zázemiach miest na ­stala aktivizácia vidieckych sídiel využívaním opusteného domáceho fondu obyvateľmi z miest, ktorí si tu utvárajú druhé domovy.

Medzi silné stránky agroturistiky patrí:

·      atraktívne prostredie vidieckej krajiny,

·      tradičná pohostinnosť, obzvlášť vidieckeho obyvateľstva,

·      bohaté kultúrne tradície, miestne ľudové zvyky a obyčaje,

·      dostatok voľných pracovných síl na vidieku,

·      relatívne rozsiahle a doteraz málo využívané ubytovacie a stravovacie kapacity,

·      zachované rozptýlené osídlenie so značným výskytom neobývaných bytov a objek ­tov vhodných pre individuálnu rekreáciu v atraktívnom prírodnom prostredí, v členi ­tom horskom teréne s vysokým podielom lesa ako predpoklad zdravého životného prostredia,

·      sťažené výrobné podmienky z pohľadu poľnohospodárskeho využitia, nižšia ekono ­mická efektívnosť poľnohospodárskej výroby si vynucujú rozvíjanie agroturistických aktivít, ako doplnkovej činnosti a dodatočného zdroja peňažných príjmov podnika ­teľských subjektov,

·      relatívne nízka cenová úroveň ponúkaných služieb, najmä z hľadiska zahraničných turistov,

·      nižšie relatívne kapitálové a mzdové náklady sa prejavujú v nižšej cene za ubytova ­nie a poskytovanie služieb agroturistických zariadení v porovnaní s „inými“ zariade ­niami cestovného ruchu,

·      finančná a metodická pomoc Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva hos ­podárstva SR,

·      pomerne široká sieť poradenských a vzdelávacích inštitúcií na pomoc podnikateľom,

·      postupne sa rozširujúca medzinárodná spolupráca.

Zahraničné organizácie pre vidiecku turistiku

Najvýznamnejšou medzištátnou organizáciou je Svetová organizácia cestovného ruchu WTO (World Tourism Organization). Jej hlavným cieľom je všestranná podpora rozvoja medzinárodného cestovného ruchu. Orientuje sa najmä na ekonomický, sociál ­ny, kultúrny a politický prínos cestovného ruchu vo svete. Vyhlásila 27. september kaž ­doročne ako svetový deň cestovného ruchu.

V oblasti vidieckej turistiky a agroturistiky je najdôležitejšou európskou organizá ­ciou Eurogites (Európsky zväz vidieckej turistiky a dovolenky na sedliackom dvore). Pre SR má dôležitý význam

pre rozvoj cestovného ruchu spolupráca s ostatnými štátmi sveta.  Pokiaľ sa týka ekoturistiky európskym reprezentantom je ECEAT (Európske centrum pre ekologické poľnohospodárstvo a turistiku) so sídlom v Holandsku. Slovensko je za ­stúpené vo všetkých horeuvedených medzinárodných organizáciách.

VIDIECKA TURISTIKA A PRÍRODA

Cestovný ruch veľmi úzko súvisí s prírodou a ochranou životného prostredia.

Výstupy cestovného ruchu do životného prostredia človeka

Cestovný ruch, rovnako ako všetky spoločenské činnosti, má pozitívne i negatívne výstupy ovplyvňujúce kvalitu životného prostredia človeka.

Majú formu kvalifikovaných úprav Môžu mať za následok katastrofy prírodného prostredia, aby umožňovalo pre prírodné prostredie (neodborné účastníkom pobyt a aktivitu v tomto zásahy na prudkých svahoch, prostredí (sprístupnenie jaskýň, vysoko-v seizmických miestach a pod.) horské chodníky, lanovky, vleky a pod.)

• Cestovný ruch a tuhé odpady

Za odpad je zodpovedný ich producent. Rôzne druhy pevných odpadov zanecha ­ných vo voľnej prírode svedčia predovšetkým o nízkej odbornej úrovni takýchto zne ­čisťovateľov. Týka sa to napr. obalov potravín, nápojov, mazív použitých motoristami a pod.

• Doprava v cestovnom ruchu

Sem patria negatívne výstupy do životného prostredia z autobusov, lodí, lietadiel, ale aj bicyklov, výtoky pohonných hmôt, hluk, vibrácie, znečisťovanie vôd a pod.

• Environmentálne nevhodný pohyb účastníkov cestovného ruchu v prírode

K negatívnym výstupom možno zaradiť pohyb účastníkov cestovného ruchu mimo určených horských chodníkov a ciest. Vzniká tým poškodenie plôch s možnou násled ­nou vodnou eróziou terénov i možným narušením celých ekosystémov v takýchto loka ­litách, pády, skĺznutia a pod.

Aj keď ekoturizmus v súčasnosti predstavuje len okolo 5 %, vo svete bude jeho význam vzrastať. Vznikne vyššia sociálna a environmentálna vyrovnanosť ako doteraz. Tiež bude rásť význam biodiverzity a trvalo udržateľného života na vidieku. Alternatívny turizmus si bude žiadať lepšiu úroveň pláno ­vania, regulácie a kontroly.

PROBLÉMY ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU NA VIDIEKU

Popri nesporných prínosoch cestovného ruchu na vidieku s jeho širším zavádzaním súvisia i problémy a slabé stránky, z ktorých uvádzame najmä:

·      nedostatok vlastných zdrojov. Finančné inštitúcie najmä pre mladých a začínajúcich podnikateľov poskytujú úvery za veľmi zložitých podmienok, pre mnohých nesplni ­teľné,

·      nízka kúpna sila domáceho obyvateľstva,

·      nedokonalý informačný a rezervačný systém, vzájomná koordinovanosť a prepoje ­nosť najmä na internet,

·      na regionálnej, mikroregionálnej i miestnej úrovni pretrváva nižšia kvalita služieb i množstvo ponúkaných služieb,

·      mnohí podnikatelia pracujú intuitívne, bez náležitej odbornej prípravy,

·      chýba efektívna marketingová činnosť,

·      chýba spolupráca na všetkých úrovniach, medzi samosprávou, poskytovateľmi uby ­tovania a ostatných služieb, prevláda individualizmus,

·      potreba užšieho partnerstva ako záruky efektívnosti, na využívanie rozdielnych prí ­rodných a spoločenských podmienok sú vhodné mikroregionálne partnerstvá,

·      v mnohých obciach chýba podpora zo strany vedenia obce,

·      pre rozvoj cestovného ruchu chýbajú infraštruktúrne a environmentálne predpoklady,

·      masovejší rozvoj kultúry, tradícií dedinskej architektúry, obnova tradičných reme ­siel, vytvorenie športových príležitostí, podmienok pre jazdectvo, rybolov, poľovníc ­tvo, cykloturistiku,

·      viac podporovať miestne iniciatívy na zachovanie tradícií,

·      chýbajú typické sedliacke dvory bežné napr. v Nemecku, Rakúsku,

·      nedostatočná jazyková príprava pri komunikácii so zahraničnými hosťami,

·      v SR nie sú tradície pre poskytovanie turistických a rekreačných služieb popri poľ ­nohospodárskej výrobe,

·      malé skúsenosti vidieckych obyvateľov s vidieckou turistikou, iné životné návyky, neochota ubytovať vo vlastných domoch cudzích ľudí (aj obava z kriminalistiky),

·      nedostatok možností pre aktívny oddych na vidieku (nedostatok športovo-rekreač ­ných zariadení, obmedzený malochov hospodárskych zvierat a pod.),

·      pomerne nízka kvalita poskytovaných služieb, najmä z hľadiska komplexnosti, vy ­plývajúca z nedostatočnej kvalifikácie a neznalosti požiadaviek hostí, najmä zo za ­hraničia,

·      nedostatočná podpora cestovného ruchu, všeobecne zo strany štátu predovšetkým v oblasti propagácie v zahraničí,

·      nedostatočná servisná infraštruktúra na vidieku všeobecne a najmä v turisticky atraktívnych regiónoch Slovenska,

·      absencia legislatívno - právnych predpisov pre malých a stredných podnikateľov v danej oblasti.

Riešenie uvedených problémov je kontinuálny, dlhodobejší proces. Čím skôr sa však bude riešiť, tým skôr sa naplnia ciele cestovného ruchu.

SCHOPNOSTI  POTREBNÉ  NA  VEDENIE PODNIKATEĽSKÉHO  SUBJEKTU               VO VIDIECKOM  TURIZME  A  AGROTURIZME

Úspešného manažéra charakterizujú tieto znaky:

Ă?Ëś  osobnostné vlastnosti /komplexné schopnosti, inteligencia a charakter/,

Ă?Ëś  odborné požiadavky /profesionalita a interdisciplinárnosť, znalosť ekonómie, cestovného ruchu, práva, geografie, územného plánovania, regionálnej ekonómie, technológie pracovných procesov, estetiky, kultúry správania sa a cudzích jazykov/,

Ă?Ëś  orientácia na úspech /optimizmus, tvorivosť/,

Ă?Ëś  orientácia na zákazníka /znalosť marketingu, orientácia na trh a na spokojnosť zákazníkov/,

Ă?Ëś  schopnosť viesť ľudí/ovplyvniť ich, riadiť, viesť a motivovať, to znamená urobiť z nich úspešných ľudí/,

Ă?Ëś  komunikácia a vzťahy k verejnosti /odovzdávanie a prijímanie informácií, vytváranie dobrých vzťahov k verejnosti a udržiavanie dobrej povesti podniku/,

Ă?Ëś  organizačné schopnosti /osobné predpoklady nevyhnutné na vykonávanie funkcie manažéra/,

Ă?Ëś  praktické skúsenosti /odborná a riadiaca prax/ a pracovná kariéra,

Ă?Ëś  etika /morálna povesť podniku manažéra/.

Príklady negatívnych dojmov:

·                    nedostatok zdvorilosti, otáľanie s pozdravom,

·                    nechávanie hosťa čakať či už úmyselne alebo nechcene,

·                    húpanie sa alebo opieranie o recepčný pult,

·                    riešenie problémov zamestnancov v prítomnosti hosťa,

·                    pobehovanie, pískanie, pokrikovanie,

·                    hlasitý tón hlasu, alebo rozprávanie potichu a nezrozumiteľne,

·                    dlhé vyzváňanie telefónu namiesto aby bol rýchlo zdvihnutý,

·                    nedostatky na pracovnom oblečení personálu (neupravené vlasy, nevyčistené topánky),

·                    hnevlivé slová a nespisovné výrazy,

·                    nedostatok osobnej hygieny (špinavé ruky a nechty),

·                    neurovnaný nábytok na izbe, prach, neporiadok,

·                    ubytovanie hosťa v obsadenej izbe,

·                    nevyčistené popolníky.

Príklady neutrálnych dojmov:

Tieto u hosťa žiadny dojem nevyvolávajú a v službách zariadenia sú samozrej ­mosťou (len ak sú bezproblémové):

·                    uznanie rezervácie tak, ako bola potvrdená,

·                    uvedenie hosťa na izbu pracovníkom zariadenia,

·                    pozdravenie a ubytovanie hosťa bez akýchkoľvek zdvorilých slov a prianí - usporiadaná spoločenská miestnosť - hala,

·                    poriadok na izbách, čisté popolníky.

Základom vytvorenia dobrého vzťahu medzi zákazníkom a poskytovateľom služieb je srdečné privítanie hosťa pri vstupe s prianím príjemného pobytu. Hosť má pocítiť hneď pri prvom kontakte s personálom pohostinnosť, ochotu a láskavosť, čo je preňho zárukou kvality a príjemného pobytu v zariadení.

Ako príklad správania sa k hosťovi možno uviesť niekoľko základných zásad vo vzťahu k hosťovi:

·            heslo „NÁŠ ZÁKAZNÍK NÁŠ PÁN“ treba pochopiť do slova a do písmena s následným pozitívnym vzťahom k hosťovi,

·           potrebnú kultúrnu a spoločenskú úroveň osobných kontaktov možno zabezpečiť uvedomovaním si hosťa,

·            „SME DÁMI A PÁNI, SLÚŽIACI DÁMAM  A PÁNOM“. Angličania hovoria: KEEP SMILING (kíp smajling) - vždy s úsmevom milým, ľahkým, nevtieravým, vým, pretože úsmev vyvoláva v hosťovi pocit dôvery, pohody, spokojnosti a v konečnom dôsledku usmievaví zákazníci vytvárajú predpoklady pre dobré meno podniku a opätovnú návštevu hosťa,

·           správanie personálu k hosťovi má byť vysoko pozitívne, veľmi dôležitý je pozitívny kontakt očami a príjemné vystupovanie,

·           personál zariadenia je ostro sledovaný ako napríklad herci na javisku, preto má byť samozrejmosťou slušné a úctivé správanie ako aj každá gestikulácia a mimika tváre,

·           pri osobných rozhovoroch personálu s hosťami treba používať vhodný slovník, ne ­používať slangové a nespisovné výrazy (cimra...) a v žiadnom prípade nešetriť úc ­tivými slovami ako sú „Prosím“, „Prepáčte“, „Nech sa páči“, „Ďakujem“ a pod.,

·           každú sťažnosť od hosťa prijme ktorýkoľvek zamestnanec ako svoju chybu, rieši ju pokojne, úctivo a snaží sa za každú cenu chybu napraviť a zabezpečiť permanentnú spokojnosť klienta,

·           na želanie hosťa je treba reagovať do 10 minút a do 20-tich minút je vhodné si telefonicky overiť či je klient so službou spokojný,

·           všetky problémy hostí treba evidovať do prevádzkovej knihy, ako aj spôsob ich riešenia. Sťažnosti hostí treba pravidelne analyzovať a zabezpečiť opatrenia, aby sa vyskytovali len v minimálnej miere,

·           personál zariadenia má dokonale poznať všetky služby, ktoré poskytuje svojim návštevníkom a informácie charakteru služieb cestovného ruchu v blízkom okolí zariadenia s cieľom zodpovedať všetky otázky hostí,

·           v objekte zariadenia je namiesto ukázania smeru potrebné hosťa ochotne sprevádzať na miesto určenia a cestou mu poukázať na rozsah a kvalitu poskyto ­vaných  služieb,

·           každý zamestnanec má aktívne prispieť k vysokej úrovni kvality služieb, k vytváraniu pozitívnej pracovnej klímy a k dobrému menu daného podniku cestovného ruchu,

·           na pozitívny vplyv personálu voči hosťom veľkou mierou prispieva bezchybné a vkusné oblečenie zamestnancov, potrebné je zabezpečiť jednotný odev s menov ­kou každého zamestnanca , (aspoň vo väčších zariadeniach),

·           v prípade nepredvídaných udalostí (požiar), prevádzkových porúch (výpadok elektrickej energie) a pod. má každý zamestnanec poznať svoje úlohy a proble ­matické situácie riešiť tak, aby bola v minimálnej miere narušená pohoda a pokoj návštevníkov a súčasne bolo chránené ich zdravie a bezpečnosť,

·           každý zamestnanec či už priamo alebo nepriamo ovplyvňuje vzťah k zákazníkovi svojím prístupom k práci, osvojením si a uplatňovaním uvedených zásad.

 Komunikácia v pohostinských zariadeniach

Pri poskytovaní pohostinských služieb pre komunikáciu s hosťom platia všeobecné požiadavky na pracovníkov obsluhy. Okrem odbornej kvalifikácie a vedomostí sú dôležité zásady spoločenského správania. Vyššiu formu spoločenského styku pri významnejších spoločenských podujatiach určuje spoločenský protokol, ktorý pred ­pisuje:

·      náležitosti odievania, časové podmienky pre poriadanie spoločenských podujatí,

·      zákonitosti pre pozvanie, pozdravenie, predstavovanie, oslovovanie a pod.,

·      pravidlá rozlišujúce spoločenské, funkčné, vekové a iné postavenie,

·      pravidlá základného správania hostí a obsluhujúceho personálu,

·      formy spoločenského ceremoniálu a z toho vyplývajúce diferencované povinnosti hostiteľov i hostí.

Etika pracovníkov pohostinských zariadení je nevyhnutnou súčasťou odbornosti pričom treba mať na zreteli:

·      zásady jednania s hosťom pri uvítaní, ponuke, počas obsluhy, pri vyučtovaní, pri rozlúčení a pod.,

·      základné spoločenské požiadavky pri osobnom prejave a styku poskytovateľa služieb s hosťom, pri pozdrave, postoji, rozhovore a pohyboch snažiť sa zachovať vždy zdvorilosť, pozornosť a úslužnosť,

·      spoločenské zásady pri servise, t.j. prihliadať k významným osobám, ženám, starším a k spoločenskému postaveniu hostí a tým aj k prednosti v obsluhe,

·      taktné riešenie sťažností, prípadných nedostatkov alebo nehôd pri stole,

·      prianie a chovanie hosťa, najmä cudzinca a povinnosť vedieť sa prispôsobiť a zachovať vždy žiadúci postoj.

Obsluhujúci personál by mal v rámci starostlivosti o hosťa spľňať tieto požiadavky:

·                    pohotovosť a schopnosť reagovať na otázky hostí,

·                    ovládanie psychológie a taktu,

·                    pevná vôľa, zmysel pre serióznosť a sebaovládanie,

·                    dobrá pamäť a predstavivosť,

·                    priamosť v jednaní a ohľaduplnosť, • ochota, húževnatosť, vytrvalosť, skromnosť,

·                    telesné zdravie a zdatnosť,

·                    zmysel pre osobnú hygienu, čistotu a poriadok.

Pracovné a odborné:

·                    základné profesné vzdelanie a ovládanie cudzích jazykov,

·                    znalosť spoločenských pravidiel a umenie jednať s ľuďmi,

·                    znalosť gastronómie a stolovania,

·                    dodržiavanie všetkých pokynov a smerníc vzťahujúcich sa k práci vo verejnom stravovaní, najmä zásad obsluhy,

·                    znalosť jedálneho a nápojového lístka a s tým súvisiacu znalosť technológie prípravy jedál a nápojov,

·                    zmysel pre organizáciu práce a plnenie pracovných povinností.

Komunikácia v ostatných zariadeniach služieb

Pri poskytovaní ostatných služieb ako sú dopravné služby, služby cestovných kancelárií, kúpeľné služby, obchodno - obslužné a kultúrne služby, poisťovacie, zmenárenské a podobne, platia všeobecné zásady spoločenského správania. Rovnako bude treba dodržať väčšinu zásad komunikácie s hosťom uvedených pri ubytovacích a stravovacích službách, až na niektoré špecifiká poskytovania doplnkových služieb. Tieto špecifiká sú predovšetkým u služieb súvisiacich s poľnohospodárskou výrobou.

Vybrané zásady, ktoré pozitívne ovplyvňujú vzťah zákazníka a poskytovateľa služieb:

·           Schopnosť vcítiť sa pri jednaní do postavenia hosťa, myslieť ako hosť, jednať ako hosť.

·           Uznanie dôležitosti hosťa

·           Pozornosť pri potrebe pomoci hosťovi

·           Čestnosť v slovách a činoch

·           Rešpekt v atmosfére priateľského, osobného kontaktu k hosťovi

·           Pohostinnosť prejavovanú stálou ponukou celého spektra platených i neplatených služieb.

VYSTUPOVANIE, PREZENTÁCIA

Celý personál zariadenia sa musí snažiť o jeho dobrý imidž. Imidž možno defino ­vať ako súbor všetkých postojov, názorov, mienok, pocitov a predstáv, ktoré spájajú osoby s určitými vecami (napr. tovarmi), inštitúciami, osobnosťami či udalosťami. Každý tovar, služba, podnik, udalosť sa spája s istou predstavou.

Úspešná propaganda musí splniť 3 predpoklady: účinnosť, pravdivosť a výhodnosť pobytu. Pre úspešnú propagáciu vidieckej turistiky treba uplatniť pravidlá, vychádza ­júce zo skúseností štátov EÚ a to:

hosťa presvedčivo osloviť; dôkladne, pravdivo uviesť prednosti; informácie doplniť v obrázkovej forme; hosťa povzbudiť a vzbudiť v ňom záujem o ponúkaný pobyt; rozviesť individuálnosť ponuky, nikdy ju nekopírovať po iných známych druhoch; sprostredkovať a priblížiť možnosť zážitkov v novom prostredí, spojených s príjemnou zábavou i odpočinkom; v informáciách sa obmedziť len na to najnutnejšie; nedávať do popredia zariadenie, ktoré sa ponúka, ale hosťa, ktorého získava pre pobyt či návštevu v tomto zariadení.

Je isté, že treba počítať s určitými nákladmi na propagáciu - reklamu svojho za ­riadenia a služieb, ktoré v ňom poskytujeme. Napríklad v Nemecku podnikatelia vo vidieckej turistike vynakladajú cca 10 % zo svojich tržieb na propagáciu.

Kvalifikované riadenie a plánovanie si vyžaduje:

·                    primerané vzdelanie

·                    dostatočnú prax

·                    rady a konzultácie so spolupracovníkmi

·                    reálne plánovanie • ovládanie nových vedeckotechnických poznatkov

·                    poznať ekonomiku a manažment cestovného ruchu

·                    byť aj primeraným psychológom.

MARKETINGOVÁ STRATÉGIA

Predstavuje plánovaný vstup na trh cestovného ruchu v 4 krokoch:

1.      zhodnotenie súčasnej situácie,

2.      čo chce podnik dosiahnuť, ciele podniku, vytvorenie imidžu podniku,

3.      ako to dosiahneme, stratégia, potrebné zdroje a programy na dosiahnutie cieľov,

4.      realizácia.

1. Zhodnotenie súčasnej situácie

Zistenie súčasného stavu trhu cestovného ruchu, vlastný prieskum rámcových podmienok a trhu: poznanie vlastného podniku, poznanie klientely a jej dopyt ­konkurenčné podniky - analýza stavu - silné a slabé stránky vlastného podniku vo vzťahu ku konkurencii.

2. Formulovanie konkrétnych cieľov

Čo chce podnik dosiahnuť, jeho miesto na trhu, ktoré chce v budúcnosti zaujať ­stanovenie cieľových segmentov trhu - rozsah predaja, rozsah ponúkaného pro ­duktu a jeho podiel na trhu, vyčíslenie ziskovosti, zvyšovanie tržieb, spokojnosť zákazníka, vytvorenie imidžu podniku - ako chce byť podnik vnímaný zákazníkmi a predajcami, jeho produkt a identita, prostredníctvom ktorej sa podnik stáva „vidi ­telnejším“ a ktorým sa líši od ostatných.

3. Celková stratégia smerujúca k dosiahnutiu cieľov

Ako chce podnik dosiahnuť svoje ciele - zdroje potrebné na dosiahnutie cieľov, politika ponuky, distribúcia, predaj, koordinácia s ďalšími podnikmi cestovného ruchu, kde nie sú vytvorené v rámci partnerských vzťahov s ostatnými, uskutočnenie potrebných zmien v investičnej, personálnej a organizačnej oblasti.

Pri marketingovej stratégii ďalej treba:

·                    spolupracovať na miestnej a regionálnej úrovni,

·                    vytvoriť atraktívnu ponuku cestovného ruchu,

·                    poskytovať pohostinné a kvalitné služby,

·                    stanoviť primerané ceny k ponúkaným službám,

·                    zlepšiť propagáciu služieb podniku cestovného ruchu,

·                    poznať trh cestovného ruchu a sledovať jeho vývoj.

Krátkodobý taktický plán malého podniku cestovného ruchu má obsahovať:

1.       stručný prehľad

2.       aktuálnu marketingovú situáciu

Možnosti a riziká

-          krátkodobé ciele a problémy

-          marketingovú stratégiu

-          vykonávacie programy

-          rozpočet a kontrolu

A. Stručný prehľad

Zhrnutie hlavných cieľov a odporúčaní uvedených v pláne. Napríklad z mar ­ketingového plánu na najbližšiu sezónu vyplýva zámer zvýšiť využitie ubytovacieho zariadenia a zvýšiť priemerný počet prenocovaní, a tým aj zisk firmy v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Toto zvýšenie by bolo možné dosiahnuť vzhľadom na lepšiu situáciu v ekonomickej konkurenčnej a distribučnej oblasti. Stručný

 prehľad aj s čísel ­ným vyjadrením znamená pre podnik rýchlu orientáciu v základných bodoch plánu.

B. Aktuálna marketingová situácia

Obsahuje informácie o trhu v oblasti pôsobenia podniku, úspešnosti podniku a jeho služieb, konkurencii a distribúcii. Zahŕňa charakteristiku trhu a jeho hlavných segmen ­tov. Obsahuje časť o produkte, informáciu o predaji, cene, ziskovosti. Analyzuje konkurenciu a ich stratégiu týkajúcu sa kvality ponúkaných služieb, tvorby cien, propagácie a podpory predaja. Analýza distribúcie obsahuje posledné trendy v oblasti ponúkanej novej služby.

C. Možnosti a riziká

V predstihu sa treba zaoberať možnými rizikami a príležitosťami, ktoré sa týkajú služieb cestovného ruchu. Cieľom bude zohľadnenie hlavných smerov vývoja, ktoré môžu firmu ovplyvniť.

D. Krátkodobé ciele a problémy

Po preskúmaní možností a rizík možno uvažovať o vplyvoch, ktoré budú na ne pôso ­biť. Úlohy by mali byť stanovené v podobe cieľov, ktoré podnik chce dosiahnuť počas plánovaného obdobia.

E. Marketingová stratégia

Stanovenie plánu na dosiahnutie cieľov. Reprezentuje usporiadaný marketingový postup, pomocou ktorého má byť cieľ dosiahnutý. Stratégia sa upresňuje pre jednotlivé trhové segmenty, to znamená pre každý z nich sa spracuje osobitná stratégia.

F. Vykonávacie programy

Treba vedieť čo sa má vykonať, kedy sa to vykoná, kto bude zodpovedný za rea ­lizáciu, koľko prostriedkov bude potrebné vynaložiť na realizáciu. Vykonávací plán stanoví začiatok aktivít a predpokladané ukončenie.

G. Rozpočet a kontrola

Rozpočet obsahuje bilanciu strát a ziskov a aj výsledný zisk  z uskutočnenej akti ­vity. V kontrole sa treba zamerať na zhodnotenie výsledkov a zistiť, ktoré podnikateľské aktivity prinášajú požadované výsledky.

Marketingová orientácia: kvalitatívne trendy v dopyte po cestovnom ruchu v Európe

1.      skúsenejší, kritickejší a náročnejší návštevník

2.      porovnávanie ceny a kvality - hodnota za peniaze

3.      individualizmus: potreba dovolenky šitej na mieru

4.      menšia predvídateľnosť: návštevník má mnoho podôb

5.      vyhľadávanie originality, malebnosti a kontaktov

6.      nárast záujmu o pobyty vo vidieckych oblastiach

7.      rastúci význam aktívnych seniorov (55 - 65 ročných)

8.      rastúci záujem o „mäkké“ rekreačné aktivity (cyklistika, vysokohorská turistika)

ZALOŽENIE  A VEDENIE  PODNIKU VIDIECKÉHO  TURIZMU  A AGROTURIZMU

Založenie a vedeníe simulovaného malého podniku služieb

Na Slovensku možno tiež uplatniť 6 trendov zameraných na rozvoj vidieckej turis ­tiky a agroturistiky uplatňovaných v štátoch Európskej únie:

Prvý trend: pokoj a bližšie k prírode,

Druhý trend: ku kvalite,

Tretí trend: stúpajúce vedomie o zdraví,

Štvrtý trend: seniórska turistika,

Piaty trend: rodinná dovolenka,

Šiesty trend: dovolenka na koni.

Malé ubytovacie zariadenia majú rad spoločných čŕt s ostatnými ubytovacími za ­riadeniami, časť čŕt je však špecifická a typická len pre malé podniky. V malých za ­riadeniach nie je vždy rozhodujúca cenová úroveň, ale aj štandard a komplexnosť poskytovaných služieb.

Malé ubytovacie zariadenia plnia 3 základné funkcie:

·      sú doplnkom ostatných  ubytovacích zariadení, najmä hotelov, pre istý segment ľudí,

·      sú základnými ubytovacími zariadeniami najmä na vidieku a v malých strediskách cestovného ruchu,

·      sú aj strediskami čulého spoločenského života.

V súvislosti s rastom životnej úrovne obyvateľov a v dôsledku technického rozvoja sa menia aj požiadavky na malé  zariadenia služieb. Rastú požiadavky na hygienickú úroveň, kvalitu a komplexnosť služieb.

NÁVRHY  NA  ZLEPŠENIE ÚROVNE  SLUŽIEB  V ZARIADENIACH  VTA

            V koncepcii rozvoja cestovného ruchu je úloha certifikácia služieb /produktov/ a zavádzanie systémov kvality v cestovnom ruchu v súčinnosti s profesijnými organizáciami podnikateľov. Nakoľko táto možnosť je v kompetencii jednotlivých subjektov cestovného ruchu, MH SR /resp. iný zodpovedný rezort podľa kompetencií/ bude podporovať ich zavádzanie prostredníctvom programov podpory.

            Pre služby sa vzťahuje Vyhláška MH SR, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried z 26. júna 2008.

V ďalšom období je potrebné:

Ă?Ëś  zvýšovať úroveň služieb,

Ă?Ëś  dodržiavať čistotu a hygienu najmä na WC a v sociálnych zariadeniach,

Ă?Ëś  neklamať a a nepredražovať služby,

Ă?Ëś  počúvať a snažiť sa maximálne splniť požiadavky klientov,

Ă?Ëś  zvyšovať jazykovú pripravenosť zamestnancov,

Ă?Ëś  prejavovať prívetivosť, úprimnosť a spoľahlivosť v konaní,

Ă?Ëś  zlepšiť a zefektívniť spoluprácu s podnikateľmi v obci, regióne,

Ă?Ëś  nezávidieť si úspechy v podnikaní,

Ă?Ëś  dbať na bezpečnosť klientov a zabraňovať krádežiam na majetku,

Ă?Ëś  zlepšovať informačnú činnosť,

Ă?Ëś  porovnávať sa nielen s podnikateľmi v obci, ale aj v regióne, na celoštátnej

i medzinárodnej úrovni.