Vytváranie podmienok pre malovýrobcov vín na Slovensku
Vytváranie podmienok pre malovýrobcov vín na Slovensku
Ing. Marek Závracký, PhD.
Štátna veterinárna a potravinová správa SR
Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky /ŠVPS SR/ pôsobí ako štátny kontrolný orgán aj v zmysle zákona č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve, a to v celej jeho komplexnosti, špecifickosti a rozsahu na slovenskom trhu s vínom a vinárskymi výrobkami. Politikou ŠVPS však nie je len pravidelný preventívny odborný dozor nad výrobou, spracovaním hrozna a vína, dovozom v cisternách, dovozom z 3. krajín, pri maloobchodnom predaji sudového a fľašového vína a v zariadeniach reštauračného typu. Potreba odbornej, finančnej i morálnej podpory slovenských výrobcov vína zo strany štátu sa zvlášť vypuklo prejavila v období prijímania novej národnej a európskej legislatívy v r. 2009 a vypuknutí svetovej ekonomickej krízy, k čomu sa ešte pridali aj katastrofálne klimatické podmienky v r. 2010.
Slovenské vinohradníctvo nie je len pár desiatok veľkých či stredných výrobcov, známych z plagátov a pultov supermarketov, prípadne z ocenení na veľkých medzinárodných súťažiach. Sú to aj stovky až tisícky malých výrobcov a pestovateľov, profesionálov i amatérov organizovaných v rôznych zväzoch a obecných združeniach. Títo často krát neznámi ľudia vyrábajú krásne a zaujímavé vína, ktorým odovzdávajú časť svojho srdca a umu. „Malé“ a „amatérske“ podmienky automaticky neznamenajú „malé“ a „amatérske“ výsledky!. Podpora slovenského vinohradníctva sa preto musí chápať aj ako podpora menších vinárov a toto sa v r. 2009 na ŠVPS, odbor spoločnej organizácie trhu, oddelenie kontroly vína pod vedením Ing. Závrackého, PhD. začalo realizovať v praxi.
Snaha o odbornú podporu zo strany ŠVPS bolo v minulosti iniciované samotnými malovýrobcami z rôznych regiónov SR. Mnohí malopestovatelia hrozna nevedeli v niektorých rokoch predať úrodu ani s minimálnou návratnosťou nákladov na vypestovanie hrozna. Preto začali vyrábať víno s možnosťou zhodnotiť svoju prácu do finálneho výrobku s vyššou pridanou hodnotou, prípadne chceli svoje víno ako prebytok predať s cieľom postupného rozširovania výroby. V tomto im však často bránili obavy z nadmerného byrokratického zaťaženia, potreby množstva potvrdení, papierov a pečiatok, ako i z vysokých finančných výdajov a nákladov na rekonštrukciu priestorov. Preto kládli dôraz na odstránenie prehnaných požiadaviek na kontrolu stavebného vybavenia, vypracovávanie rôznych príručiek, pracovných postupov, hygienických režimov či vykonávanie nákladných laboratórnych rozborov. Súčasné legislatívne možnosti dávajú priestor riešiť tieto veci ústretovo pre malovýrobcov hrozna a vína.