Jubilant z Modry Jubilant z Modry

Pohyb, dobrý humor a pohár vína denne.

Jubilant z Modry.

         Koncom júna t. r. sa dožil Milan Ružek z Modry 80 rokov svojho života. Málokto pozná slovenské hory a osobitne Malé Karpaty tak ako Milan Ružek, ktorý celý život zasvätil aktivitám na podporu turistiky na Slovensku. Podieľal sa na tvorbe turistických chodníkov na Slovensku, bol iniciátorom postavenia rozhľadne na Veľkej homoli neďaleko Modry. Publikoval množstvo odborných príspevkov o turistike na Slovensku. Za celoživotnú verejnoprospešnú činnosť ho ocenili ako „Osobnosť cestovného ruchu SR za rok 2006“. Pri príležitosti jeho osemdesiatin sme ho požiadali o krátky rozhovor pre čitateľov Národnej osvety.       

-         Kedy ste začali pracovať v oblasti turistiky ?

-         Už v roku 1947 vznikol v Modre Klub slovenských turistov a lyžiarov, ktorého som sa stal členom. Chodili sme do Malých Karpát a podieľali sa na obnove chodníkov a turistickej chaty v Harmónii. Turistické značkovanie a tvorba máp mňa od mladosti lákali. V roku 1954 som nastúpil do služieb ústavu kartografii v Modre - Harmónii a po absolvovaní kurzu som začal značkovať turistické chodníky a dodnes sa tejto činnosti venujem. Značkovanie turistických chodníkov nie je u nás docenené. V roku 2001 ma ocenili za túto verejnoprospešnú prácu v rámci podujatia „Srdce na dlani“.

-         Pôsobili ste v Kartografických službách do r. 1989 a bol ste členom  redakčnej rady „Krásy Slovenska“. Ako si spomínate na toto obdobie ?

-         V Kartografickom ústave v Modre - Harmónii sa mi podarilo založiť odbor turistiky Československého zväzu telesnej výchovy a cestovného ruchu na Slovensku. Vydávali sme edície máp pre turistov. V redakcii Krásy Slovenska som bol členom redakčnej rady od r. 1974. Posudzoval som príspevky a autorsky publikoval o krásach slovenských regiónov. Bol som spoluautorom vydávania tematických odznakov, napríklad Najvyššie vrchy slovenských pohorí a Hrady a zámky Slovenska. Spomínam si taktiež na zaujímavý program - 54 najkrajších vrcholov v slovenských pohoriach, kde som aktívne pôsobil pri organizovaní týchto výstupov. V roku 1975 ma poverili organizáciou Štafety turistických zrazov SNP, kedy sa každú sobotu a nedeľu od 9. mája až do konca júla organizovali podujatia nielen pre peších turistov, ale i vodákov, cyklistov a motoristov.

-         Čo ste urobili pre rozvoj turistiky v Modre a Malokarpatskom regióne ?

-         V roku 1992 som sa podieľal na organizovaní výstavy 100 rokov turistiky v Modre. Múzeum Ľ. Štúra v Modre privítalo moju iniciatívu pripraviť v priestoroch múzea výstavku, ktorá sa stretla s úspechom. Výstavu sme rozšírili o exponáty k 80. výročiu turistiky na Slovensku.  Počas prípravy výstavy som zistil, že členovia Modranského turistického spolku vybudovali už v r. 1894 rozhľadňu na Veľkej Homoli v Malých Karpatoch. Začala ma prenasledovať myšlienka postaviť novú rozhľadňu. V roku 2000 som návrh prezentoval u primátora Modry a Pezinka ako i u podnikateľov, ktorí túto myšlienku podporili. Vďaka nadšeniu a obetavosti desiatok brigádnikov z Modry a okolia sme rozhľadňu 20. novembra 2001 postavili.

-         V roku 2006 na veľtrhu cestovného ruchu Slovakiatour Vás za celoživotnú dobrovoľnícku činnosť ocenili titulom „Osobnosť cestovného ruchu SR za rok 2006“.   Ako vnímate toto ocenenie ?

-         Túto poctu  vnímam ako ocenenie obetavej práce nielen mojej, ale aj mojich priateľov turistov, značkárov, spolupracovníkov pri budovaní turistickej rozhľadne vo Veľkej Homoli. Slovensko má mimoriadne dobré podmienky pre rozvoj cestovného ruchu. Okrem mora máme všetky prírodné lákadlá na Slovensku. Žiaľ tento kapitál nevieme v rámci Európy náležite využiť. Tak ako štát podporil automobilový priemysel bolo potrebné podporiť aj rozvoj cestovného ruchu na Slovensku. „Šrotovné“ mali dostať obyvatelia vidieka v atraktívnych regiónoch na rekonštrukciu starých rázovitých domov s cieľom poskytovania ubytovania na vidieku, či v agroturistických dvoroch, tak ako to urobili naši susedia v Maďarsku, či Rakúsku. Moje rodisko Modra nazývame Perlou Malých Karpát alebo Modra - hlavné mesto vína a keramiky. Žiaľ, nevieme využiť všetky historické, prírodné, kultúrne danosti mesta, či regiónu pre rozvoj cestovného ruchu. Očakávam väčšiu spoluprácu samosprávy mesta s s podnikateľskými subjektami a aktivitu založeného Združenia cestovného ruchu pod Kúglom. Potešila ma nedávna oslava 400. výročia založenia poddanskej obce Kráľova, ktorá nám pripomenula doterajší vývoj obce. Želám si aby nezáujem, ľahostajnosť, či závisť bola už minulosťou a moje rodisko sa stalo vyhľadávaným rekreačným zázemím nielen  Bratislavčanov, ale i zahraničných turistov. Moje motto je : „Pohyb, dobrý humor a pohár vína denne.“  Verím, že uplatňovanie tejto zásady pomôže i ďalším záujemcom o turistiku v Malých Karpatoch.

             Zhováral sa : F. Mach