zvyšovanie kvality vinohradnckej produkcie
Ing. Vladimír Sodoma
Slovenské vinohradníctvo, vývoj sortimentu, zatriedenie odrôd viniča, zvyšovanie kvality vinohradníckej produkcie
História vinohradníctva na Slovensku
Časovo usporiadané doklady o výrobe vína pochádzajú z obdobia pred 7 000 až 10 000 rokov z miest ako je turecký Batal HĂ?ÂĽyĂ?ÂĽk, sýrsky Damašek, libanonský Byblos, Jordánsko a nakoniec Gruzia a Arménia. Práve krajiny Gruzínsko a Arménsko sú považované za pravlasti vína. Vieme, že okolo roka 3 500 pred našim letopočtom bolo vinárstvo na vysokej úrovni v starej Mezopotámii a hlavne v Egypte. Egypťania neboli prvými vinármi, ale ako prví o víne písali a oslavovali ho v obrazoch. Vieme aj, že Egypťania pestovali šesť až osem odrôd viniča. Ich semená sa našli v pyramídach.
Prvou identifikovateľnou etnicko-kultúrnou skupinou na našom území boli Kelti. Na našom území začali vo veľkom konzumovať víno a možno i pestovať vinič. Oficiálne začiatky nášho vinohradníctva sú väčšinou spojené s Rimanmi. Na území dnešného Slovenska dosiahlo najväčší rozmach vinohradníctvo za panovania cisára Probusa (267 - 282). Vinohrady zakladal v okolí Bratislavy. Za vlády Rimanov sa zakladali vinohrady aj v Tokajskej oblasti. Výraznejšie rozšírenie plôch viníc bolo v období Veľkomoravskej ríše (9. a 10. storočie). V tomto období začína aj rozvoj českého vinárstva. Hranica pestovania sa postupne presúvala na sever na dolné Považie, okolie Nitry a južnejšie k Dunaju.
Vpád Tatárov v roku 1241 spôsobil zničenie väčšiny vinohradov a silný pokles obyvateľstva. Králi z toho dôvodu povolali na Slovensko Nemcov - začala sa nemecká kolonizácia. Nemci sa výrazne pričinili o obnovu a rozvoj vinohradov.
Rozvoj a rozkvet vinárstva v Českej republike nastal v 14. storočí za vlády cisára Karola IV. Ten dal doviezť vinič z Burgundska a Porýnia. Cisár vydal aj viničné právo. V jeho práci pokračoval jeho najstarší syn Václav IV.
Podľa dokladov sa v roku 1640 rozprestierali vinohrady pod Čachtickým hradom a siahali až po Vrbové. V celej Európe bolo známe čachtické červené víno.
Tridsaťročná vojna (1618 - 1648) vinohrady opäť veľmi poškodila a priniesla do celej krajiny hlad a biedu.
Rozvoj a zveľaďovanie vinohradníctva začali za panovania Márie Terézie a Jozefa II. 18. storočie bolo zlatým obdobím vinohradníctva. Štatistika uvádza, že v roku 1724 bolo na Slovensku 74 000 ha vinohradov.
V druhej polovici 19. storočia dostalo u nás vinohradníctvo najťažší úder. V roku 1866 tuhé mrazy podlomili zdravotný stav viniča. V rokoch 1860 - 1890 ničí vinohrady u nás i v Európe fyloxéra (Phyloxera vastatrix) a múčnatka (Uncinula necator) od roka 1850. Dovŕšením škodlivosti bola perenospóra (Plasmopare viticola), ktorá sa objavila v roku 1878. Tieto choroby a fyloxéra takmer úplne zničili vinohradníctvo u nás a i v celej Európe. Na Slovensku poklesli plochy vinohradov do roka 1920 na 9 123 ha. V tomto období pre nedostatok podpníkového viniča sa vysadilo aj veľmi veľa samorodákov.
Po vzniku ČSR sa zvyšuje dovoz lacných vín zo zahraničia, ktoré diktujú aj ceny vína. Domáce vína sú neprimerane daňovo zaťažené, klesá cena hrozna na 60 - 80 halierov za kg a cena vína na 1,50 Kčs za liter. Opatrením proti tomuto poklesu cien bolo založenie Slovenského vinohradníckeho družstva v roku 1936 (združovalo 126 vinohradníkov). Družstvo buduje pivnice v Bratislave, Rači, Vajnoroch, v Jure, Grinave, Limbachu, Modre a v Skalici. Toto družstvo už v roku 1937 produkuje takmer 12 000 hl vína. V septembri 1951 družstvo pohlcujú štátne vinárske závody. V roku 1958 sa vytvárajú celoobecné roľnícke družstvá a vinohradnícka výroba prechádza na nový systém vedenia a rezu viniča.
Zmena systému vedenia a rezu viniča
Zmeny v systéme vedenia a rezu viniča si vyžiadala vinohradnícka výroba z dôvodu straty pracovných síl vo vinohradoch.
Dovtedajšie spony vinohradov boli 80x80 cm, 100x80 cm a 100x100 cm a posledné výsadby od cca roka 1948 boli v spone 120x80 cm. Spony 120 x 80 cm sa už obrábali koňmi, čo bolo z hľadiska denného výkonu veľmi významné. Po roku 1958 sa prešlo k výraznej zmene v sponoch. Nové výsadby sa vysádzali v spone 200 až 300 cm. Staré úzke spony sa preklčovaním jedného alebo dvoch radov už prispôsobili existujúcej mechanizácii. Zmenu sponu si vynútili vysoké náklady a nároky na ľudskú prácu na hektár. Podľa výskumných prác VÚVV v Bratislave k sponom a vedeniu viniča bolo na 1 hektár sponu 100x100 cm treba 300 pracovných dní. Pri spone 300x150 cm iba 150 až 18
0 dní. Vývoj rezu a zaťaženia krov plodnými očkami bol veľmi dlhý proces, ktorý trval viac ako 20 - 25 rokov. Jednoduchší rez bol na stredných sponoch (180 - 220 cm), kde sa väčšinou realizoval rez na dlhé ťažne so záložným čapíkom. Celý systém prebudovania vinohradov a nové výsadby smerovali k dosiahnutiu vyšších úrod, ktoré niekedy porušovali až genetický potenciál danej odrody.
Registrácia vinohradov, vinohradnícke oblasti
Slovenská republika podľa zákona eviduje 6 vinohradníckych oblastí. Registrácia vinohradov začala od roka 1998. Je povinnosťou každého vinohradníka, ktorého výmera vinohradu presahuje 1 000 m2 svoj vinohrad zaregistrovať.
Európska únia stanovila pre SR výmeru 22 000 ha vinohradov. Súčasná výmera plodných vinohradov je cca 11 000 ha.
Zastúpenie odrôd: neskoré biele 10 500 ha
neskoré modré 4 050 ha
stolové 214 ha.
Z muštových bielych odrôd má najväčšiu výmeru odroda Veltlínske zelené 3 088 ha, potom Rizling vlašský 2 520 ha a MĂ?ÂĽller Thurgau 1 557 ha.
Z muštových modrých odrôd má najväčšiu výmeru odroda Frankovka 1 636 ha, potom Vavrinecké 1 200 ha a Cabernet Sauvignon 585 ha.
Zo stolových odrôd má najvúčšiu výmeru odroda Panonia kincze 101 ha.
Odrodová skladba na Slovensku, registrované odrody
Podľa zákona o odrodách a osivách sa môžu na Slovensku pri viniči hroznorodom pestovať len odrody, ktoré boli zaregistrované na Slovensku a sú zapísané v Odrodovej knihe SR.
Ani po vstupe do EÚ sa toto pravidlo pri viniči nezmenilo. Pri významných plodinách platí v EÚ tzv. spoločný katalóg odrôd (napr. pšenice). To znamená, že odroda zaregistrovaná v niektorom štáte EÚ sa zapíše do spoločného katalógu a môže sa pestovať vo všetkých krajinách EÚ. Po registrácií odrody, alebo súčasne s ňou, môže pri nových odrodách šľachtiteľ požiadať o udelenie právnej ochrany pre svoju odrodu.
V súčasnosti máme na Slovensku registrovaných 52 odrôd viniča. Ich zastúpenie je nasledovné:
23 odrôd muštových bielych.
10 odrôd muštových modrých
16 odrôd stolových
3 odrody tokajské
Pre výrobu množiteľského materiálu je zaregistrovaných 10 odrôd podpníkového viniča.
Odrody muštové biele
Aurelius (1983) - kríženie Neuburské x RR, stredné neskorá, úrodná, cukornatá, výrazná citlivosť na hnilobu.
Bouvierovo hrozno (1952) - skorá, cukornatá odroda, výmera veľmi malá.
Rulandské biele (1941) - stredne neskorá odroda, vyžaduje najlepšie polohy, citlivá na jarné mrazy.
Rulandské sivé (1941) - priemerná úroda, vysoká cukornatosť, stredne neskorá, najlepšie polohy.
Devín (1997) - stredne skorá, kríženie Tramín červený x Veltlínske červenobiele. Úrodná a veľmi cukornatá odroda, dobrá odolnosť k zimným mrazom.
Dievčie hrozno (1952) - stredne skorá odroda, pravdepodobne z Moldavska, mohutný rast, priemerná úroda, citlivejšia na hnilobu a jarné mrazy.
Feteasca regala (1974) - rumunská odroda, stredne neskorá odroda, kríženie Dievčiehrozno x Grasa de Cotnari, úrodná, citlivá na preťaženie krov.
Furmint (1952) - dlhé vegetačné obdobie, náročná na polohu, citlivá na mrazy a botrytídu.
Chardonnay - stredne neskorá, citlivá na spŕchavanie, priemerná úroda, citlivá na jarné mrazy, obaľovače, peronospóru.
Iršai Oliver (1975) - maďarská odroda kríženie Bratislavské biele x Čabianska perla, muškátová, veľmi skorá, citlivá na roztoče, na mrazy.
Lipovina (1941) - neskorá, úrodná, citlivá na zimné mrazy a vírusové ochorenia.
Milia (2002) - stredne skorá, cukornatá odroda, z kríženia MĂ?ÂĽller Thurgau x Tramín červený, citlivá na sucho, vhodná pre okrajové oblasti.
Muškát moravský (1972) - od roka 1992 právne chránený, kríženie Muškát Ottonel x Prochtreube, muškátová odroda, stredne skorá, citlivá na roztoče, dobrá mrazuvzdornosť.
Muškát Ottonel (1952) - muškátová, stredne skorá, odolná voči zimným mrazom, citlivá na spŕchavanie a roztoče i na mednaté prípravky.
Muškát žltý (1941) - stará odroda, stredne neskorá, citlivá na obaľovače, hmyz, málo odolná voči mrazom.
MĂ?ÂĽller Thurgau (1941) - stredne skorá, citlivá na zimné mrazy a všetky hubovité choroby, úrodná, plastická odroda hlavne pre okrajové regióny, vhodná pre mechanizovaný zber hrozna, kríženie RR x Magdalenka kráľovská.
Neuburské (1941) - stredne neskorá, citlivá na spŕchavanie, ale úrodná, citlivá na obaľovače a botrytídu .
Noria (2002) - neskorá odroda z kríženia RR x Semilon, od roku 2004 právne chránená, vyšší obsah kyselín, odolná voči zimným mrazom.
Palava (1970) - stredne neskorá z kríženia Tramín červený x MT, cukornatá, citlivá na múčnatku, citlivá na mrazy, náročná na polohu, citlivá na sucho.
Rizling rýnsky (1941) - neskorá nemecká odroda známa od roka 1435, pravdepodobne kríženec odrody Heunisch a semenáča Tramínu, mrazuvzdorná, vyššie kyseliny, citlivá na múčnatku, plstnatosť, odumieranie strapiny a opadávanie strapcov.
Rizling vlašský (1941) - neskorá odroda, odolná voči mrazom, citlivá na múčnatku, odumieranie strapiny, nedostatok horčíka, úrodná, neskorá odroda.
Sauvignon (1941) - nové výskumy poukazujú, že vznikla krížením odrôd Chevin Blanc x Tramín, neskorá odroda, citlivá na mrazy i hubovité choroby, náročný na polohu.
Silvánske zelené (1941) - stredne neskorá, kríženie Rakúske biele x Tramín, úrodná, plastická odroda, citlivá na múčnatku, obaľovače, chlorózu a červenú spálu.
Tramín červený (1941) - stredne neskorá, pravdepodobný vznik voľným krížením s Vitis silvestris, dosahuje vysokú cukornatosť, nižší obsah kyselín, úrody priemerné, citlivá na múčnatku, sucho, odolná voči mrazom.
Veltlínske červené - skoré (1952) - stredne skorá, asi náhodný kríženec Veltlínskeho červeného a Silvánskeho zeleného, citlivá na botrytídu, hrozno poškodzuje hmyz.
Veltlínske zelené (1941) - stredne neskorá, úrodná odroda, veľmi citlivá na peronospóru i múčnatku, má najväčšiu výmeru na Slovensku.
Odrody muštové modré
Alibernet (1975) - veľmi neskorá odroda z kríženia Alicante Bouchet x Cabernet Sauvignon, odolná voči botrytíde, mrazom, farbiarka.
André (1980) - kríženie odrôd Svätovavrinecké x Frankovka, neskorá odroda, úrodná, citlivá na zaťaženie očkami pri reze.
Burgundské modré (1941) - v Burgundsku sa pestuje už od 4. storočia, priemerná úrodnosť, citlivá na botrytídu, niekedy na spŕchavanie.
Cabernet Sauvignon (1980) - neskorá odroda, vznikla krížením odrôd Sauvignon blanc x Cabernet Franc. Svojou výmerou 140 000 ha vo svete zaberá siedme miesto medzi najrozšírenejšími odrodami, zimným mrazom odoláva dobre, podobne i botrytíde. Citlivá je na múčnatku.
Dunaj (1997) - stredne skorá odroda, právne chránená, vznikla krížením odrôd (Muškát Bouchet x Oporto) x Svätovavrinecké. Odroda je citlivejšia na spŕchavanie, dobrý zdravotný stav okrem múčnatky.
Frankovka modrá (1941) - neskorá, úrodná, citlivá na jarné mrazy, múčnatku a pernospóru, niekedy spŕchava.
Modrý Portugal (1941) - stredne skorá, úrodná odroda, dobre odolná chloróze, je signalizátor múčnatky vo vinohrade, citlivá na zimné a jarné mrazy.
Neronet (1991) - stredne skorá odroda, farbiarka, vznikla krížením odrôd (Svätovavrinecké x Modrý Portugal) x Alibernet, veľmi dobrý zdravotný stav, citlivá na sucho.
Svätovavrinecké (1941) - stredne neskorá, vznikla asi ako semenáč z rodiny Burgundských, citlivá na botrytídu, odolnejšia pernospóre, citlivá na jarné mrazy a vírusové choroby.
Zweigeltrebe (1980) - stredne neskorá, úrodná a plastická odroda s dobrým zdravotným stavom. Vznikla krížením Svätovavrineckého a Frankovky v Rakúsku. Trpí na vädnutie strapiny.
Stolové odrody
Ametyst (2002) - kríženec Aptiš aga x Cardinal, stredne skorá, bobuľa tramínovej farby.
Diamant (1997) - kríženec Julski biser x Panonia kincse, bobuľa zelenožltá, dozrieva koncom augusta.
Dora (1997)- kríženec Julski biser x Panonia kincse, dozrieva v polovici augusta.
Guzaľ kara (1982) - neskorá, kríženec Katta kurgan x Dodrelabi, trpí na zasýchanie strapiny.
Chrupka biela, červená (1941), Jalabertova (1952) - stredne skoré odrody, úrodné , plastické s občasným spŕchavaním, citlivé na roztoče.
Julski biser (1972) - dozrieva koncom augusta, trochu nepravidelne.
Negra (2002) - kríženec Aptiš aga x Cardinal, dozrieva koncom augusta, bobuľa je modrá.
Olšava (1988) - kríženec Košútovo x Boscolena, dozrieva koncom septembra, mimoriadne úrodná, vyžaduje redukciu úrody, bobuľa tmavofialovo ružová.
Onyx (2002) - bobuľa tmavofialová, až modrá, kríženec DM x BS 22/26, stredne neskorá.
Opál (1997) - kríženec rumunskej odrody Ceaus roz x Julski biser. Bobuľa zelenožltá. Dozrieva v druhej polovici augusta.
Panonia kincze (1980) - maďarská odrod z kríženia odrôd Kráľovná vinohradov x Cegled szepe. Bobuľa veľká, žltá, dozrieva v prvej polovici septembra.
Pastel (2002) - kríženec odrôd Katta kurgan x Chibrid bezsemen V-6, bobuľa jantarovožltozelená, neskorá odroda, dozrieva v druhej polovici októbra.
Rubanka (2002) - kríženec odrôd Julski biser x Panonia kincze, bobuľa žltá, dozrieva v polovici septembra.
Vitra (1993) - kríženec odrôd Pobeda x Košútovo z Polešovic, vhodná pre pestovanie v skleníkoch. Bobuľa tmavočervenofialová, v skleníku dozrieva na začiatku augusta.
Regionálne odrody
V súčasnosti nemajú žiadne opodstatnenie. Zmenou systému vedenia sa úplne stratili z pestovateľskej praxe. Do tejto skupiny môžeme zaradiť tieto odrody:
Bouvierovo, Malingerovo, Ezerio, Medovec, Kamenná dinka, Slankamenka, Semilon, Veltlínske červeno-biele.